XXVIII.

                                    

                                          
Jungkook POV 
                          
Rozmýšlaľ som, či by bol dobrý nápad, keby sme išli po Chimma a spolu trénovali. Neviem akoby zareagoval, ale ak máme spoločne bojovať, musí s nami trénovať.
                          
Na tieto myšlienky som prišiel, keď do domu prišiel Gi s Taem. Vraj boli s Chimmom, vlastne Jiminom a rozprávali sa. 
                          
Po náročnom romýšľaní som sa rozhodol. Ráno ho vezmeme na náš tréning. 
                          
S tým som uľahol a zaspal. 
                          
Ráno som chalanov zobudil okolo 4 ráno. Chalani sa ma pýtali, prečo tak skoro. Vysvetlil som im, že ideme pre Jimina. 
                          
Na to mi prikývli a začali sa pripravovať. Ja som nezaostával. 
                          
Následne sme vybehli z domu. Tam sme sa zmenili a následne vybehli. Prvé išli Omegy, potom Bety a na koniec ja. 
                          
Dobehli sme k Jiminovi a začali zvoniť. 
                          
Celkom ma prekvapilo, že z nápadom súhlasil. Som rád, že je ochotný s nami spolupracovať. Rozmýšľal som, či by som ho neprijal do svorky. 
                          
Trénovali sme nejaký ten čas. Ja som bol samozrejme s Jiminom. Bol celkom dobrý. Priam geniálny. Asi fakt rozmýšľam nad tým, či ho nepríjmem do svorky. 
                          
V tréningu nas vyrišil obrovský grizly. No, vlastne bol vysoký ako Bety. 
                          
Začal som vysvetľovať náhodný plán. V tom ma však vyrušil bolestný rev grizlyho. Upriamil som naň pohľad a uvidel Jimina, ako ho poráža. 
                          
Netrvalo dlho a grizly bol mŕtvy. Tak to bolo niečo. 
                          
Následne sme sa vrátili do tréningu. Skončili sme až o 13:00. 
                          
Netrvalo dlho a my sme boli na ceste domov. Cestou som Jiminovi povedal, kedy bude ďalší tréning. 
                          
Vbehli sme domov a Jin hneď išiel do kuchyne pripravovať obed. S chalanmi sme sa zatiaľ usadili v obývačke. 
                          
,,Čo si myslíte o tom, ako Jimin porazil toho grizlyho. A k tomu ešte sám", začal konverzáciu Tae. Oči mu žiarili od údivu. Asi ho Jimin očaril. To aj celkom mňa. 
                          
,,Bol perfektný", odpovedal mu Joon. S chalanmi sme to iba súhlasne odkývli. 
                          
Chvíľu sme sa ešte rozprávali. Prerušilo nás Jinové volanie. To sme hneď vbehli do kuchyne na obed. 
                          
Zjedli sme skoro všetko a to dosť rýchlo. Asi sme sa veľmi vyhlasovali pri tréningu. 
                          
Po dokonalom obede sme sa každý odtrepal do svojej izby. Ja som tam hlavne išiel kvôli oddychu. Hlavne som sa musel natiahnúť. Chrbát ma bolí od doby, čo sa doň Jimin zakusol. 
                          
Neviem ako a zaspal som. 
                          
Jimin POV
                          
Doma po oddychu som si išiel niečo urobiť na obed. Niesom nejaký skvelí kuchár, ale niečo málo zvládnem. 
                          
Následne som sa odtrepal pred telku. Zapol som ju a pustil si nejaký film. Potrebujem nejak zahnať nudu. 
                          
Neviem ani ako mi ten čas utiekol. Pozrel som sa na hodinky a tie ukazovali 17:35. Najvyšší čas sa pripraviť do práce. 
                          
Prezliekol som sa, trochu upravil, zbalil si veci na prezlečenie a vyšiel von. Dom som zamkol, zmenil sa a utekal ku koncu lesa. Tam som sa opäť zmenil a išiel pešo k tanečnému štúdiu. 
                          
Pred ním som čakal na Hobiho. Vlasne som ani nečakal a už stál pri mne. 
                          
,,Ahoj", pozdravil ma a objal. Objatie aj pozdrav som mu opätoval. 
                          
,,Pripravený na prvý deň v práci?", spýtal sa Hobi hneď ako sme sa odtiahli. Súhlasne som kývol. 
                          
Usmial sa a už ma ťahal do šatni. Tam sme sa zložili a začali sa prezliekať. Samozrejme sme sa pri tom aj rozprávali o veciach, ktoré nás práve napadli. 
                          
Keď sme boli hotový, Hobi ma tiahol asi do miestnosti, kde by sa mali nachádzať deti. Nemýlil som sa. 
                          
Už z diaľky bol počuť krik a smiech detí. 
                          
Spoločne s Hobim som vošiel do miestnosti. Deti hneď utíchli a pozreli sa našim smerom. 
                          
Rýchlo som sa poobzeral po deťoch. Bolo ich tu asi 20 a možno aj viac. 
                          
No zbohom.....
                          
Som zvedavý, ako to dnes zvládnem.