Zbojnícky hrad
Zbojnícky hrad | |
Zbojnícky zámok, Solivar, Soľnohrad, Soľný hrad | |
hradná zrúcanina | |
zbytky Soľnohradu
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Prešovský |
Okres | Prešov |
Obec | Ruská Nová Ves |
Nadmorská výška | 661 m n. m. |
Súradnice | 48°58′28.55″S 21°20′47.23″V / 48,9745972°S 21,3464528°V |
Vznik | 13. storočie |
Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
Najľahší výstup | obec Ruská Nová Ves |
Poloha Zbojníckeho hradu na Slovensku
| |
Poloha Zbojníckeho hradu v Prešovskom kraji
| |
Wikimedia Commons: Zbojnícky zámok | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Zbojnícky hrad[1][2] (iné názvy: Zbojnícky zámok[3], Solivar[4], Soľnohrad, Soľný hrad[5], Nový Soľnohrad) je hradná zrúcanina v obci Ruská Nová Ves (v blízkosti Prešova-Solivaru) juhovýchodne od vlastnej dediny Ruská Nová Ves v Slanských vrchoch na vrchu Zámek (661 m n. m.).
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Hrad dal postaviť Juraj Bokša v posledných rokoch 13. storočia ako náhradu za predchádzajúci hrad (príp. dva hrady) nazývaný/-é takisto Soľnohrad (či Soľný hrad), ktorý/-é sa nachádzal/-i v dnešnom Prešove v dnešnej mestskej časti Solivar. Nový hrad má doložený názov Castrum S(o)owar. Jeho majitelia si zmenili rodové meno na Šóš.[6]
V priebehu storočí postupne vlastnili hrad rôzni majitelia. Najdlhšie, i keď s prestávkami, ho však vlastnila rodina Šóšovcov až do roku 1671. Od toho roku, okrem jednej výnimky, nie sú o hrade žiadne zmienky. Posledná zmienka je z roku 1715, kedy bol hrad zbúraný na základe uznesenia krajského snemu.[7]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Zvyšky zrúcanín ležia na západnom úpätí vrchu Tri chotáre (1 025,2 m) na strmom mieste zvanom Zámok (661 m) v katastrálnom území obce Ruská Nová Ves.
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na hrad sa dostanete priamo z Prešova po červenej značke smerom do Ruskej Novej Vsi, odtiaľ pokračujete, až prídete pod Soľnohrad (Zbojnícky hrad).
Súčasný stav
[upraviť | upraviť zdroj]Zvyšky kamenného hradu sú na skalnej vyvýšenine s rozmermi 45x35 m, ktorá má na severnej, južnej i západnej strane strmé zrázy. Jej klesanie východným smerom vytváralo dve prirodzené pri stavbe hradu upravované terasy. V juhozápadnej časti v „hornom hrade“, s rozmermi 45x12 m bola pri okraji plošiny štvorcová veža s rozmermi 8x8 m (zachovaná iba polovica). Jej interiérová kruhová časť s priemerom 4,5 m mala drevené trámové stropy. Horný hrad na okrajoch skalnej plošiny chránilo kamenné obvodové opevnenie, z ktorého sa zachoval 130-centimetrový fragment na južnej strane. V strede vrcholovej plošiny neďaleko veže bola väčšia palácová stavba s rozpoznateľnými rozmermi 17x8,5 m, ktorej suterén bol pod úrovňou skaly. Severná obvodová strana paláca bola súčasťou obvodového opevnenia. Výškový rozdiel (13 m) a úzky nástupný priestor pravdepodobne dovoľovali iba peší výstup do horného hradu. Na tejto jedinej schodnej strane, po ktorej viedla i prístupová cesta, bol hrad chránený 13 m širokou priekopou, ktorá je dodnes hlboká 2,5 – 3 metre. Na nižšie položenom „dolnom nádvorí“, ktoré je dlhé 10 metrov, sa na severnej strane zachovala iba časť murovaného obvodového opevnenia, s hrúbkou muriva 120 cm a časť kruhovej veže s priemerom 5 m. Tento obvodový múr sa zrejme tiahol po celej dĺžke nádvoria až ku vstupnej bráne. V konfigurácii terénu je hradný vrch dobre čitateľný a zo skalnej plošiny je nádherný výhľad.
Galéria obrázkov
[upraviť | upraviť zdroj]-
Pohľadnica
-
Pohľad na hradný vrch
-
Prístupová cesta Ruská Nová Ves
-
Hradný vrch, informačná tabuľka
-
Vrchol hradu
-
Strieľne
-
Ruiny hradu
-
Ruiny hradu
-
Ruiny hradu
-
Pohľad z hradu na štíty Vysokých Tatier
-
Pohľadnica
Okolie
[upraviť | upraviť zdroj]Blízke hrady:
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-09-04]. Dostupné online.
- ↑ SLIVKA, Michal; VALLAŠEK, Adrian. Hrady a hrádky na východnom Slovensku. 1. vyd. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1991. 272 s. ISBN 80-85174-42-1. S. 189-192.
- ↑ SOLIVAR. In: PLAČEK, Miroslav; BÓNA, Martin. Encyklopédia slovenských hradov. Preklad Daniela Marsinová. 1. slov. vyd. Bratislava : SLOVART, 2007. 391 s. ISBN 978-80-8085-287-0. S. 270-271.
- ↑ Solivar. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok V. R – Š. Bratislava : Veda, 1981. 792 s.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2020-09-08]. Dostupné online. Archivované 2020-07-17 z originálu.
- ↑ FAIX, Peter; KÓNYA, Peter; MATLOVIČ, René; ŠVORC, Peter; VIZDAL, Marián. Sprievodca po historickom Prešove. Prešov : UNIVERZUM Prešov, 1997. ISBN 80-967001-7-0. Kapitola Okolie Prešova, s. 101-102.
- ↑ História Zbojníckeho hradu [online]. [Cit. 2017-12-26]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zbojnícky hrad