Preskočiť na obsah

Zmeškalovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Zmeškalovci

Erb rodu Zmeškalovcov
KrajinaUhorské kráľovstvo
Titulyoravský župan, podžupan, hlavný slúžny, slúžny, predseda stoličného súdu; poslanec uhorského snemu, kráľovský radca, radca uhorskej dvorskej kancelárie

Zmeškalovci (dobovo v základnom tvare: Zmeskál(l), Zmesskal)[1] boli šľachtický rod pôsobiaci v Uhorsku.

Dejiny rodu v Uhorsku

[upraviť | upraviť zdroj]

V zahraničí získali členovia rodu barónsky aj grófsky titul. Na územie Slovenska sa rod Zmeškalovcov dostal vďaka Jánovi z Dubovca, vtedajšiemu záložnému majiteľovi Oravského hradu, ktorý do svojich služieb povolal Václava, Félixa a Pavla Zmeškala zo Sliezska spolu s Petrom a Jakubom Kozmovským z Poľska. Po smrti Jána z Dubovca sa hradu neoprávnene zmocnil Václav Sedlnický, načo kráľ Ferdinand I. v roku 1547 písomne vyzval Pavla Zmeškala, Václava Zmeškala a Pavla Kozmovského, aby hrad dobyli a odovzdali ho kráľovskej korune. Títo jeho výzvu s pomocou Františka Révaiho splnili. Keďže Pavol Zmeškal a Pavol Kozmovský krátko nato zomreli, kráľ v roku 1548 odmenil za služby len Václava Zmeškala, pričom mu daroval obce Leštiny, Osádka a Srňacie. Václav sa tak stal zakladateľom oravskej vetvy rodu. V Leštinách dal postaviť kúriu a podľa tohto rodového sídla začal používať aj predikát. Neskôr získali členovia rodu majetky aj v Liptovskej, Turčianskej, Hontianskej, Rábskej, Šarišskej, Novohradskej, Bratislavskej, Železnej a Peštianskej stolici.[1][2]

Významní členovia rodu

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Jaroslav Zmeškal († 1.12. 1621), syn Václava, diktátor Turčianskej stolice (okolo 1604), gróf stredoslovenských banských miest
  • Jób Zmeškal (1552 – 1632), syn Václava, oravský podžupan
  • Juraj Zmeškal (1617 – 1665), oravský podžupan, kapitán Oravského hradu
  • Gašpar Zmeškal (okolo 1716 – 1764), prísediaci stoličného súdu Oravskej stolice, poslanec uhorského snemu za Liptovskú a Oravskú stolicu
  • Jób Zmeškal (18. storočie), náboženský spisovateľ, autor knihy Škola Jóbova, napísanej v češtine v roku 1764
  • Jozef Zmeškal (1.3.1763 – 18.6.1835), prísediaci predtiskej súdnej tabule v Prešove
  • Mikuláš Zmeškal (20.11.1759 – 23.6.1833), radca uhorskej dvorskej kancelárie vo Viedni, hudobník a jeden z najdôvernejších priateľov Ludwiga van Beethovena
  • Gabriel Zmeškal (18. – 19. storočie), poslanec uhorského snemu za Banskú Štiavnicu (1825)
  • Móric Zmeškal (24.12.1801 – 1871), pôsobil v Oravskej stolici ako podnotár (1822), slúžny (1825), hlavný slúžny (1828), podžupan (1831/1837), administrátor (1845 – 1848), predseda stoličného súdu (1849 – 1860) a hlavný župan (1860 – 1861); tiež poslanec uhorského snemu za Oravskú stolicu (1832/1839 – 1844) a prísediaci najvyššieho súdneho a kasačného dvora vo Viedni (od 1851)
  • Ferdinand Zmeškal (1808 – 1870), slúžny v Trstenej a Námestove, poslanec uhorského snemu (1848), druhý podžupan Oravskej stolice (1849)
  • Michal Zmeškal (1829 – 1894), hlavný slúžny v Námestove, poslanec uhorského snemu (1875), kráľovský radca (1887)
  • Zoltán Zmeškal (1841 – 1921), pôsobil v Oravskej stolici ako hlavný slúžny (1868) a podžupan (1871 – 1875), tiež poslanec uhorského snemu (1895 – 1905)
  • Juraj Zmeškal (6.4.1861 – 1942), podžupan Oravskej župy (1908 a 1918 alebo 1911 – 1917)[1][2]

Erb rodu tvorí v striebornom štíte po zelenej pažiti bežiaci červený vôl v striebornej (!) zbroji, s dvoma horiacimi fakľami pripevnenými modrým opaskom, v horných rohoch štítu zlaté nebeské telesá, vpravo (?!) hviezda, vľavo (?!) polmesiac, Spod koruny na uzatvorenej turnajovej prilbe splývajú tu modro-strieborné, tam červeno-strieborné prikrývadlá, Klenotom sú tri pštrosie perá – strieborné medzi červenými.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d ZMEŠKAL z Domanoviec a Leštín. In: VÍTEK, Peter; MAŤUGOVÁ, Soňa. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Zväzok III : Oravská stolica : zemianske a šľachtické rody Oravy. Bratislava : Hajko & Hajková, 2007. 183 s. ISBN 978-80-88700-69-2. S. 137 – 140.
  2. a b HARANTOVÁ, Jana. Rod Zmeškal 1393 – 1944: Inventár [online]. Bytča: Štátny oblastný archív v Bytči, 1990, [cit. 2023-12-22]. Dostupné online.