30. VEČNÍ RIVALI

                                    

                                          
Všade panoval chaos a panika napriek tomu, že sa o tomu pokúšali predísť. Celé to bolo ako zo zlého sna. Aspoň Hermione to tak pripadalo.

                          
Našťastie sa Blaisovi podarilo dobehnúť Remusa predtým akoby odišiel. Poslali správu aj členom PA aby vedeli čo sa deje.  
                          
Bill Weasley spolu s Fleur pripravovali evakuáciu. Ich skrýša bola prezradená, museli odísť neodkladne.  
                          
Ron šiel po Ellu. Nechcel aby ostala sama. Musel na ňu dávať pozor. Nezniesol by, keby sa jej niečo stalo. 
                          
„Zomrieme však?" zafňukala.
                          
„Nie!" privinul si ju do náručia. „Nedovolím aby ti ublížili, áno?" 
                          
Prikývla. Vážne sa mu snažila veriť, ale nesmierne sa bála. Tak ako sa báli všetci.  
                          
„Nie som veľmi dobrá v boji." 
                          
„Ochránim ťa." 
                          
„Nech by sa čokoľvek dialo, túto vec ten medailón, vezmeš do bezpečia, rozumel si?" Hermiona zabezpečovala obranné zaklínadlá a dosť ju zaujalo vzrušené šepkanie medzi Blaisom a Remusom. „Nič nie je dôležitejšie než zničenie Voldemorta!" 
                          
Blaise prikývol hoci celkom neochotne. Všimol si, že sa na nich Hermiona díva, ale nemala čas na nejaké otázky. Ozval sa hrmot akoby sa na nich valili samotné búrkové mračná. Neboli to však blesky, ale kliatby ktoré vysielali zo svojich prútikov postavy v čiernych habitoch s maskami na tvárach.  
                          
„Bežte!" zavelil Remus a zneškodnil akéhosi smrťožrúta, ktorý sa zošuchol z metly a dopadol na zem.  
                          
Pokojné ulička, ktorou dnes ráno Hermiona prešla ruka v ruke s Ronom rozprávajúc mu o Aurore bola úplne iným miestom. Zmenila sa na bojisko kde proti sebe súperili život a smrť, dva protiklady. Veční rivali.  
                          
Čerstvo napadaný biely sneh bol presiaknutí kvapkami krvi, všade sa ozývali výkriky. Márne sa snažili odmiestniť, ujsť a zachrániť sa tak ako im velil najzákladnejší inštinkt vlastný každému človeku. Ocitli sa v pasci. Smrťožrúti ich obkolesili a okolo dedinky vytvorili akúsi neviditeľnú bariéru. Nikto nemohol dovnútra, ale ani von. Prehrávali ale aj tak bojovali zo všetkých síl.  
                          
Hermiona myslela iba na to, že Aurora a Scorpius sú v bezpečí. Rovnako ako Victoire a Teddy či ostatné deti. Nimmi a jej kúzla im zabezpečili ochranu. Čoraz viac sa však obávala, že svoje dieťa už nikdy viac neuvidí.
                          
Bojovala zo všetkých síl. Podarilo sa jej zneškodniť dvoch smrťožrútov. Nepoznala ich nejako zvlášť vedela iba ich mená – súrodenci, dvojčatá Carrowovci. Našťastie boli rovnako hlúpi a neschopní ako zákerní.  
                          
Zaútočil na ňu Rowle, vedela, že je to on pretože ho zasiahla kúzlom jeho masku, ktorá mu spálila tvár a on ju zhodil. „Malfoyova štetka!" zavrčal.  
                          
Pomohla zaklínadlom Ginny a Blaisovi, ktorí bojovali s hlúčikom smrťožrútov a tak nedávala pozor. Rowle na ňu zaútočil, prútik sa jej vyšmykol z prstov a letel smerom k nemu. Bola zahnaná do kúta. Nestačila vykríknuť, cítila ostrú bolesť a spadla na zem. Čakala na smrť ale neprichádzala. Smrťožrút padol vedľa nej a ostal nehybne ležať tvárou dolu.
                          
Vystrašene hľadela na smrťožrúta, ktorý nad ňou stál. Mal na tvári masku, ale začalo ju to upokojovať, že tam bol. Spoznala ho skôr, ako jej ukázal tvár. „Draco ..."
                          
„Poď." podal jej ruku a pomohol jej vstať. „Si v poriadku?" 
                          
„Áno. Asi." odvetila stručne. „Ďakujem."
                          
„Dobre." prikývol. „Dávaj si pozor, nemôžem ťa predsa večne zachraňovať." žmurkol na ňu a potom akoby tam ani nebol zmizol. Hermiona z diaľky pozorovala ako bojuje s Remusom. Obaja predstierali viac než dobre.