Preskočiť na obsah

Veľká Zmrzlá dolina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Veľká Zmrzlá dolina
dolina
Veľká Zmrzlá dolina
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Povodie Poprad
Nadmorská výška > pod úpätím Baraních rohov asi 2 250 m n. m.
Súradnice 49°12′13″S 20°12′31″V / 49,20361°S 20,20861°V / 49.20361; 20.20861
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Veľká Zmrzlá dolina
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Veľká Zmrzlá dolina, dávnejšie Veľká Zamrzlá dolina (poľ. Dolina Dzika, nem. Großes Papirustal, maď. Nagy Papirusz-völgy) je jeden z najvyšších úvalov v predĺžení hlavnej osi Doliny Bielej vody vo Vysokých Tatrách. Od juhozápadu nad Dolinou Zeleného plesa spadá k plesu vysokým a strmým skalným prahom.[1]

Leží medzi hlavnou osou rázsochy Lomnického štítu po Pyšný štít , krátkym úsekom hlavného hrebeňa Vysokých Tatier od Vyšnej Baranej strážnice po Čierny štít a vedľajším východným ramenom Čierneho štítu. Od hrany dolinného prahu po úpätie Baraních rohov meria približne 1 km.[1]

Dolina patrí medzi najdivšie tatranské prahové doliny. Je uzavretá horskými vrcholmi, skrytá pred slnkom a často je jej dno pokryté takmer celý rok snehom. Prívlastky „veľká“ a „malá“ umožňujú rozlišovať dve susediace dolinky podobného charakteru. Divoký ráz doliny sa vzťahuje na poľské pomenovanie Dzika Dolina.

Oblasť Zeleného plesa bola najmä v 17. a 18. storočí navštevovaná zlatokopmi. V týchto miestach zahynul v roku 1771 hľadač pokladov Ján Andrej Papirus (Papyrus). Bol pôvodom zo Sliezska. Krátko po jeho smrti dostali objekty v okolí mená podľa neho. Z Veľkej Zmrzlej doliny sa tak stala veľká Papirusova dolina: ((nem. Grosses Papirustal, (Grosses Papyrustal), maď. Nagypapiruszvőlgy, (Nagypapyruszvőlgy)) a spoločný názov Papirusova dolina (Papyrusova dolina) pre obe susediace doliny, ktorý sa niekedy objavuje v starších slovenských prameňoch.[1]

Turistika a lyžovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Dolinu možno vidieť z Tatranskej magistrály z Nižného sedla pod Svišťovkou pod Veľkou Svišťovkou a z Doliny Zeleného plesa. Patrí medzi ťažko dostupné tatranské doliny. Nevedie ňou žiaden turistický chodník. Dávnejšie bola vytýčená trasa cez Baranie sedlo do Malej Studenej doliny, tá však bola zrušená. Už pred druhou svetovou vojnou lyžiari vyhľadávali vhodné svahy na lyžovanie. najmä preto, lebo sa do neskorých letných dní v nej udržiavala snehová pokrývka. V roku 1935 sa tu uskutočnili prvé letné preteky v slalome. Lyžovanie v Tatrách a Karpatenverein. Ďalšie sa uskutočňovali po roku 1945.

Prví v doline

[upraviť | upraviť zdroj]

Dolinu v dávnom čase navštevovali hľadači pokladov, pytliaci i baníci. Prvou známou osobou, ktorá do nej vystúpila bol Robert Townson s horským vodcom 6. augusta 1793. V zime 26. decembra 1906 Imre Barcza, Ján Breuer a Pavol Spitzkopf ml.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dolina Dzika na poľskej Wikipédii.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]