Zobudila som sa do nového slnečného dňa. Vstala som z postele,ustlala ju a smer kúpeľňa. Dnes je víkend,čomu naznačuje aj moja skvelá nálada. Opláchla som si tvár teplou vodou a vlasy zopla do chaotického drdolu,keď som v tom započula z kuchyne hlasy. Rýchlo som si vybrala outfit,ktorý bol zložený zo šedých tepláchov a bieleho trička na ramienka. Zbehla som dole a myslela som,že ma na mieste porazí. Sedel tam Stiles,Scott,Liam,Lydia a Theo s Tobym.
,,Dobré ráno." pozdravili ma dobre že nie jednohlasne.
,,Dobré,čo tu robí on?" kývla som hlavou smerom na Tobyho,ktorý sa postavil,začal sa približovať ku mne a niečo ukrýval za chrbtom.
,,Toto je pre teba." povedal a spoza chrbta vytiahol kyticu rudých ruží,ktoré ma za každých okolností vedia obmäkčiť.
,,Ehem,ďakujem." a vykúzlila som som na zvraštenej tvári úsmev. Doriti,pokiaľ to bude takto pokračovať ešte ďalej,tak si ma týmito neviditeľnými gestami získa.
,Leah,všetci sme tu preto,lebo po Beacon Hills sa začali diať divné veci. Začína sa objavovať čoraz viac a viac vrážd a my si myslíme,že by sme to mali riešiť,lebo nikdy nevieš,čo sa stane a proste chápeš-bojím sa o teba tak ako aj o všetkých." ozval sa Stiles.
,,Ale Stiles,o mňa sa báť nemusíš,nie som malá!" argh,zase tieto rečičky...
,,Ale nie si ani dospelá,takže ma musíš rešpektovať!" zaťal pästi...
,,Dobre,Stiles,nosím so sebou vždy paralýzer,takže sa nemusíš obávať." venovala som mu úsmev a on mi ho opätoval.
,,Idem sa iba prejsť,nechajte ma prosím ísť ale samú." vybehla som si po telefón,slúchatká a išla som sa obuť.
Vôbec neviem,kam sa chcem ísť prejsť,ale pravdepodobne pôjdem pozrieť Scottovu mamu do nemocnice-vždy je rada,keď ju niekto z nás navštívi. Zamierila som si to smerom na nemocnicu,keď v tom ma ovial nepríjemný pocit,že ma niekto sleduje. Otočila som sa,ale nikto za mnou nebol,tak som v poriadku pokračovala ďalej v ceste,keď vtom ma zrazu niekto odsotil do lesíku,ktorý bol blízko. Predomnou sa objavila mužská postava,ktorá bola veľmi divná. Telo mala pokryté šupinami,ale tvár malo chlpatú,ako vlkolak.
,,Kde je Scott?!" zavrčal a ja som sa zľakla,pretože vyceril jeho hnusné tesáky.
,,Neviem..." musela som zaklamať,preboha,nemohla som ho prezradiť.
,,Okamžite mi to povedz,inak dopadneš veľmi zle!" pokračoval ďalej vo svojom vrčaní.
,,Nepovedala by som ti,kde Scott je,bolo by mi jedno,čo so mnou soravíš,a aj keby som vedela,kde je,tak by som ti to nepovedala,takže mi je jedno,čo so mnou spravíš." povedala som navrch veľmi odvážne,no vo vnútri som sa veľmi bála.
Ten chlap sa rozbehol ku mne a chytil ma pod krkom. Bože,teraz ma zabije,a zabije ma aj Stiles. Vysunul drápy,ktoré mi pomaly začínal zarývať do zadnej časti krku.
,,Auuu! Prosím,prestaň!" veľmi to bolelo,veľmi. Bolo to niečo,ako keby mi chcel dať jed to tela alebo ma chcel zabiť? Moje výkriky boli hororové,keď zrazu niekto toho hrôzostrašného chlapa odhodil. Ich bitka trvala veľmi,veľmi dlho,ani neviem,prečo som tam ostala čakať-musela som zistiť,kto je môj záchranca. Medzitým som sa venovala môjmu krku,ktorý krvácal. Chlap,ktorý ma chcel zabiť utiekol,ako najväčší zbabelec.
Išla som hľadať môjho záchrancu,ktorého som videla ležať na zemi. Rozbehla som sa k nemu a pokľakla. Jeho tvár bola zakrvavená a vtedy prišlo prekvapenie-bol to Theo. Nevedela som,čo mám s ním robiť,tak som ho trošku prefackala a on sa prebral. Vďaka pánu Bohu.
,,Theo,prečo si to spravil? Pozri,ako teraz vyzeráš,mohol ťa zabiť!" pohladila som ho po tvári a skotúľala sa mi jedna slza,ktorú okamžite bruškom palca zachytil a utrel.
,,Mal som ťa nechať umrieť? Čo by bol inak môj život bez teba? Povedz mi Leah,povedz!" zaklonil hlavu dozadu a povzdychol si.
,,Č-č-čože? Ako to myslíš bezo mňa?" nechápala som významom jeho slov. Bez teba,bez teba,bez teba...
,,Nechaj to teraz tak,Leah. Ukáž,čo ti spravil."
,,Nič také,iba si očistím tuto krk," a ukázala som mu miesto,na ktoré zdesene pozrel.
,,Poď,vezmem ťa ku mne a ošetrím ťa. Musím ti to vyčistiť,vyzerá to hrozne!"
,,Iba ak sa budem môcť postarať o teba." venovala som mu skrivený úsmev. Prikývol,vzal ma na ruky a bral ma nevedno akým smerom ku nemu domov,problém však bol,že som stále mala pocit,že nás niekto sleduje.
Taaak,dnes tu máme novú časť. Dúfam,že sa Vám páči,že Vás potešila,a teším sa na Vás v dalšej časti,ktorá bude budúcu sobotu alebo piatok!
Love ya all
🕊❤❤🕊
