Nepríjemné prekvapenia

                                    

                                          
Ahojte! Dúfam, že si užívate tieto krásne horúce dni niekde pri vode a poctivo dodržiavate pitný režim. Mrzí ma, že sa tomuto príbehu nevenujem viac, ale odkedy ma zahatala práca a ďalšie povinnosti, to mám dosť hektické. Práve preto dúfam, že si užívate leto aj za mňa a nazbierate kopu nových zážitkov! 
                          
🌞🌞🌞
                          
Zobudila som sa v posteli. Sama. To, čo sa stalo v noci určite musel byť sen. Iba sen. 
                          
   No keď som vstala z postele, pochopila som, že Axel to myslel vážne. V mojej izbe totiž pribudli veci, skriňa bola plná mužského oblečenia. Rýchlo som sa mu prehrabala vo veciach, ale nenašla som nič užitočné. Iba nejakú účtenku. 
                          
     Aj napriek tomu, som vytiahla nejaké čisté veci a šla do sprchy. Potrebovala som sa prebrať. Potrebovala som vymyslieť, čo ďalej. Nemôžem dovoliť, aby tu bol, aby spával v tej istej miestnosti. 
                          
      Ešte som si rýchlo umyla zuby a vrátila sa do izby. Prvýkrát za posledné dni som mala čas premýšľať. Prehrávala som si udalosti z posledných dní a vyplynulo mi jediné: Axel mi neublíži. Mal na to už nespočetne veľa príležitostí a namiesto toho, aby mi ublížil, ma iba priviedol zakaždým späť. 
                          
     Istota, ktorá naplnila moje vnútro mi dodala odvahu. Ak tu už musím trčať, za nič na svete nedovolím, aby tu ten grobian bol. 
                          
    Nahnevane som podišla k skrini. Bez rozmyslu som všetko oblečenie vyhádzala z poličiek. No to mi nestačilo. Zdvihla som niektoré kusy košieľ a tričiek, také, ktoré mali jemnú látku a jednoducho ich roztrhla sa. Nie všetko sa dalo roztrhnúť. Ale rozhodne sa mi tie veci podarilo zničiť. Biele košele, ktoré som neroztrhla som šla namočiť do vody a utrela nimi prach.
                          
     Ale to mi nestačilo. Bol to až príliš uspokojujúci pocit. Oblečenie som nechala ležať na zemi a prešla som k lampe na nočnom stolík. Zdvihla som ju vysoko nad hlavu a z celej silu ňou tresla o zem. Porcelán a sklo zo žiarovky sa rozleteli snáď na milión kúskov. 
                          
     Presne takto som začala ničiť aj nábytok a dávala som si záležať na tom, aby som narobila čo najviac hluku. Zničila som aj paplóny, vankúše a posteľnú bielizeň. Poličky a zásuvky zo skríň som povyberala a hodila na kopu s oblečením. 
                          
     „Fíha," zvolal hlas a ja som sa vydesene otočila. Vo dverách stála Tia a zoširoka sa usmievala. Ani sa nečudujem, že som si nevšimla, že mám pozorovateľa. Popritom trieskaní dreva o drevo, som mohla len ťažko niečo počuť. 
                          
      „Ty si sa poriadne vybláznila!" zvolala nadšene. Vošla do izby a obzrela si škody. Zdvihla zo zeme košeľu a začala si ju obzerať. „Fuj, utrela si ňou záchod alebo čo?" Zasmiala sa. 
                          
      „Nie, to nie, len som..." Chcela som pokračovať, ale moje slová zamreli v krku. Stíchla aj Tia, pretože medzi dverami stál jej brat. 
                          
       „Tak," začal s prekríženými rukami, pričom mal napnuté svaly, „aspoň už viem, ako sa náš hosť dostal včera von." Uškrnul sa na sestru a ja som videla ako Tia nepatrne zbledla. „Vidím, že si si našla novú zábavku, Vivian," oslovil ma a Tia si uľahčene vydýchla. Očividne sa jej uľavilo, že jej brat pozornosť venuje mne a nie jej. 
                          
      „Nechcem, aby si tu bol," prehovorila som roztrasene, no to nebola žiadna novinka. 
                          
      „To máš smolu, krásavica," usmial sa na mňa Axel, „môžeš to tu celé aj podpáliť, ale ani to ti nepomôže, a ty, drahá Tia," povzdychol si, „neviem, o čo ti včera šlo, ale ešte sa o tom porozprávame." 
                          
       Tia sa už-už nadychovala, že odpovie svojmu bratovi, ale predbehla som ju. „Tiu z toho vynechaj. Je to celé moja vina." 
                          
        Axel sa na mňa prekvapene pozrel a jeho oči nadobudli tmavomodrý odtieň. Podozrievavo si ma premeral. „Dobre," prikývol, no nezdalo sa, že by ho to presvedčilo, chcel pokračovať, ale odrazu vedľa neho zastala nádherná blondínka. Na sebe mala čierne oblečenie a vyzerala ako posol smrti. Šiel z nej strach. Prezrela si izbu a povedala: „Hovorila som ti, že ju máš zavrieť do pivnice, tam by takúto škodu nenarobila." 
                          
      „Buď ticho, vychrtlina," oborila sa na ňu Tia a zastala si predo mňa, akoby ma pred ňou chcela chrániť, „a staraj sa radšej o seba." 
                          
       „Tia, dosť," oslovil svoju sestru Axel, „potrebuješ niečo, Rebeca?" Otočil sa k nej a mne bolo jasné, že pred ňou nám dá pokoj. 
                          
       „Problémy na východnej hranici," odvetila mu v krátkosti a pozrela sa na mňa, akoby som bola tých problémov príčinou ja. 
                          
      Axel sa zamračil a s vážnou tvárou povedal: „Priprav sa, za päť minút vyrážame." Na mňa a Tiu sa viac už ani jeden z nich nepozrel. Jednoducho odišli.
                          
 ※※※

                          
„Čo to malo znamenať?" Oborila som sa na Tiu, keď som si bola istá, že Axel už odišiel.     
                          
     Stále sme boli v mojej izbe, no tentoraz neustúpim. Dozviem sa odpovede. 
                          
   „To bola Rebeca, bratova frajerka," povzdychla si Tia a mne bolo jasné, že tento ich vzťah neschvaľuje, „je to hlupaňa." 
                          
      „Na to som sa nepýtala," ozrejmila som jej s nadvihnutým obočím, hoci ma neprekvapilo, že Axel mal priateľku. Bol to naozaj príťažlivý... Rýchlo som pokrútila hlavou. Takéto myšlienky neprichádzajú do úvahy. 
                          
     „Viem, čo chceš vedieť," vydýchla Tia a pohľad uprela do zeme, „pamätáš, ako som ti hovorila, že som sa do bratovej kancelárie nedostala?" Opýtala som sa, a keď mi došlo, že čaká odpoveď, rýchlo som prikývla. 
                          
    „Klamala som." Tia sa mi pozrela do očí, no v tých jej bola nesmierna ľútosť. „Viem, ako sa tam dostať, a viem aj to, prečo si tu."