•20•

                                    

                                          
Celý deň som sa len válala a premýšľala. 
Aj tak som na nič neprišla. Bolo už pol piatej a ja som stále ležala na posteli v pyžame. Nikam sa mi nechcelo, ale vedela som, že tam chcem ísť a vypočuť si ho. Vyvliekla som sa z postele a obliekla si voľné džíny a veľký farebný sveter. Nechcelo sa mi premýšľať čo si mám obliecť a aj tak mi za to momentálne nestál. 
Prišla som do malej kúpeľne. 
Pod očami som mala kruhy, ale nechcelo sa mi ich riešiť, tak som naniesla na mihalnice len špirálu.
Hodiny ukazovali niečo po piatej, ale vôbec som sa neponáhľala. Zišla som dole schodiskom. Nickovo auto už stálo na parkovisku. Sedel za volantoma a niečo ťukal do mobilu. Otvorila som dvere od auta a s chladnou tvárou si sadla na vyhriatej sedadlo. 
,,Ahoj," povedal znudene. 
,,Čau," pozdravila som sa mu veselšie ako by som chcela. 
~
Bolo zvláštne byť zase na tom mieste. Všetko bolo rovnaké. Nábytok bol presne tak, ako som si ho pamätala. Na kuchynskej linke bolo na obrovskom tanieri asi pädesiat koliečok sushi. 
Zabudla som si vyzuť tenisky a musela sa ísť na to pozrieť. ,,To si robil ty?" 
,,Eh...objednal som to," priznal sa. Jasné. Nickolasa si predstaviť variť naozaj neviem. Vlastne si ho neviem predstaviť robiť nič iné okrem fajčenia, povaľovania a šukania. ,,Aj tak to vyzerá úžasne," pousmiala som sa a chcela tým odľahčiť napätie, ktoré medzi nami bolo. 
Celú cestu sem bola medzi nami divná atmosféra. Áno, hnevala som sa naňho, ale chcela som ten hnev nejak potlačiť. 
Nechcela som, aby si všimol ako veľmi ma bolí, že niekoho oplodnil. Už len z predstavy, že strkal penis niekde inde mi bolo zle.  
Nickolas tiež v byte nemal jedálny stôl mal tam len vyšší bar. Môj byt bol polovička z toho jeho a pôsobil dosť natrepane, ale jemu by sa tu jedálny stôl v pohode vošiel. 
Sedeli sme vedľa seba a cítila som sa divne, že mu nevidím do tváre. 
Na tanieri som mala pár kúskov sushi. 
Nemala som chuť jesť, ale keď už si dal tu námahu to objednať, tak som chcela do seba dať aspoň trochu. Nick tiež nemal vôbec chuť do jedla. Plného taniera pred sebou sa ani nedotkol. 
,,Čakám, že začneš rozprávať," pripomenula som mu dôvod prečo tu som. Vysoká stolička sa vedela otáčať, tak som sa otočila tak, aby som naňho videla. Nickolas ťažko prehltol. 
,,Lara," začal. Zasekol sa ako keby nevedel ako má pokračovať. Asi si veľmi nepremyslel čo mi povie.  
,,Spali sme spolu pred približne dvomi rokmi. Boli sme spolu len pol hodinu a ona mi pred dvomi mesiacmi začala vyvolávať. 
Ignoroval som ju, ale ona to nevzdávala a vyhľadala ma. Má ročného syna a tvrdí, že je môj," keď to hovoril ani nedýchal. 
,,Prečo sa ti ozvala až tak neskoro?" spýtala som sa zo zaujímavosti. 
,,Chce alimenty a tvrdí mi, že s nikým iným nejebala, ale ja jej to neverím," konečne si dal do úst malý kúsok jedla. 
,,Dám si urobiť testy a..." 
,,Čo by si ty urobil na mojom mieste?" skočila som mu do reči.