Preskočiť na obsah

Veľká koralová bariéra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
The Great Barrier Reef*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO

Štát Austrália Austrália
Typ prírodná
Kritériá vii, viii, ix, x
Identifikačné č. 154
Región** Ázia a Pacifik
Súradnice 18°17′10″J 147°42′0″V / 18,28611°J 147,70000°V / -18.28611; 147.70000
História zápisu
Zápis 1981  (5. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.
Satelitná snímka časti Veľkej koralovej bariéry

Veľká koralová bariéra (staršie Veľká útesová bariéra; nesprávne Veľký koralový útes, Veľký bariérový útes; po angl. Great Barrier Reef) je najväčšia sústava koralových útesov a ostrovčekov na Zemi.[1] Skladá sa z 2 900 individuálnych korálových útesov rôznych typov[2] a 900 ostrovov a množstvo lagún. Toto územie pokrýva spolu viac ako 20 tisíc kilometrov štvorcových.

Nachádza sa v Koralovom mori pri severovýchodnom pobreží Queenslandu v Austrálii. Je dlhá približne 2 300 km, široká 2 až 150 km[1] a možno ju vidieť z vesmíru. Dĺžka útesu je približne rovnaká ako celé západné pobrežie USA. Od pobrežia je vzdialená väčšinou 8 – 180 km.

Súčasný korálový útes sa začal formovať pred 6 až 8 tisíc rokmi.[3] Útes je skvelým príkladom biodiverzity a pretrvávajúcej ekologickej a biologickej evolúcie. Miestny ekosystém sa vyvíjal tisíce rokov. Veľké množstvo miestnej fauny a flóry je jedinečnej. Odhaduje sa, že tu žije viac ako 10 tisíc druhov, niektoré sú doteraz nepomenované.[3] Tento koralový útes je najväčšia konštrukcia postavená živými tvormi.[4][3]

Žije tu šesť druhov morských korytnačiek (Chelonia mydas, Natator depressus, Lepidochelys livacea, Eretmochelys imbricata, Caretta caretta, Dermochelys coriacea), štrnásť druhov morských hadov, deväť pozemských hadov a 31 druhov jašterov. Z morských cicavcov je známy dugong morský, delfín čínsky a Orcaella heinsohni. Počas migrácie sa tu objavuje vráskavec dlhoplutvý a vráskavec minke[5].

Zaujímavým živočíchom sú tiež dugongy, alebo takzvané morské kravy.

Postupný zánik

[upraviť | upraviť zdroj]

Od konca 19. storočia sa teplota vody zvyšuje, s čím je spojené tiež aj blednutie koralov. Koraly tak prichádzajú o symbiotické riasy, ktoré im zabezpečujú prirodzenú výživu, bez ktorej vymierajú. Ak by sa však situácia s globálnym otepľovaním zlepšila, koraly majú schopnosť regenerácie.[1] Archivované 2021-04-19 na Wayback Machine

V posledných rokoch však vedci zaznamenali prírastok koralov na dvoch tretinách plochy útesu. Ide o najväčší prírastok za posledných 40 rokov. [2]

V roku 1975 tu vznikla na ploche 347 058 km² rezervácia The Great Barrier Reef Marine Park.[3] V roku 1981 bola zaradená medzi biosférické rezervácie UNESCO. Nachádza sa tu aj viac ako 30 historických vrakov rovnako aj staré majáky.[6] Obidve rezervácie nepokrývajú útesy v Torresovom prielive.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b ČEMAN, Róbert. Neživá príroda. 1. vyd. Bratislava : MAPA Slovakia Bratislava, 1999. ISBN 80-967723-9-2.
  2. HOPLEY, David; SMITHERS, Scott G.; PARNELL, Kevin. The Geomorphology of the Great Barrier Reef (Development, Diversity and Change). [s.l.] : Cambridge University Press, 2007. 469 s. ISBN 978-1-139-46392-8.
  3. a b c d BANTING, Erinn. The Great Barrier Reef (Natural Wonders). [s.l.] : [s.n.], 2005. ISBN 1590362721. (po anglicky)
  4. What is the Great Barrier Reef? [online]. oceanservice.noaa.gov, [cit. 2018-09-22]. Dostupné online.
  5. KINGSFORD, Mike. The Great Barrier Reef (Biology, Environment and Management). [s.l.] : Springer, 2009. 377 s. ISBN 978-1-4020-8949-7.
  6. R.W., MCCOLL, PH.D.. Encyclopedia of World Geography. New York : Facts On File, Inc., 2005. ISBN 978-0-8160-7229-3.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]