Východoslovenská rovina
| Východoslovenská rovina | |
| nížina geomorfologický celok | |
 Rovina z Vinianskeho hradu
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Košický kraj, Prešovský kraj |
| Okresy | Trebišov, Vranov nad Topľou, Michalovce, Sobrance |
| Nadradená jednotka |
Východoslovenská nížina |
| Susedné jednotky |
Východoslovenská pahorkatina Zemplínske vrchy |
| Podradené jednotky |
Trebišovská tabuľa Malčická tabuľa Iňačovská tabuľa Závadská tabuľa Sobranecká rovina Senianska mokraď Medzibodrocké pláňavy Kapušianske pláňavy Laborecká rovina Ondavská rovina Latorická rovina Bodrocká rovina |
| Súradnice | 48°37′S 21°55′V / 48,62°S 21,91°V |
| Najvyšší bod | Tarbucka[1] |
| - výška | 278 m n. m. |
| Najnižší bod | Klin nad Bodrogom |
| - výška | 94 m n. m. |
 Časti Východoslovenskej roviny
| |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Východoslovenská rovina je geomorfologický celok, zaberajúci rovinatú časť Východoslovenskej nížiny, ktorá leží na juhovýchode Slovenska.
Nachádza sa v povodí dolných tokov riek Ondava, Uh, Laborec a Latorica, pričom spojením Ondavy a Latorice vzniká rieka Bodrog. Z juhovýchodu tu zasahuje aj rieka Tisa.
Podložie tvoria naplavené sedimentárne horniny (íly, ílovce, piesky, pieskovce, štrky, zlepenec a i.) z holocénu.
Významnými mestami v tejto oblasti sú: Trebišov, Michalovce, Veľké Kapušany, Kráľovský Chlmec a Sobrance.
Delenie
[upraviť | upraviť zdroj]Východoslovenská rovina sa delí na 12 podcelkov, ktoré zahŕňajú 3 časti:[2]
- Trebišovská tabuľa
- Malčická tabuľa
- Iňačovská tabuľa
- Závadská tabuľa
- Sobranecká rovina
- Senianska mokraď
- Medzibodrocké pláňavy
- Kapušianske pláňavy
- Laborecká rovina
- Ondavská rovina
- Latorická rovina
- Bodrocká rovina
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Zemplínske vrchy – Latorická rovina. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- JURIGOVÁ, Margita (ed.). Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Bratislava: Slovenská kartografia, 1986. Obojstranný mapový list.
- KODROVÁNER, Juraj – BERTANOVÁ, Jana – ČUKA, Peter. Slanské vrchy – Veľká Domaša: Textová časť. 2. vyd. Harmanec: Vojenský kartografický ústav, 2003. 30 s. Edície turistických máp 1:50 000. s. 5.
- KOŠTÁLIK, Ján. Príspevok ku štúdiu genézy a stratigrafie eolických pieskov južnej časti Východoslovenskej nížiny. In Geographia Cassoviensis. ISSN 1337-6748. 2009, roč. 3, č. 2, s. 81-91.
- MAZÚR, Emil – LUKNIŠ, Michal. Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Bratislava: Slovenská kartografia, 1986.