Preskočiť na obsah

Zlatý retríver

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Zlatý retríver

Krajina pôvodu Spojené kráľovstvo
FCI kód 8/1/111
Štandardy AKC, ANKC, CKC, FCI, KCUK, NZKC, UKC
Výška 51 - 56 cm (suky)
56 - 61 cm (psy)
Hmotnosť 27 - 36 kg
Pôvodné určenie aportér zveri a vtáctva
Terajšie určenie spoločník, záchranár, vodiaci pes, strážny pes
Názov v krajine pôvodu Golden retriever
Zaužívaná skratka GR
Zoznam psích plemien
Psí portál

Zlatý retríver je psie plemeno uznané v FCI v skupine 8 pod číslom 111.

Zlatého retrívera začal v 19. storočí chovať Lord Tweedmouth, ktorý chcel vyšľachtiť schopného loveckého psa s atraktívnym vzhľadom. Za týmto účelom využil žltého retrívra, ktorý sa narodil vo vrhu čiernych retríverov, a dnes už neexistujúceho tweedskeho vodného španiela. V roku 1868 sa narodili prvé šteniatka. Lord Tweedmouth použil ako jeden z prvých chovateľov pri šlachtení plemena líniovú plemenitbu. V jeho šľapajach potom pokračovali Vikomt Harcout a pani Charlesworthová.

K uznaniu plemena žltý retríver došlo v roku 1903 v britskom Kennel klube. O desať rokov neskôr bol založený klub. Dnešný názov - zlatý retriver - bol prijatý až v roku 1920, pričom predtým bolo plemeno označované prívlastkom žltý alebo zlatý.

Hlava 1,5 ročnej suky

Zlatý retríver je pes stredne veľkého, vyváženého a súmerného rámca. Má priestorný hrudník, rovné predné a svalnaté zadné končatiny. Má mohutnú, dobre osvalenú kostru, umožňujúcu elegantnú chôdzu bez kolísania. Chrbát je rovný, v bedrovej časti krátky.

Má širokú lebku so zreteľným stopom, nie príliš dlhou papuľou, čiernym ňufákom a hnedými očami. Ňufák môže v starobe, prípadne po dlhej zime zružovieť. Uši nosí zvesené a posadené vo výške očí. Chrup je nožnicový.

Srsť zlatého retrívera môže byť hladká alebo zvlnená. Má nepremokavú podsadu. Sfarbenie srsti sa pohybuje od krémovej až po zlatavo červenú. V Európe sa uprednostňuje zlatá a krémová farba, v USA zasa sýta zlatá až zlatočervená.

Zlatý retríver potrebuje zamestnanie - v tomto prípade agility

Zlatý retríver je inteligentné pracovné plemeno vhodné aj do chladnejšieho počasia. Ide o pokojné, trpezlivé a pozorné plemeno, väčšinou nie agresívne. Pri strážení málokedy napáda. Ako každé poľovné plemeno, aj zlatý retríver má vyvinutý lovecký pud, ktorý treba výchovou a výcvikom usmerniť podľa potrieb majiteľa. Má rád ľudí a hlavne svojho majiteľa.

Zlatý retríver je aktívne plemeno, ktoré okrem pravidelných každodenných prechádzok vyžaduje zamestnanie, inak môže trpieť obezitou, prípadne poruchami správania. Vhodné je aportovanie, rozlišovanie predmetov, stopovanie, rôzne kynologické športy a pod.

Ide o veľmi sociálne plemeno, ktoré potrebuje blízky kontakt so svojou svorkou a preto nie je vhodné na kotercový chov.

Niektorí Zlatí retríveri vedia aportovať z vody

Zlatý retríver bol šľachtený ako lovecké plemeno. Používal sa na donášanie zastrelených vtákov nielen na súši ale aj vo vode. (angl.: to retrieve = priniesť).

Dnes je toto plemeno známe svojou vyváženou povahou, dobrou znášanlivosťou s cudzími ľuďmi a deťmi. Vďaka vysokému stupňu naviazanosti na človeka patrí medzi ľahko cvičiteľné plemená. Kvôli tejto vlastnosti, vysokej inteligencii a schopnosti prispôsobiť sa je dnes zlatý retríver často využívaný ako vodiaci pes pre nevidiacich alebo hluchých, či terapeutický pes a tiež ako záchranársky pes. Najčastejšie ho však vidieť ako rodinného psa.

Zvláštnosti plemena

[upraviť | upraviť zdroj]

Pretože popularita tohto plemena v poslednom čase značne stúpla, a dochádza k nepremyslenému kríženiu, môžu sa vyskytovať nielen dedičné choroby, ale i poruchy v chovaní – hryzavosť, nedotklivosť, bojazlivosť alebo agresivita.

Starostlivosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Nielen, že je potrebné naučiť psa stáť vo výstavnom postoji, ale i úprava srsti by sa mala stať súčasťou prípravy. Strih by sa mal urobiť približne 2 týždne pred výstavou, aby sa srsť scelila. V tejto dobe by sa mal pes i okúpať, aby sa srsť stačila dostať do jej prirodzenej podoby. Strih môže pomôcť optickému potlačeniu niektorých nedostatkov, ako je výška, celkový rámec psa, uhlenie končatín, chvost atď. Pokiaľ si na toto sami netrúfate, zverte svoje zviera do rúk odborníkov v salónoch, a tí isto toto vyriešia za vás.

Každý deň nasypať granuly primerané veku psa, tak isto vodu. Každý deň prechádzka v prírode alebo sa poriadne prejsť. Umiestnenie v koterci je pre zlatého retrívera krajne nevhodné, pretože jeho citlivá povaha trpí nedostatkom kontaktu s rodinou. Pes by mal bývať s vami v dome, kde by mal mať k dispozícii vlastný, dostatočne veľký pelech. Ten by mal byť umiestnený tak, aby v ňom pes mohol nerušene odpočívať, ale zároveň sledovať dianie v rodine.

  • CUNLIFFEOVÁ, Juliette. Encyklopédia PSY. Bratislava : SLOVART, 2004. ISBN 80-7145-821-X.


Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]