Preskočiť na obsah

Vidlochvost feniklový

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vidlochvost feniklový
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Papilio machaon
Linnaeus, 1758
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Vidlochvost feniklový (Papilio machaon L., 1758) je motýľ z čeľade vidlochvostovité (Papilionidae).

Opis druhu

[upraviť | upraviť zdroj]

Vidlochvosta feniklového opísal Carl Linné v desiatom vydaní svojej práce Systema naturae (Sústava prírody), v roku 1758. Po prvýkrát sa však spomína už v roku 1634 v kolektívnej práci Insectorum sive Minimorum Animalium Theatrum.

Rozpätie krídel vidlochvosta feniklového je od 5,5 cm až asi do 8 cm. Jedinci jarnej generácie sú menší a zvyčajne tmavšie sfarbení. Jedinci letnej generácie sú obyčajne väčší a svetlejšie sfarbení. Základná farba krídel je jasne sírovo-žltá. Na predných krídlach je čierna sieťovitá kresba s čiernym lemom, v ktorom sa nachádzajú žlté polmesiačiky. Na zadných krídlach je tiež čierny lem v ktorom je modravý poprašok. V oblasti okraja zadného krídla je zvyčajne čierno sfarbený chvostík – ostroha. Pri okraji zadného krídla je tehlovo červená, okrúhla škvrna.

  • ♂
    ♂
  • ♂ △
    ♂ △
  • ♀
    ♀

Rozšírenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Oblasť výskytu je rozsiahla, zahrnuje pásovite oblasť Európy v mieste od Anglicka až po Japonsko. Vyskytuje sa v severnej Afrike i Severnej Amerike.

Opísaných bolo viac ako 50 poddruhov. Opodstatnenosť mnohých z nich je podobne, ako pri jasoňovi červenookom (Parnassius apollo) sporná.

Na Slovensku boli opísané dva poddruhy. Na takmer celom území sa vyskytuje poddruh Papilio machaon subsp. gorganus Fruhstorfer. Na juhovýchodnom Slovensku (okolie Slovenského Nového Mesta) je to subsp. vargaianus.

Charakter lokalít výskytu

[upraviť | upraviť zdroj]

Vidlochvost feniklový obývá lúčne ekosystémy, polia, okraje viníc i horské lúky v subalpínskej oblasti. Zasahuje i vysoko do hôr. Vyskytuje sa na lúkach od nížin až do alpínskeho stupňa. Nájdeme ho takmer všade, vrátane ciest, záhrad i námestí miest, kde niekede zalieta v čase vrcholného leta – hlavne v teplých rokoch. Často poletuje i na rúbaniach, hlavne v zmiešaných lesoch, prevažne v stredných a nižších polohách. Nájdeme ho na poliach južného Slovenska, ale i v oblasti Vysokých Tatier. Vo svete sa vyskytuje na vhodných biotopoch do nadmorskej výšky až 4 500 m. Motýle majú zvyčajne tendenciu sa zhromažďovať na vyvýšených miestach krajiny, preto na najvyššom bode v teréne môžeme najsť zvyčajne i viac jedincov pohromade.

Bionómia druhu

[upraviť | upraviť zdroj]

Oplodnená samička kladie vajíčka na živné rastliny, ktorými sú hlavne niektoré druhy z čeľade mrkvovitých rastlín, napr.: mrkva (Daucus), fenikel (Foeniculum), kôpor (Anethum) a pod. Po vyliahnutí malých húseničiek sa tieto živia mladými lístkami živných rastlín, ale i kvetmi a plodmi. Po dorastení na dospelú húsenicu sa táto zakukľuje v podobe zelenej, alebo hnedej hranatej kukly. Dospelá húsenica je zelená a má čierne, červeno bodkované pásiky na každom telovom článku. Za hlavou má osmeterium, ktoré pri podráždení vysunuje smerom navonok a vylučuje špecifický zápach. Kukla býva pripevnená k podkladu opaskom okolo tela – hlavou smerom hore. V našich podmienkých trvá štádium kukly asi 2 – 3 týždne. V teplých rokoch je to o niečo kratšie. Kukly posledného pokolenia prezimujú. U nás má vidlochvosť fenikový zvyčajne do roka 2 generácie, ale v posledných rokoch zrejme vplyvom otepľovania pozorujeme často výskyt i čiastočne tretej generácie, zhruba koncom septembra a v októbri (nielen v južnej časti štátu, ale i na severe).

Ochrana

[upraviť | upraviť zdroj]

V minulosti i dnes patrí k dosť hojným druhom denných motýľov. Od roku 1965 patril na území Česko-Slovenska k chráneným druhom. V dnešnej dobe nepatrí medzi bezprostredne ohrozené druhy. Hlavnou príčinou prípadného ohrozenia tohto druhu v budúcnosti je zánik vhodných biotopov. Význam má i zabráneniu aplikácie umelých hnojív, ako i pesticídov na miestach výskytu druhu.

Ochrana spočíva v ochrane vhodných biotopov a v celkovej ochrane životného postredia ako takého. Individuálna ochrana jedincov, vzhľadom na jeho areál rozšírenia a početnosť druhu nemá žiaden význam.

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]
  • husenica
    husenica

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ IUCN Red list 2013.02. Prístup 5. augusta 2022

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • HRUBÝ, Karel. Prodromus lepidopter Slovenska. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1964. S. 866.
  • Moucha, J.: 1972, Sbíráme motýli, Delfín, Praha, 74 – 75.
  • PONEC, Jozef. Motyle. Bratislava : Obzor, 1982. S. 344.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vidlochvost_feniklový&oldid=7929223“