35.ROKVILLE

                                    

                                          
„Čo urobíme?" opýtal sa Ron, keď sa trocha zohriali pri ohni a vysušili si oblečenie.
                          
 „Pôjdeme do Rokfortu." odpovedal mu Harry. „Nemáme času nazvyš. Všetko je aj tak prezradené."
                          
 „Asi tak," súhlasil s ním Draco. „Aj tak to už vedia, o mne ... nemôžeme zaváhať."
                          
„Rokfort obsadili smrťožrúti. Riaditeľom je Severus Snape, dostať sa tam nebude také ľahké." pripomenul im Ron a trocha sa mračil..
                          
Harry zauvažoval. Snape. „Áno. Viem ... nuž. Potrebujem hovoriť so Snapom. Potrebujem odpovede. Stále nechápem čo tým mečom sledoval."
                          
„Zabil Dumbledora. Pracuje pre Veď- viete-koho. A ty ... práve ty, chceš dobrovoľne hovoriť so Snapom?"
                          
„Ja viem, Ron." pritakal Harry. „Ale odovzdal mi ten meč, musí to niečo znamenať."
                          
„Môže to byť pasca." pripomenul mu.
                          
 „To si nemyslím." bránil Snapa Draco a  zazeral na Rona. „Severus je taký zvláštny. Vždy som mal pocit akoby mi chcel niečo povedať. Akoby niečo tajil."
                          
 „Neverím mu," priznal sa napokon Harry. „Ale možno má nejaké odpovede, alebo padnem do pasce ... ale stojí to za riziko. Nemám čo stratiť."
                          
„Máš." mračil sa naňho Ron.
                          
„Nie Ron nemám." vyhlásil Harry nástojčivým tónom, ktorý naznačil, že rozhovor skončil.
                          
***
                          
Odkedy šli do Gringottbanky prešlo veľa hodín a všetci traja vyhladli, narýchlo zjedli posledné tri čokoládové tyčinky, ktoré mal Ron zbalené v zmenšenom batohu ukrytom vo vrecku. Počkali na súmrak a premiestnili sa do Rokvillu. Nerátali však s akousi variáciou muklovského alarmu.
                          
„Vedia, že sme tu. Čakajú nás." povedal im pošepky Harry. Nervy mal napnuté na prasknutie.
                          
„Určite." šepol Draco a prikývol. „Dementori sú na hliadke ..." odmlčal sa, viac slov nebolo treba.
                          
Aj Harry ich cítil. Ten pocit chladu, beznádeje, strachu ktorý sa nedal s ničím iným pomýliť. Voldemort očakával, že sa zjavia. Tým sa potvrdilo to, že posledný horcrux je v Rokforte. Už len teda niečo čo patrilo Bystrohlavovej a samotná Nagini. 
                          
Voldemort vložil časť duše do svojho hada. 
                          
V duchu akoby počul Dumbledorov hlas. Boli tak blízko.
                          
„Tamto!" Ron si všimol poodchýlené dvere na hostinci u Kančej hlavy. Bolo to riadne čudné miesto, trocha desivé, no keď si mali zvoliť medzi trocha divo a hlavne nespoločensky pôsobiacim, trocha hrubým barmanom a smrťožrútmi, voľba teda bola jasná. 
                          
„No tak!" súril ich barman nevrlo. „Nemám čas postávať tu celý deň." precedil pomedzi zubami. Traja chlapci sa nepozorovane (aspoň v to dúfali) rozbehli k dverám a vkĺzli dovnútra. 
                          
Hostinec vyzeral takmer rovnako ako si ho Harry pamätal, len oveľa zanedbanejšie než predtým. V kútoch viseli pavučiny a na stoloch bola asi centimetrová vrstva prachu. Majiteľ Kančej hlavy vyšiel von a oni počuli ako smrťožrútov, ktorí mali stráž v Rokville, klame o tom že to čo spustili alarm bola jeho mačka.
                          
„Ak mi neveríte, zavolajte vášho pána. Uvidíme ako bude nadšený, že ho vyrušujete kvôli mačke!" povedal im posmešne a po týchto slovách sa vrátil do hostinca a kúzlom zapečatil dvere.
                          
„Ďakujeme." povedal Harry a lepšie sa prizrel ich záchrancovi. Bol veľmi starý, mal dlhú bielu bradu a modré oči. Rovnaké aké mal bývalý riaditeľ Rokfotskej strednej školy čarodejníckej ... „Vy ste Abelforth však?" spýtal sa. „Dumbledorov brat."