16. kapitola

                                    

                                          
Kyle 
                          
,, Počuli ste to? " zamračil sa Nathan a ja som mykol plecami. Moje myšlienky utekali dvomi smermi. Jedna časť sa bála o Clary no a druhá... Druhá rozmýšľala nad tajomstvom. 
                          
,, Auuu." vystrelil som zo sedačky a zavrčal. Cítil som Clary. Cítil som, že jej niečo je. Tetovanie ma nepríjemné štípalo a Coal zavýjal. 
                          
Oddal som sa jej pocitom. Potreboval som ju nájsť! Kurva tam! Akonáhle ku mne prenikli všetky jej pocity, kľakol som si na kolená a z hlboka dýchal. 
                          
Trpela. Cítila obrovskú bolesť. 
                          
,, Čo sa deje Kyle? " podišiel ku mne Nathan s Jayom. Bol som rád, že tu Haven nebola. Je príliš malá na takéto veci. 
                          
'Kyle! Má devätnásť!' zahriakol ma vlk a ja som prekrútil očami. 
                          
Obnovil som bariéru medzi mojimi a jej pocitmi. Myslenie sa mi vyjasnilo a bolesť ustúpila. 
                          
,, Albert! " zareval som na celú vilu a vybehol von. 
                          
Pohľad sa mi naskytol na sivého vlka, ktorý kňučal a hmýril sa od bolesti. Pichlo ma pri srdci. Behom sekundy som už stál pri nej a hladkal ju po hlave. Za normálnych okolností by som ju poškrabal aj za ušami. 
                          
Každopádne, keď som sa na ňu zapozeral, trhalo mi to srdce. Takto stiesnene som sa ešte nikdy necítil. Nevedel som, čo mám robiť. 
                          
,, Clary." šepol som zlomeným hlasom. 
                          
'Kyle! Nemôžem pohnúť labkami! Strašne mi hucčí v hlave.' 
                          
'Čo sa stalo mia chiaro?' odpovedal som jej naspäť cez vlčiu frekvenciu. 
                          
'Ja....' 
                          
Neodpovedala, pretože poriadne zaštekala. Bol to tak hnusný zvuk! Ako keby ju niekto zvliekal z kože. 
                          
Pomaly sa začínali okolo nás zbiehať ostatní členovia svorky. Albert tu však stále nebol! Keď sa mi dostane do rúk, nech si ma neželá!
                          
,, Alfa, čo sa deje? " 
                          
,, Nechaj ho. Musí sa postarať o lunu!" začali sa hádať. Všetci sa prekrikovali jeden cez druhého. 
                          
,, DOSŤ! Kto sa mieni prekrikovať, nech odíde! A láskavo mi povedzte, kde je Albert! " skríkol som a vyzliekol si tričko. 
                          
'Môžeš sa premeniť?' začal som prechádzať rukou po tetovaní. Cítil som, že ju to upokojovalo. No stále trpela. 
                          
'Nie. Nefunguje to!' zamrnčala. Jemne som zavyl od zúfalstva. 
                          
Premenil som sa. 
                          
,, Pane, volali.. Preboha, čo sa stalo?! " skríkol vyplašene Albert, ale ja som mu už nevenoval pozornosť. Niečo ma poháňalo vpred. 
                          
Nevedel som to vysvetliť, no bol som si istý svojimi činmi. Ani na chvíľu som nezaváhal. 
                          
Ľahol som si vedľa Clary a hlavu som mal na jej krku. Na ňufáku ma sem tam pošteklila jej sivá srsť, ale nevenoval som tomu veľkú pozornosť. 
                          
Zatvoril som oči a pokojne dýchal. Cítil som, ako sa Clary uvoľňuje. Jej bolesť odchádzala. Bol som z toho prekvapený, no zároveň sa mi to zdalo úplne prirodzené. 
                          
Mal som pocit, ako keby zlá energia, ktorá zaplavovala jej telo, prešla na mňa. A možno to tak aj bolo. Veď predsa aj v legende o spriaznených dušiach sa písalo, že čierna bola symbolom žiaľu a negatívnych pocitov. 
                          
Možno práve toto bolo to, čo nás dopĺňalo. Ja som jej dokázal vziať jej zlú energiu, ale ona mi stále do života vkladala svetlo a čistotu. 
                          
Teraz mi to začalo dávať zmysel. 
                          
Premenil som sa naspäť a Clary ma nasledovala. Jej pohľad okamžite smeroval do mojich očí. Venovala mi v ňom toľko lásky, že moje srdce práve vynechalo pár úderov. Milovala ma a ja som miloval ju. 
                          
,, Tá legenda. " šepla a ja som prikývol. Obaja sme pochopili jej podstatu. 
                          
Nebolo to o nejakých farbách a o výmene. Bolo to práve o pravej láske, ktorá nás dokázala navzájom chrániť a spojiť v jedno. Bola ako náš ochranný štít, pretože bez nej, by naše puto nefungovalo. 
                          
Bolo to o našich hodnotách. Nezáležalo na hierarchii. Nezáležalo na ničom. Záležalo len na nás dvoch a na našich citoch. Lojálnosť, oddanosť, ale hlavne vernosť, ktorú sme navzájom k sebe prechovávali. 
                          
,, Milujem ťa Kyle. " šepla a vrútila sa mi do objatia. O chvíľu som pocítil jej pery na tých mojich. Všetko prestalo existovať, okrem nás dvoch. 
                          
,, Clary," šepol som a odtiahol sa od nej aj keď som nechcel. No musel som sa spýtať, čo sa stalo. 
                          
Poobzeral som sa okolo seba a každý na nás pozeral s obrovským úsmevom. Niekomu však na tvári svietil aj prekvapený výraz, no stále tam bola vernosť a hrdosť. Teraz som vedel na sto percent, že moju lunu príjme každý. 
                          
,, Môžte už odísť!  Albert, ty ostaň! " rozkázal som ľadovým hlasom. 
                          
Chytil som Clary za ruku a vybrali sme sa dnu do vily. Sadol som si na gauč a Clary si položil na svoje nohy. Ona sa mi oprela o hruď a spokojne vydychovala. 
                          
,, Čo sa stalo slečna?" opatrne sa jej Albert opýtal. 
                          
,, Ja vlastne ani neviem. Bolo to zvláštne. Šla som do lesa a zacítila som dve srny. Lenže som zrazu započula, ako praskol konár. Srny odišli a objavil sa malý biely zajac. 
                          
Na tom by ani nebolo nič, keby nemá červené oči. Keď som sa do nich pozrela pochytila ma obrovská bolesť. Nedalo sa mi chodiť a ani premeniť. " šepla a striasla sa. Pevne som ju objal a venoval jej bozk do vlasov. 
                          
,, Albert vezmi ju do našej izby a vyšetri ju. Musím si ísť niečo vybaviť." povedal som neutrálnym hlasom. Clary sa na mňa nedôverčivo pozrela, ale nič nevravela. Usmial som sa na ňu a odišiel som z miestnosti. 
                          
,, Kurva!!" trafil som päsťou do skrinky, na ktorej sa rozbilo sklo. 
                          
Presne som vedel, čo to bolo, no nemohol som to nikomu povedať, kým sa ma na to nespýta Clary. 
                          
Ahojte ❤️no tak a je po mojom pláne.. Bez nadávok to proste nejde. Nemá to ten správny šmrnc. 🔥