Prvá časť zo série ELECTUS 

Odmalička túži opustiť vilu Tenebras. Prísnosť otca jej to však nikdy nedovolila. Vedená snom a starým denníkom uteká naprieč svetom hľadať mamu a znak Spoločenstva temných mágov, ktorý nikto nevidel už celé stáročia.

Svet vonku je však pre dievča ako ona až príliš nebezpečný...

* * *

„Zachránil som ti život. Mala by si mi byť vďačná! Druhýkrát to už možno nestihnem."

„Vďačná?! Tebe? Náhodou, mala som to úplne pod kontrolou." 

Zaklamala som a vtedy mi to prišlo ako jediné dobré riešenie, ako sa nezosmiešniť. Bolo to ponižujúce, že som sa nemohla ani vytrepať z vily bez toho, aby mi niekto nemusel zachraňovať život.

„Videl som, ako si si s ním poradila. Jeden z najtaktickejších ťahov bolo pozrieť sa mu do očí. Áno, máš úplnú pravdu. Celkom si ho zvládla," ironicky poznamenal. 

„Ty by si to zvládol nebodaj lepšie?" 

„Áno," odvrkol nahnevane a pobral sa preč. 

Nemo som naňho civela. Napokon sa otočil, prehodil si na plecia svoj červený ruksak a zakričal ďalšie „múdre" slová: 

„Nebyť mňa, skončila by si ako polnočná maškrta."

„Pff, to určite! A ty by si bol ako hlavný chod, však?" zakričala som za ním.

„Nie. Pretože z teba by mu prišlo tak zle, že by minimálne do smrti bol len na bylinkách." 

Civela som naňho. Keď videl, že sa mi minuli urážky, víťazoslávne sa usmial a pobral sa na odchod.

„A mimochodom," zastavila sa a otočil sa ku mne, „chrápeš."

Dodal s úškľabkom a zmizol v lese. 

Nechal ma tam stáť celú červenú od zlosti a hanby. Ak by sa mi niekedy dostal pod ruky, pretrhla by som ho napoly. Čo si to dovoľoval? Vedel vôbec, s kým sa to rozprával? Zrejme nie. 
* * *

Spoluautor: namida2
All Rights Reserved