•21•

                                    

                                          

Nick mlčal, ale na toto mi proste musí odpovedať. Nenechám ho len tak sa z tejto otázky vyvliecť.
 ,,Neodišiel by som." 
,,Neodišiel by si kebyže mám dieťa?" pozrela som sa naňho. Neverila som mu a on vedel, že mu neverím. 
,,Aj kebyže máš s iným dieťa nevzdal by som sa ťa," povedal presvedčivejšie. Aj tak som si bola istá, že klame a že hovorí to len preto, aby som bola s ním. ,,Bojoval by som, ak by si toho muža nemilovala."
 ,,Videl si ho už?" zmenila som tému. Nick len prikývol. ,,Ako sa volá?" opýtala som sa nesmelo. ,,Charlie." 
,,Charlie," zopakovala som. Nejaká časť mňa ho chcela veľmi vidieť. 
,,Čo budeš robiť, keď sa ukáže, že je naozaj tvoj?" nadvihla som obočie.
,,Budem jej platiť alimenty a niekedy ho budem chcieť vidieť." 
Bolo mi jedno ako veľmi je to sebecké, ale nechcela som, aby bol otec. Nechcela som, aby bol otec dieťaťa, ktoré nie je moje. Nevedela som si ho ani len predstaviť ako otca a ani som nechcela. Teraz som ho chcela mať konečne len pre seba. 
,,Nechce ťa naspäť? Vieš aby ste bola typická kompletná rodina?" posledné dve slová som povedala až moc afektovane. 
,,Ty si moja rodina..a ak sa náhodou ukáže, že je môj tak sa ňou stane aj on, ale nebudem mať vzťah s niekým na koho som alergický už len keď prehovorí." 
,,Pamätaj, že aj mňa si najprv nenávidel." 
,,To bolo iné. Nenávisť k tebe ma priťahovala." Tú vetu som si stále dookola prehrávala v hlave. Nevedela som, čo budem robiť. Vždy, keď som si ten neporiadok v hlave ako tak upratala Nick prišiel a urobil tam ešte väčší bordel. 
,,Berieš prášky?" opýtal sa úplne odveci. 
,,Aké prášky?" zamračila som sa. 
,,Prášky," povedal a venoval mi veľavýnamný pohľad. Jemne sa mi líce spravili do rúžova. ,,Áno, beriem," tento rozhovor sa mi asi nebude páčiť.
,,Prečo?" spýtal sa viac podráždene ako by bolo v tú chvíľu slušné. Včera nemal kondóm, tak by mal byť rád, že beriem tie blbé prášky