Melanie je drzé, pekné, neslušné no za to múdre dievča. Kyle je syn mafiánskeho Bossa z tej najsilnejšej, najchladnejšej a najkrutejšej mafie na celom svete. Kyle musí mať priateľku a neskôr sa musí oženiť aby sa mohol stať nasledujúcim Bossom. Čo s...
Otočil som si ju k sebe a pritiahol, takže mi ležala na hrudi. Pozerala na mňa zamračeným pohľadom. Veľmi zamračeným, priam vražedný. ,,Môžeš ma láskavo..." povie a snaží sa odtlačiť. No ja som si ju ešte viac k sebe natlačil. Nevšímal som si ju a zavrel pokojne oči. Musí si zvyknúť či sa jej to páči alebo nie. Po čase to vzdala a uvoľnila sa , aj keď iba čiastočne ale uvoľnila a pohodlne sa na mne uložila.
Melanin pohľad:
Prebudila som sa zo super spánku nato že sa niečo hmýrilo. To sa ani raz nemôžem pohodlne vyspať? Asi nie. Otvorím oči a vidím ako sa na mňa Kyle pozerá. Kriste to je fakt divné. Čo robí? Už od včera večera je taký akýsi...divný. Ja neviem. ,,Dobré ráno" povie keď precitne a jemne nadvihne kútiky úst. ,,Ehm dobré?" odpoviem, no rozhodne nie tak príjemne ako on. Postavím sa a odídem radšej do kúpeľne. Bože, čo to robí? Ahhhh mám to! Určite sa snaží byť teraz milý aby nemal so mnou žiadne problémy a mohol dokončiť tak svoj plán ktorý síce neviem aký je ale viem že sa na 100% týka mňa. Prekukla som ťa Kyle! Ale ja nebudem taká blbá a rozhodne sa vydávať nebudem! Keď sa konečne umyjem a trolilinku namaľujem, ale fakt len trošku, vyjdem von. Kyle tu nie je. Normálne mám chuť skákať od radosti. Vyberiem si oblečenie.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
V mojom šatníku fakt nie je nič bledé. Rozhodla som že keď som konečne sama, zavolám Nore. Volali sme spolu veeeľmi dlho. Prešli sme snáď všetky témy. Najviac sme kecali o Leovi. Vraj je celkom v pohode a že nie je taký ako sa na prvý pohľad zdá. Keď myslí.... Len mi je ľúto že tam teraz nemôžem byť s ňou.
Vážne som nevedela že to tu majú také nádherné. Práve som v záhrade, ktorú som predtým nestihla ešte objaviť. Sú asi všetky odtiene ruže a rôzne iné kvety. No najviac sa mi páčil záhon pri lavičke. Je to záhon červených a čiernych ruží. Milujem červené a čierne ruže. Nie preto že by ich mali radi všetky ženy.
Keď som mala 12 a ešte bývala s rodinou, stalo sa opäť to čo sa stávalo často. Utiekla som von, vtedy pršalo ale mne to nevadilo. Pripadalo mi to akoby obloha plakala so mnou. Vtedy som sa snažila byť aj napriek tomu šťastné dieťa a radovať sa s maličkostí ale po tomto dni to nešlo. Bežala som ani neviem kde. Bolo ešte svetlo no nikoho nikde nebolo, kvôli nepriaznivému počasiu. Po čase som išla už iba krokom. Išla som zrovna okolo smetiakov keď som si všimla na zemi kvety. Boli to čierne ruže, s jednou jedinou červenou. Boli zvädnuté a boli tam stopy po ohni. Lupienky boli na niektorých miestach prerezané. Boli presne ako ja. Opustené, zranené, smutné. Ruže sú prekrásne, citlivé no majú aj tú zlú stránku. Tŕne. Je to spôsob ich obrany, ich prežitia. No ich šancu na záchranu im ľudia berú. Oberajú ich o to čo ich chráni pred tou bolesťou. Oberajú ich o tŕne. Odvtedy som sa začala obliekať do čiernej a stavať si okolo seba bariéry.
,,Poď už dnu!" z myšlienok ma preberie Kyle, ktorý počas toho ako prechádzal okolo dverí na mňa zakričal, ale nezastavil sa. Pokračoval v ceste. Tak som teda išla, ale zrazu ma niekto schmatol za pás. Vykríkla som. Boli tam až štyria chlapi. Pre boha. Jeden z nich mi chcel dať nejakú mokrú handru k ústam ale dala som mu hlavičku. ,,Kyle! Pomooc! Boha Kylee!" kričala som ako zmyslov zbavená. Nemajú tu ochranku? Ako sa sem dostali. Všetci sú nemožní. Videla som ako mi Kyle bežal naproti, ale boli štyria a ja som sa nedokázala brániť keď ma všetci držali. Dali mi tú handričku k nosu a ústam a pomaly som zaspávala. Čo sa to deje? Kto sú tí ľudia? Ďalej som nevedela čo sa okolo mňa alebo so mnou deje. Upadla som do spánku.
Ahojte, prinášam vám novú kapitolu! Na obrázku, ktorý je hore priložený, si nevšímajte ten make-up, dikii♥ Dúfam, že sa vám bude páčiť.
