Viola Fischerová
| Viola Fischerová | |
| česká poetka a prekladateľka | |
| Narodenie | 18. október 1935 Brno, Česko |
|---|---|
| Úmrtie | 4. november 2010 (75 rokov) Praha, Česko |
| Podpis |  |
Viola Fischerová (vydatá Jedličková,[1] * 18. október 1935, Brno - † 4. november 2010, Praha)[2] bola česká poetka a prekladateľka. Bola dcérou prof. Josefa Ludvíka Fischera.
Vyštudovala slavistiku na univerzitách v Brne a Prahe. V šesťdesiatych rokoch pracovala v literárnej redakcii Československého rozhlasu. V roku 1968 odišla so svojím budúcim manželom Pavlom Buksom (spisovateľom Karlom Michalom) do Švajčiarska, kde vyštudovala germanistiku a históriu na bazilejskej univerzite. Po smrti svojho manžela (1984) odišla do Nemecka. Tu pokračovala v spolupráci s rádiom Slobodná Európa a časopisom Svědectví. Od roku 1994 žila v Prahe. Do konca života odovzdávala svoje životné skúsenosti ako interpretom, tak začínajúcim nakladateľom.
Jej prvá zbierka Propadání nemohla v roku 1957 vyjsť, takže debutovala až roku 1993 zbierkou Zádušní básně za Pavla Buksu. Jej dielo sa dočkalo mnohých literárnych ocenení.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]- Zádušní básně za Pavla Buksu, 1993
- Babí hodina, 1994/1995
- Jak pápěří, 1996
- Odrostlá blízkost, 1996
- Divoká dráha domovů, 1998
- Matečná samota, 2002
- Nyní, 2004 — Drážďanská cena lyriky 2006 (v nemeckom preklade)
- Co vyprávěla dlouhá chvíle — Magnesia Litera 2006 za najlepšiu knihu pre deti a mládež
- Předkonec, Fra 2007
- Písečné dítě, Fra 2007
- Domek na vinici, Fra 2009 – Magnesia Litera 2010 v kategórii poézia
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ HRUŠKA, Petr a kol.: V souřadnicích volnosti. Česká literatura devadesátých let dvacátého století v interpretacích. Praha, Academia, 2008: s. 688
- ↑ Zemřela básnířka Viola Fischerová, držitelka dvou cen Magnesia Litera, iDNES.cz, 4. 11. 2010