Vltavická brázda
| Vltavická brázda | |
| pohorie | |
 Vltavická brázda pri Novej peci
| |
| Štáty |  Česko,  Rakúsko
|
|---|---|
| Región | Južné Čechy |
| Nadradená jednotka |
Šumava |
| Susedné jednotky |
Šumavské pláně, Boubínská hornatina, Prachatická hornatina, Želnavská hornatina, Českokrumlovská vrchovina, Trojmezenská hornatina |
| Najvyšší bod | Želnavský vrch |
| - výška | 815 m n. m. |
| Rozloha | 136 km² (13 600 ha) |
| Geologické zloženie | rula, žula |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vltavická brázda je geomorfologický podcelok v juhovýchodnej časti Šumavy. Rozprestiera sa na ploche 136 km² a má priemernú nadmorskú výšku 851 m.[1] Na západe susedí s Šumavskými pláňami, na severe s Boubínskou hornatinou, Prachatickou hornatinou a Želnavskou hornatinou, na východe s Českokrumlovskou vrchovinou a na juhu s Trojmezenskou hornatinou. Brázda je úzkou erózno denudačnou zníženinou pretiahnutou v smere severozápad – juhovýchod, s výškovou členitosťou 50 – 100 m. Je založená na smerových tektonických poruchách, obmedzená príkrymi zlomovými svahmi. Ploché dno prekrýva mocný kryt zvetralín, údolná niva Vltavy a početné rašeliniská (Mrtvý luh).
Geologická stavba
[upraviť | upraviť zdroj]Vltavická brázda prechádza temer všetkými horninovými komplexmi moldanubika (biotitické granitizované ruly, ortoruly, biotitické migmatitické pararuly, svorové ruly kaplickej série) a moldanubického plutónu (dvojsľudový granodiorit, dvojsľudová žula, porfyrická žula).
Vodstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Vltavickou brázdou preteká Vltava, stekajú sa tu Teplá a Studená Vltava. Viac než tretina územia je zatopená Lipenskou nádržou.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ DEMEK, Jaromír, a kol. Zeměpisný lexikon ČSR. Hory a nížiny. Brno : Academia, 1987.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vltavická brázda na českej Wikipédii.