•22•

                                    

                                          
,,Povedala si, že si spávala s dvomi," snažil sa zmierniť tvoj tón hlasu, ale až príliš ho to zaujímalo na to, aby sa to neopýtal. 
,,Je rozdiel dvomi a dva krát," povedala som mu. V mojom prípade to rozdiel nebol, ale chcela som ho trochu...potrápiť alebo aspoň vzbudiť v ňom trochu žiarlivosti.  
,,Určite sa chceš baviť o tomto?" Nepáčilo  sa mi ako ho to zaujímalo.
,,Určite," povedal a prepáľoval ma pohľadom. Včera to celkom krotil, ale teraz keby pohľady zabíjali bola by som už niekoľko minút po smrti. Prečo mi to vyčíta? ,,Niekedy som...veď vieš s mojim kamarátom z práce,"  modlila som sa, aby nebolo nevidno ako veľmi klamem. 
Pravdou bolo, že som sa za štyri roky vyspala s dvomi rozličnými ľudmi len raz. 
,,Akým kamarátom?" mal kamenný výraz, ale stále ten spaľujúci pohľad. 
,,Šéfom," predtým som si myslela, že bude väčšia sranda pozorovať jeho výrazy tváre, ale v ten moment mi do smiechu nebolo. 
,,Trtkáš šéfa?" vyšlo z Nickolasa skôr ako si to stihol rozmyslieť. Nad jeho slovami som len skrčila obočie. Nebrala som to ako urážku, ale aj tak to bolo hnusné. 
Chcela som zmeniť tému. 
,,Povedz mi niečo o svojom živote," vyzvala som ho. Pár minút zostal ticho. Myslela som, že už ani nezačne hovoriť. 
,,Prvých šesť mesiacov som si myslel, že sa do smrti nedotknem žiadnej ženy. Šesť blbých mesiacov. Vieš čo to je?" Pre Nickolasa určite najhoršia nočná mora. Do úst som si napchala asi tri malé kúsky sushi. ,,Neskôr som začal spávať so ženami a pomáhalo mi to. Nikdy som si neodvikol hovoriť všetkým tým ženám tvojim menom." Cítila som z jeho hlasu, že je to niečo čo naozaj nahlas hovoriť nechcel, ale chcel, aby som to vedela. 
,,Nemáš dôvod mi zazlievať..." 
,,Ja viem," zastavil ma ani som nestihla dohovoriť.