Steven sa hnevá

                                    

                                          
** Občas aj najpokojnejší ľudia prekročia svoje hranice a uvoľnia všetku nahromadenú nervozitu, bolesť, hnev alebo ľútosť. Vylejú sa zo svojich roky ukrývaných tajomstiev...**
                          
O hodinu neskôr sa Steven prudko prebral a zmätene sa díval okolo seba. "Pokoj, len pokoj, chlapče. Roztrháš kúzlo, lež pokojne!" Steven si uvedomil, že je to Leglyn, kto s ním hovorí a dosť ho to prekvapilo. "Nebuď tak prekvapený. Iba ma zaujímalo, ako sa ti podarilo vyvraždiť roj." Steven sa mykol od bolesti, ktorá mu prebehla zranenou rukou. "Pán Hurid to neprežil? Jeho mágia má vraj taký účinok." Leglyn sa na neho uprene zadíval. "Hurid Dogros je nezvestný. Našli sme stopy jeho kongama neďaleko miesta, kde ste ho napadli, spolu s telom..." Stevenovi sa zatmelo pred očami a nebyť tenkých povrázkov kúzla, ktoré ho držali na lôžku, vyskočil by, aby sa o tom presvedčil. "Neochránil som ju?" Leglyn si vzdychol. "Zrejme to bol dôvod, prečo skapali. Bez srdca Kráľovnej asi nedokázali existovať." Steven márne potláčal vzlyky. Kráľovná mu povedala veľa vecí, keď sa dotkol jej kroviek, a najmä to, že mu verí. A on zlyhal. Z rany mu vystrelila silná bolesť a prikovala ho k lôžku. "Steven, len zhlboka dýchaj. Máme zavolať Caleba?" Princ pokrútil hlavou. "Zvládnem to, ale chcel by som hovoriť s majstrom Briddom." Leglyn si vzdychol. "Tvrdohlavý ako otec. Dobre, poviem kráľovi, aby ho sem poslal. Ako sa cítiš?" Steven prevrátil očami. "Si celkom fajn aj keď si blbec. Odpočívaj. Huridovo bolas má zväčša dočasný účinok, no nesmieš sa priveľmi hýbať." A potom odišiel. Onedlho na dvere zaklopal otec. "Steven! Ako ti je?" Steven sa slabo usmial. "Lepšie ako tebe. Aspoň tak vyzeráš." Kráľ sa zamračil. "Hurida sme nenašli. A ani preparátori v jej útrobách nenašli stopu po jeho kostiach. Len čo sa vrátime do Sandrionu, zvoláme pátraciu skupinu. Tí ostatní ešte neodišli na prax, keďže... koho si vybral Hurid?" Steven sa zamyslel. "Tuším Gritta. Ale nie som si veľmi istý, myslíš, že by ho kontaktoval? Má na rukách krv Kráľovnej. Ak ho nezabil roj, zabije ho niečo iné, lebo znesvätil hniezdo krutou vraždou." Kráľ sa nahneval a dupol nohou: "Steven! Uvedomuješ si, že ak sa Hurid do dvoch mesiacov nevráti do svojej krajiny, vyhlásia nám vojnu?!" Princ pokrútil hlavou. "Ak si cenia dohody Dalath Animas viac ako svojich životov, hneď po tom, ako im pošleme správu o jeho smrti, zvolia si nového vládcu. A nebola to moja vina, snažil som sa mu v tom zabrániť, no poranil ma." Kráľ neodpovedal, v očiach mu horelo. "Zase si zlyhal, Steven! Tá tvoja ľudskosť! Nie si obyčajný, si Prvorodený, raz nastúpiš na môj trón! Mal si ho zabiť tam, na mieste, vraziť do neho šípy a usmrtiť ho skôr, ako vykonal tú ohavnosť. Ale ty to nedokážeš. Nedokážeš zabiť previnilca! Si slaboch, Steven! A ospravedlňuj si to čím len chceš! Hovorím ti, ak nájdeme Hurida skôr, ako sa mu podarí vrátiť do svojej krajiny, umrie tvojou rukou!" Steven hľadel na otca bez náznaku emócie. "Ne-" Jeho ďalšie slová prerušil príchod bieleho medveďa. Kráľ bol v absolútnom šoku. "Jown Bridd?" Medveď zreval a potom sa pomaly začal premienať späť na zvierovládcu. "Prepáčte mi, strácam kontrolu nad premenou." Stevenovi až teraz došlo, čo povedal. "Sepp?" Muž sa usmial. "Nie, neboj sa. Dostal som ho pod kontrolu, premieňanie sa nedeje tak nebezpečne často a už ho ani nemusím tak často spútavať. Ale v Sandrione sa niečo deje. Aj ostatní majstri majú problém ju ovládnuť." Vtedy prehovoril kráľ: "Nielen v Sandrione, majster Bridd. Z celej Dalath Animas prichádzajú za mnou poslovia a prosia o pomoc Archívu. No ak nie sme v bezpečí ani za múrmi Archívu, prišiel čas konať. Musíme vyslať skupinu za Dalath." Steven odignoroval pálčivú bolesť v dlani a posadil sa. "TY SI O TOM VEDEL? VIEŠ, ŽE TO NIE JE LEN LEGENDA! A KLAMAL SI MI!" Kráľ chcel niečo povedať, no v tom momente začal Steven desivo vrčať, spevnil postoj a kúzlo, ktoré ho držalo v posteli sa rozplynulo v slabozelenom dyme. "TY SI MI KLAMAL! CELÝ ČAS." Jown Bridd nemo sledoval tú nazhromaždenú silu a uvedomil si, že toto nie je Animas. Toto je sila Stevenovej mágie. Rokmi potlačovaná rovnako ako Animas (hoci neveril, že by niekto dokázal potlačiť Animas) sa teraz vyplavovala von. Ťažko povedať, čo ho naštartovalo. Či pocit, že jeho otec mu nepovedal pravdu o čomsi, čo sa v Archíve pošepkávalo už pred jeho narodením, alebo fakt že práve povolil svoju mágiu.
                          
"Svetlo svoju cestu vždy nájde. Každá pravda sa dostane na povrch, nech ju zakopeme akokoľvek hlboko. Nezaujímal si sa o legendu o Dalas, bral si to za rozprávku. Čo som ti mal povedať? Hej, počuj, ale Dalath je kdesi tam a počúva naše modlitby. Ale nezasiahne, pretože je to bohyňa vojny." povedal kráľ trochu priškrtene. "Nezaujíma ma to! Nezaujíma ma to a neverím tomu! Prečo mi stále klameš?! Tak ako si mi klamal, prečo musela zomrieť mama." Jown Bridd si v tom momente zapchal uši. Nechcel to počuť. Nechcel vedieť, čo bude kráľ hovoriť svojmu synovi. Mohlo by ho to stáť život. "Steven, mrzí ma to. No zradila Animas. Nemal som na výber. Chcela ťa Arwovi vydať napospas, len čo nás zo tri razy navštívil." Steven pokrútil hlavou. "KLAMEŠ! Mama ma ľúbila, prečo by to robila? A ja si to nepamätám..." Kráľ Zumiraki si zotrel slzu z líca a povedal: "Nepamätáš si to, lebo si bol vtedy sotva batoľa. Nevedel som o tom, kým mi to sama neprezradila tej temnej noci, keď sme splodili tvojho brata Atheasa. No nemohol som jej odňať Animas, keď mi pani Mama povedala, že čaká syna a bude to fénix. Nemohol som... no a potom sa Atheas narodil a ona bola odsúdená. To si predsa pamätáš! Stál si vedľa mňa a kričal, aby ju nechali na pokoji. Aby jej neubližovali." Stevenov hnev sa sám od seba vytratil a mladík sklonil hlavu. Po lícach mu tiekli slzy, na všetko si dobre pamätal. Vpálilo sa mu to do mysle príliš hlboko. "Nenávidím ťa." zašepkal a potom znovu upadol do bezvedomia. Kráľ prišiel k lôžku, upravil ho do pohodlnejšej polohy a pozrel na majstra, ktorý si stále držal hlavu v dlaniach, aby nič nepočul. Potľapkal mu rameno a muž k nemu dvihol oči. "Už sme si všetko vysvetlili." V hlase mal trpkosť, no majster sa nič nepýtal. "Ako je Stevenovi?" Kráľ pozrel na syna a povedal: "Bude v poriadku. Potom ho priveď do Archívu. Povedie výpravu do chrámu bohyne vojny." Jown takmer otvoril ústa, no rýchlo si to rozmyslel. "Áno, Vaše veličenstvo." Po týchto slovách kráľ vypochodoval z miestnosti a na dôvažok ešte zabuchol dvere. Jown Bridd prišiel k posteli a odtiahol princovi vlasy z tváre. Jeho nehybné telo bolo dokonalým terčom... no na to nechcel majster ani pomyslieť. Nie, ešte nie...