Preskočiť na obsah

Zubáč veľkoústy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Zubáč veľkoústy
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Sander lucioperca
Linnaeus, 1758
Synonymá
zubáč obyčajný, Stizostedion lucioperca
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Zubáč veľkoústy alebo staršie zubáč obyčajný (lat. Sander lucioperca, syn. Stizostedion lucioperca) je druh ryby z čeľade ostriežovité.

Z hospodárskeho (udržuje populácie drobných rýb a má chutné mäso) aj športového hľadiska je to cenný druh (bojovná ryba).[2]

Telo je pretiahnuté, z bokov sploštené. Hlava je zakončená koncovými ústami. Vo veľkej tlame sa nachádza rad drobných zúbkov a na začiatku čeľuste má veľké tzv. psie zuby – caniny.[3] Na chrbte sa nachádzajú dve chrbtové plutvy, prvá vystužená tvrdými lúčmi, druhá mäkkými. Brušné plutvy sú umiestnené hneď za úrovňou prsných. Telo je sfarbené šedo s odtieňmi zelenej. V mladosti sú na bokoch zreteľné zvislé tmavé pruhy do čierna. Dorastá do dĺžky až 130 cm a hmotnosti 1 kg[3] (iný zdroj uvádza 8 až 15 kg[4]). Bežne sa dožíva 15 rokov.[3] Najstarší známy exemplár mal 25 rokov.[chýba zdroj]

Pôvodnou domovinou zubáča je povodie Dunaja a Volgy. Odtiaľ sa postupne rozšíril do strednej a ďalej do západnej Európy. Obýva predovšetkým veľké, pomaly tečúce úseky riek, údolné nádrže a rybníky. Ide o druh, ktorý je veľmi chúlostivý na kvalitu vody a stredne náročný na obsah kyslíka.[3]

Žije aj v slanej vode Kaspického a Čierneho mora, trie sa v sladkej vode.[2]

V mladosti sa živí predovšetkým planktónom, mäkkýšmi a ďalšími bezstavovcami (hlavne perloočkami[3]). V dospelosti prijíma výhradne drobnejšie druhy rýb. Dôležité sú Acerina cernua, Perca fluviatilis a Alburnus alburnus[3].

Rozmnožovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Zubáč veľkoústy pohlavne dospieva vo veku 3 – 5 rokov. Trie sa v období od apríla do mája. V tomto období samec vyčistí v plytčinách určitý úsek dna a vytvorí hniezdo. Naň potom samica nakladie ikry. Samec znášku stráži a chráni pred prípadnými predátormi až do vyliahnutia poteru a potom chráni aj vyliahnutú mlaď.[3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Freyhof, J. & Kottelat, M. 2008. Sander lucioperca . The IUCN Red List of Threatened Species 2008: e.T20860A9231839. https://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2008.RLTS.T20860A9231839.en. Prístup. 16. február 2020.
  2. a b ANDĚRA, Miloš. Velká kniha živočichů : hmyz, ryby, obojživelníci, plazi, ptáci, savci : [1582 barevných ilustrací]. 3. vyd. Bratislava : Príroda, 2001. 344 s. ISBN 80-07-00863-2. S. 222.
  3. a b c d e f g Holčík J., Hensel K.. Ichtyologická príručka. 1971. vyd. Bratislava : Obzor. (126)
  4. Příroda České republiky (průvodce faunou). [s.l.] : Academia, 2007. 439 s. ISBN 978-80-200-1569-3.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]