14. DOLOHOVOVA KLIATBA

                                    

                                          
„Je taká maličká a sladká." Hermiona sa nemohla na svoje dieťatko vynadívať. Malá Aurora spinkala a pritom sa jemne usmievala. „Anjelik, krásny." nežne ju pobozkala a líčko. „Dúfam, že ty nikdy nezistíš aký vie byť svet zlý a krutý."  
                          
Dvere sa pomaly otvorili a prišla Nimmi. „Nimmi priniesť slečne niečo pod zub." zašepkala
                          
„Ďakujem Nimmi." Hermiona sa na ňu unavene usmiala.
                          
„Môže sa Nimmi pozrieť na bábätko?" spýtala sa škriatka.
                          
Hermiona sa na ňu usmiala a prikývla. „Samozrejme."  
                          
Nimmi odložila tácku a nadšene cupitala k posteli. „Aká je drobná a ružová." usmievala sa škriatka. „Slečna mať krásne dievčatko." pohladila bábätko po hlavičke. „Ako sa malá slečna volať?" spýtala sa zvedavo.
                          
„Aurora. Aurora Hope." usmiala sa Hermiona. 
                          
„Pekné." usmievala sa Nimmi. „Nimmi teraz ísť skontrolovať malého pána a ..." obzrela sa a zmĺkla. „Pane," mierne sa uklonila Dracovi.
                          
„Nimmi, nechaj nás." požiadal ju.
                          
„Isteže." Nimmi sa ponáhľala splniť jeho príkaz a opustila izbu. 
                          
„Bol si uňho?" spýtala sa Hermiona. Inštinktívne si privinula dieťa. 
                          
„Merlin, Grangerová." prevrátil nad ňou oči. „Nevezmem ti ju." povedal. „A áno. Bol som v sídle Temného pána." vravel. „Samozrejme, bolo to tak ako som predpokladal a nedal Bellatrix žiadne špeciálne príkazy. Asi by viac ocenil chlapca, ale v podstate je mu to jedno. Má dôležitejšie veci na starosti ako riešiť nejaké dieťa. Takže sa naozaj nemáš čoho báť."
                          
„Naozaj?" Mierne jej odľahlo. „Nevezmú mi ju?" 
                          
„A kto by ti ju vzal?" odpovedal jej otázkou. „Je to moje dieťa, takže si nikto nedovolí. Neboj sa."
                          
„A Bellatrix?" spýtala sa Hermiona stále s obavami. Tá ženská ju desila možno dokonca viac než samotný Voldemort.
                          
Draco sa odmlčal, na túto otázku jej nevedel odpovedať. „Nejaký čas sa tu určite neukáže." sľúbil. 
                          
***  
                          
O niekoľko dní sa už Hermiona cítila dobre. Narcissa mala opäť svoje obdobie keď trávila dni v izbe so svojimi spomienkami a fotografiami. Draco bol zase celé dni preč, a ona sa zatiaľ presťahovala do detskej izby ku Scorpiusovi. Pribudla tam ešte jedna postieľka, v ktorej malá Aurora sladko spinkala. Bolo to naozaj dobré bábätko a ani sa nebudila v noci pričasto. A hlavne sa veľa usmievala.
                          
Scorpius si však niečo veselo bľabotal a usmieval sa na hračky a Hermionu. Pustil z ručičiek plyšového medvedíka a naťahoval sa aby ho vzala na ruky. „Chceš sa nosiť?" potichu sa zasmiala Hermiona. „No tak poď ty." vzala chlapčeka do náručia. „Ale si už poriadne ťažký vieš." dala mu bozk na čelo. „Pozrieme sa na maličkú?" spýtala sa ho keď videla ako sa obzerá smerom k druhej postieľke. „Bola by som rada, keby ste jedného dňa boli kamaráti." vravela. „Hoci, veľmi si to neviem predstaviť. Vieš, veľmi sa bojím toho čo prinesie budúcnosť." šepkala a premáhala svoje slzy. 
                          
Scorpius sa jej pozrel do očí, akoby jej rozumel, a drobnými ručičkami sa dotýkal jej tváre. Usmieval sa. „Mama." 
                          
„Čo si povedal?" spýtala sa ho. Na viac sa na nezmohla. Scorpius sa však len usmieval, a čosi veselo nezrozumiteľne bľabotal. „Zlatko." dala mu bozk a oči mala plné sĺz od dojatia. 
                          
***  
                          
„Ďakujem, že ste všetci prišli." Remus sa pokúsil usmiať na ostatných členov Potterovej armády, ale nedarilo sa mu to. Všetci pôsobili príliš unavene, zlomene a už dávno stratili ilúzie. Pomaly si všetci pripúšťali tú trpkú pravdu, ktorá ich obkolesovala – Voldemort vyhral. Nikto to však nevyslovil nahlas. V Brlohu, v ktorom bol ich hlavný stan sa zišli Fred a George, Oliver Wood, Dean Thomas a Luna Lovegoodová."