Part 1

                                    

                                          
Vážený Jason McCann, tím Toronto Maple Leafs Vám oznamuje, že vaša zmluva ďalej nepokračuje a týmto ste z tímu vylúčený. Tím naďalej nemieni tolerovať vaše nevhodné správanie, návaly zlosti na hracej ploche a ďalšie podobné priestupky ktoré len škodili tímu ako aj....
                          
„Toto sú blbosti." Odhodil som papier na stôl a pozrel na Scotta. Po chvíli, keď len ticho sedel so založenými rukami som už začal byť nervózny. 
 „Nemôžu ma len tak vyhodiť z tímu." Rukami som si zašiel do vlasov a snažil sa upokojiť. 
 „Kurva." Zakričal som a kopol do kresla v ktorom som pred chvíľou sedel. 
 „Pokoj. Skúsim sa s nimi nejako dohodnúť a vybaviť to. Sám však vidíš že ten všetok stres nezvládaš. Mal by si si dať chvíľu pauzu." Dopovedal a odišiel. 
                          
Toto nemôže byť pravda. Bol som kapitán, najlepší hráč a teraz je tomu všetkému koniec? Z vrecka som vytiahol mobil a vytočil číslo.
 „Dnes party u mňa. Postaraj sa o alkohol, ostatné vybavím." 
                          
*
                          
Zobudil som sa na to ako so mnou niekto trasie. Keď som však otvoril oči, moja hlava bola ako na prasknutie. Nado mnou stál rozčúlený Scott a ja som sa snažil zaostriť zrak a udržať rovnováhu keď sa postavím. 

                          
 „Čo tu preboha robíš tak skoro ?" pretrel som si rukami tvár a chvíľu ju len tak nechal v dlaniach.„Zatiaľ čo ty si sa ako vidím dobre zabával, ja som vybavoval aby ti tú tvoju riť zobrali naspäť do tímu." Zasyčal.
„Vážne?" nádejne som sa na neho pozrel, no jeho výraz nebol ani len trochu nadšený. 
 „Povedz mi ako si to predstavuješ." Vyzval ma pohľadom aby som mu odpovedal.
„Čo?" nechápavo som sa na neho pozrel.
„Ty si naozaj myslíš že ťa príjmu späť s takou reputáciou akú máš ?Neprešiel ešte poriadne ani deň a ty si si tu spravil obrovskú party."Vyhadzoval rukami.
„Nekrič je mi zle." Zamrmlal som. „Potreboval som sa odreagovať."
„Daj sa dokopy. Za dve hodiny ťa chcem vidieť v hotely Wellesly na Virginia Avenue. To stretnutie je dôležité, skús to aspoň raz brať vážne.A uprac si tu." 
                          
Rukou som mu naznačil že chápem zatiaľ čo som mal hlavu napchanú vo vankúši. Po chvíli som však naozaj musel vstať. Dal som si tabletku proti bolesti a rýchlu studenú sprchu. Môj odraz v zrkadle vyzeral asi tak ako celý dom; bordel. Bol som nevyspatý, vlasy som mal rozhádzané na každú stranu a kruhy pod očami boli až príliš výrazné. Obliekol som sa, na hlavu som si dal šiltovku a oči som zakryl čiernymi slnečnými okuliarmi. Snažil som sa všetok ten neporiadok odignorovať a prešiel som k autu. V duchu som si nadával za tože som sa včera tak rozbil a dúfal, že nikde nebudú policajti, to by ma už Scott naozaj zabil. Zaparkoval som pred hotelom ako mi nariadil a vošiel dovnútra. Na recepcií som sa spýtal nízkej blondínky na Scotta  a tá ma celá červená poslala do kaviarne, ktorá bola z druhej strany hotela. Sedel tam so šálkou kávy a vyzeral byť poriadne zamyslený. Sadol som si k nemu a pozdravil ho. 

                          
„Zo všetkých miest na svete si musel vybrať práve tento hotel ?" sarkasticky som sa spýtal. Len pretočil očami a odpil si z kávy. „To sme sa nemohli porozprávať u mňa doma ?"
  „Toto stretnutie sa nebude týkať len nás dvoch. O druhej príde niekto s kým by som ťa chcel zoznámiť. Navyše som zariadil aby tu bolo súkromie."
 Nechápavo som sa na neho pozrel no radšej som len kývol hlavou a vytiahol mobil. 
 „Správaj sa slušne." Napomenul ma.
 „Nemám päť." Pretočil som očami.

                          
„Niekedy sa tak správaš." Mykol plecom.
„Si môj manažér, nie otec."
 „Áno, manažér ktorý ťa zo všetkého vyťahuje." Sarkasticky sa zaškeril.
„Čokoľvek." Zamrmlal som. 
                          
Po chvíli ticha sa v diaľke ozývalo jemné klopkanie na podlahu. Zdvihol som zrak z mobilu a pozrel pred seba. Našim smerom kráčala vysoká hnedovláska. Mala na sebe úzku čiernu sukňu s vysokými lodičkami, saténovú košeľu zvýrazňoval masívny strieborný náhrdelník a na hlave mala veľký čierny klobúk cez ktorý bolo vidno len bordový rúž na jej plných perách. Scott sa hneď postavil a odsunul jej stoličku aj so zvítaním. 
 „Jason, toto je Yasmine Fenty. Yasmin, Jason McCann." Povedal na čo som sa postavil a podali sme si ruky.
 „Prepáčte že idem neskoro, lietadlo malo meškanie." Pozrel som sa na hodiny,bolo 14:05.
 „Päť minút ?" sarkasticky som sa spýtal.

                          
„Pol hodinu. Na presnosť si dávam záležať pán McCann."
  „Pre teba pokojne Jason." 
 „Čo vám môžem priniesť ?" vyrušila našu konverzáciu čašníčka. 
 „Pohár vody poprosím." Odpovedala a čašníčka sa otočila na mňa.Len som jej naznačil rukou že nič a odišla.
„Dobre, rád by som začal s tým na čo tu vlastne sme." Začal Scott.„Včera som sa snažil vybaviť aby ťa zobrali naspäť do tímu, čo sa mi bohužiaľ nepodarilo, aspoň nie na teraz. Ale, dali ti šancu. Zhodli sme sa na tom, že potrebuješ chvíľu pauzu a oddych. Ak začneš znášať všetok ten stres, môžeš byť späť v tíme. Prehovoril som ich aby verejnosti povedali, že si potreboval pauzu a tak sa chvíľu nebudeš objavovať na zápasoch." 
 „Ja sa viem ovládať." 

                          
 „Myslel som si." Odfrkol a na stôl hodil zopár časopisov. „Vo všetkých sa píše o tvojich prešľapoch za minulé mesiace." Pretočil som očami,nezaujímalo ma čo o mne píše nejaký bulvár.
„Nemôžem za to že niektorí idioti nevedia hrať hokej." Odfrkol som.
„Nič v zlom, ale načo tu je ona ?" pozrel som na Yasmine.
„To je vec ku ktorej som sa chcel dostať. Yasmine študovala psychológiu a má už vo svojom obore skúsenosti. Jeden známy mi poradil, pretože pomohla jeho synovi."
 „Na psychiatričku si nejaká mladá." Poznamenal som.
 „Prakticky vzaté, psychiatrička nie som. Psychológiu som mala ako predmet, no venujem sa tomu len výnimočne. Pár krát som bola riešiť problémové deti." 
 „Takže teraz ma už porovnávate s nejakým faganom, úžasné." Celé toto stretnutie bolo absurdné, ako keby som bol nejaký psychopat. Vážne sa toto deje?
  „Jason." Snažil sa ma upokojiť Scott. „Nebude to nič hrozné. Budeš si žiť život ako predtým, akurát ti Yasmine pomôže znášať všetok ten nával. Bude tu pre teba, aby si sa upokojil, vyrozprával alebo potreboval čokoľvek iné, samozrejme všetko je profesionálne." Posledné štyri slová zreteľne zvýraznil. 
 „A čo chceš povedať médiám ?! Jason McCann sa zbláznil a preto má so sebou cvokárku ktorá mu hovorí ako sa má správať ?" rozhodil som rukami.
„Nad tým som tiež premýšľal." Ostal chvíľu ticho. „Stačí ak poviete, že spolu chodíte." Obidvaja sme sa na neho pozreli či to myslí vážne.
„Prosím ? Toto je irelevantné ! Na ničom takomto sme sa nedohodli." Ihneď odvrkla.
 „No, keď nad tým tak rozmýšľam, má to aspoň nejaké plus." Žmurkol som na ňu.
„Scott, verím že tu je aj nejaká iná alternatíva." Pokojne prehovorila.
„Ľudia sú všímaví a médiá ešte viac. Nenechajú len tak, že kapitán tímu si dal zrazu pauzu. Som si istý že toto je tá najlepšia. Je na tebe ako sa rozhodneš, zajtra o dvanástej tu budeme aj so zmluvou. Však Jason ?"prísne sa na mňa pozrel.
„Jasné, budem tu na teba čakať, priateľka." Zasmial som sa pretože toto všetko mi príde ako nejaká fakt nepodarená komédia. Panebože, odkedy musím ja riešiť takéto veci?
                          
Pokračovať ? Budem rada ak mi napíšete názor.♥♥♥