Steven- prvorodený

                                    

                                          
**Po dlhom dlhom čase som späť s novou časťou, dúfam, že sa bude páčiť ako tie predošlé. Ďakujem, že čítate, je to pre mňa česť a ak máte akékoľvek otázky, pokojne píšte správy. Kisses to your asses ;* **
                          
"Steven, čo sa stalo v lese? Vieš to? Seppa napadli." Ale prišla k mladíkovi na nádvorí a rozplakala sa. Váhavo ju objal a potom potichu povedal: "Počul som o tom, no nemôžem pre neho už nič urobiť. Ak to prežije, bude to skvelá správa. No ak je pravda, čo sa už stihlo rozchýriť, potom budeme musieť urobiť to, čo s každým polovičným, ktorého ovládne jeho Animas." Dievčina ticho prikývla. Ak totiž polovičného ovládne jeho Animas, môže svojich blízkych napadnúť či ich dokonca zabiť. "Neverím, že Sepp sa z toho nedostane. Musí." Steven si kľakol, aby jej mohol utrieť slzy z líc a povedal. "Nikto ti nezaručí, že sa z neho potom nestane divá duša, Ale. To nemôže nikto riskovať." Dievčina sa slabo usmiala. "Ak sa raz vezmeme, Steven, dá sa nejako zistiť, či sa narodí polovičné dieťa?" Mladík si vzdychol. "Ale, prosím ťa, nebavme sa o tom tu v Archíve. Ak chceš, prídem dnes večer za tebou a porozprávame sa o tom. Prosím!" Ale si iba vzdychla. "Ahoj, Steven." Keď odišla, ktosi ho silno štuchol do ramena. Steven prekvapene hľadel do nahnevanej tváre Alberhardovej dcéry Tessy. "Naozaj? Žiarlivé mača? Dnes som už len tvoj, neboj sa. A keď potom večer zaspíš, odbehnem skontrolovať, ako sa má." Tessa sklopila oči. "Tessa, teba mi tvoj otec za ženu nikdy nedá a dobre to vieš. Milujem ťa, samozrejme, že ťa milujem. No manželstvom s Ale sa posilnia vzťahy polovičných a obyčajných ľudí. A je celkom milá, keď ju lepšie spoznáš. Som si istý, že nájdeš takého úžasného polovičného, že nikdy nebudeš musieť odísť z Archívu. Poď, poď ku mne, mačiatko moje. Veľmi ti to prajem. No ja nie som tvoj vyvolený." Tessa sa k nemu tuho privinula a on položil ruku na jej rameno. "Poď, oddýchneš si a ja zatiaľ budem trénovať s majstrom Briddom. Potom ho vystriedaš." Tessa prikývla a spolu šli do ubikácie, ktorú všetci študenti v Archíve prezývali Hniezdo. Hlavne preto, že tu nemali postele. Chlapci spali väčšinou na zemi alebo doskách z brezového dreva, kým dievčatá spali vo vyhĺbených jamách v slame. "Hej, nehnevaj sa na mňa, Tess." No ona nepovedala ani slovo. Vlastne, okrem svojej najlepšej kamarátky Lin Ailovej, nehovorila s nikým. Steven však nepotreboval počuť jej hlas, lebo stačilo len pozrieť na jej tvár a všetko mu povedala. Ešte raz sa na ňu usmial a potom odišel. "Princ! Princ!" začul za sebou hlas, no kráčal ďalej. "Kráľ Vás volá!" Steven prevrátil očami a kráčal dopredu, keď mu čosi presvišťalo okolo hlavy. Prekvapene sa obrátil a hľadel na nahnevaného Alberharda, ktorý stál pri roztrasenom kastelánovi. "Ospravedlňujem sa, majster, nepočul som Vás." odpovedal Steven na jeho zachmúrený pohľad. "Na to ti kašlem! Okamžite sa vráť do paláca a neodvrávaj, Prvorodený." Steven sklonil hlavu a nasledoval kastelána dlhými chodbami do Sandrionského paláca, ktorý sa týčil nad Archívom aj okolitými domami ako pripomienka veľkoleposti kráľa Zumirakiho... Steven to miesto považoval za odporné šľachtické sídlo prečačkané striebrom (zlato ešte neobjavili) a nerád sa tam zdržiaval. Radšej so svojimi rovesníkmi spával v Hniezde a sledoval, ako sa zlepšujú. Aj preto o ňom hovorili ako o budúcom kráľovi, ktorý konečne prinesie rešpekt obyčajným, ktorých Zumiraki tak otvorene odsudzoval. "Steven! Kde sa túlaš?! O chvíľu zasadnú ostatní velitelia." Steven sa pred otcom uklonil a potom si bez slova sadol na trón. "Nemám rád, keď ma rušíš počas môjho pobytu v Archíve, to je všetko." odpovedal neochotne na otcov nechápavý pohľad. Kráľ si len vzdychol. "Aspoň keby si tam celý ten čas bol, mimochodom, ako sa má snúbenica?" Steven ani tentokrát neodpovedal hneď, za čo si od svojho mladšieho brata vyslúžil poriadny štuchanec. "Jej brata napadli v Pralese, zrejme Divinas." Kráľ jeho odpoveď prešiel mlčaním a obrátil sa ku kastelánovi: "Už prišli všetci zvierovládcovia?" Kastelán mlčky prikývol, uklonil sa mu a odišiel. O pár minút už 8 zvierovládcov, kráľ so svojimi tromi synmi a majster Alberhard na čestnom mieste, sedeli okolo veľkého kamenného stola a všetci do jedného mlčky zazerali na Prvorodeného, ktorý bol neučesaný, oblečený do jednoduchej bielej tuniky a oviazaný červeným pásom, z ktorého trčala slama. Narozdiel od väčšiny obyčajných ľudí a všetkých študentov Archívu, vrchnosť zvierovládnutia bola proti, aby sa práve Steven stal novým kráľom a všemožne sa snažili presvedčiť kráľa, aby za vládcu vymenoval mladšieho syna. Problém však bol, že Atheas sa nemohol stať kráľom. Mal iba 10 rokov.
                          
"Nedovolím si tvrdiť, že je táto hrozba reálna." Vyhlasil zvierovládca z mesta Pantegon. Steven premohol nutkanie prerušiť ho, radšej mu pod stolom "nenápadne" kopol do nohy. Ako očakával, zvierovládca ani kútikom úst nedal najavo pohoršenie nad jeho správaním. "Divinas sú reálna hrozba, ak sa ráčite prejsť do zdravotného oddelenia Archívu." postavil sa na obranu Prvorodeného majster Alberhard, ktorý tému Divinas predniesol ako hlavnú tému dnešného snemu. "Mrzí ma to, no musíme súhlasiť s Leglynom. Zranenia mohli spôsobiť aj kanibali. A ak sa to decko začalo pred nimi premieňať, spanikárili a zaútočili." Steven sa postavil a zvolal: "Ak ste tam boli, v tom lese, vážený Hurid, odporúčam Vám, aby ste sa priznali. Očividne viete viac o tom, čo sa tam stalo ako moja snúbenica, ktorá bolo toho zverstva svedkom." Miestnosťou sa prehnal šum. "To stačilo, synak! Pred sebou máš zvierovládcov, múdrych mužov, od ktorých sa môžeš veľa na..." Otcovu výčitku prerušil krik pred dverami. Steven tasil svoju malú dýku a ruky sa mu rozžiarili bledozeleným svetlom. Zvierovládcovia s úžasom hľadeli na jeho pevný postoj a potom, keď sa dvere otvorili, stála v nich starena. Steven si okamžite sadol na svoj trón a snažil sa na ňu nedívať. "ZUMIRAKI! AKO SI TO PREDSTAVUJEŠ! ATHEAS UŽ MAL BYŤ DÁVNO V POSTELI!" Blysla pohľadom po kráľovi. Ako jediná žena si toto mohla dovoliť. Pani Mama. Kráľ si vzdychol a obrátil sa k synovi, keď si uvedomil, že sa jednou rukou opiera o stôl a sladko spí. Steven nečakal na jeho povolenie, vzal Atheasa do náručia a vyšiel von. Pred odchodom si ale neopustil. "Bojíte sa stareny."