•17•

                                    

                                          

,,Tak čo mám robiť, aby si bola zase moja." Vždy som bola tvoja, chcela som mu povedať. ,,Odomkni." 
Párkrát pomaly zažmurkal. Jeho pohľad mi bol nepríjemný. Odomkol, ale ani na chvíľu sa neprestal pozerať na mňa.
Aj keď bolo už auto otvorené nevyšla som. Zostala som sedieť na teplom sedadle. Pozrela som sa na vchodové dvere svojej bytovky. ,,Poď hore," povedala som tak, že som ani nevedela či ma počul. Vystúpila som, no Nick zostal sedieť. 
Dážď stíchol a vonku bol čerstvý vzduch. Milovala som to. Zhlboka som sa nadýchla, no Nick stále sedel. Dvere som už takmer zavrela, ale rýchlo som ich prichytila a dokorán otvorila. 
,,No poď!" zakričala som naňho. 
Vybrala som sa domov a cítila, že Nick nesmelo kráča za mnou. Mala som v pláne  sa s ním porozprávať hore. Určite to bude lepšie ako v nejakom aute, kde ma môže zamknúť. Chodba bytovky bola veľmi podobná tej v ktorej býval Nick. Nevedela som či tam ešte býva alebo čo je s tým bytom. 
Vyšli sme na tretie poschodie v úplnom tichu. Tváril sa akoby šiel na šibenicu. Vlhké husté vlasy mal úplne rozstrapatené a niektoré pramienky mu smiešne stáli hore. 
Kľúč sa mi do zámku podarilo strčiť až na niekoľký pokus. Vstúpila som ako prvá dovnútra, do svojho malého bieleho bytu. Nickolas sa obzeral okolo seba a na tvári mal kamenný výraz. 
Sadla som si na sivý gauč a čakala, že si Nick sadne vedľa mňa.  Jedálny stôl som nemala. Veľmi som chcela, ale do môjho bytu sa nevošiel. Jedávala som za pultom na vysokých malých stoličkách. Nick by ich určite zlomil. Nieže by bol nejaký obor, ale ledva udržali mňa. Nie to niekoho, kto má ešte o takých dvadsať kíl viac. 
Pohovka sa prehĺbila pod Nicklosovou váhou. ,,Prepáč," mal svoj typický výraz. 
Úplne nečítateľný a arogantný. 
,,Neopustil by som ťa už," zašepkal.
,,Fajn," vydýchla som. Nedokázala som mu povedať nie, obzvlášť, keď som to tiež chcela. Aj keby som precestovala celý svet. Nenašla by som niekoho takého ako Nickolas. 
V liste mi písal, že nikdy nebude milovať nikoho, tak ako mňa a ja som to mala rovnako. Nikdy som ho tak nenazvala, ale vedela som, že on je moja spriaznená duša. 
,,Mohli..." začala som nesmelo. ,,By sme ísť na večeru ako na rande. Boli sme vôbec niekedy na rande? Myslím na skutočnom rande." Mohol by to byť dobrý náš druhý začiatok. 
Nepamätala som si, že by som s ním bola na normálnom rande. 
,,Dobre. Tak zajtra u mňa?" zdvihol sa z gauča. To bol rýchly rozhovor. 
Nickolas vždy získal to, čo chce a vedel to. 
,,Kde bývaš?" vstala som aj ja. 
,,Tam, kde sme kedysi bývali spolu," kútiky úst sa mu trochu nadvihli. Prihrialo ma to pri srdci. Dúfala som, že ten byt stále má. Pristúpil ku mne bližši: ,,Vidíme sa zajtra," opatrne ma chytil za líce a dal mi jemnú pusu na ústa tak, že sa ma ledva dotkol. Ani som nevedela ako a  zase som bola v tom. Zase som sa topila v citoch k Nickolasovi. 
Tia ma zabije, keď sa to dozvie. Časom som jej o Nickolasovi porozprávala všetko ak zistí, že sa vrátil a že som s ním buď zabije mňa, jeho alebo obidvoch. Takže sa mu začínal druhý vzťah, ale presne s tým istým chlapcom, s ktorým som mala prvý.