Tvrdošín
Tvrdošín | |
mesto | |
Kostol Najsvätejšej Trojice
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Žilinský kraj |
Okres | Tvrdošín |
Región | Orava |
Vodné toky | Orava, Oravica |
Nadmorská výška | 592 m n. m. |
Súradnice | 49°20′13″S 19°33′01″V / 49,336944°S 19,550278°V |
Rozloha | 56,55 km² (5 655 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 8 760 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 154,91 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1111 |
Primátor | Ivan Šaško[3] (nezávislý) |
PSČ | 027 44 |
ŠÚJ | 510114 |
EČV (do r. 2022) | TS |
Tel. predvoľba | 421-43 |
Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Trojičné námestie 185 027 44 Tvrdošín |
E-mailová adresa | [email protected] |
Telefón | 043/530 90 11 |
Fax | 043/532 21 07 |
Poloha mesta na Slovensku
| |
Interaktívna mapa mesta
| |
Wikimedia Commons: Tvrdošín | |
Webová stránka: tvrdosin.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Tvrdošín (nem. Turdoschin, Thurdoschin, maď. Turdossin, hist. Ďurďošín) je okresné mesto na Slovensku ležiace v Žilinskom kraji.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto leží na rozhraní Oravskej vrchoviny, Oravskej kotliny a Skorušinských vrchov, na sútoku Oravy a Oravice. Centrom mesta vedie železničná trať Kraľovany – Trstená a cesta I/59, ktorú tu križuje II/520. Námestovo je vzdialené 13 km severne, Trstená 5 km severovýchodne a Dolný Kubín 30 km juhozápadne.
Mestské časti
[upraviť | upraviť zdroj]Územie mesta je zložené zo 4 mestských častí, ktoré zároveň majú vlastné katastrálne územia:
- Tvrdošín
- Medvedzie (stará časť a sídlisko; od r. 1967)
- Krásna Hôrka (od r. 1974)
- Oravice (pôvodne územie osady Bystrá, od r. 1659)
Vodné toky
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto leží priamo na sútoku riek Orava a Oravica. Na území mesta sa do Oravy postupne (v smere toku) vlievajú: Trní potok (sprava), Medvecký potok (sprava), Oravica (zľava, do nej zľava ústia Krivý potok a Hlísnik), Krátky potok, Hlboký potok a Martinov potok (všetky zľava).
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Územie, na ktorom sa rozprestiera dnešný Tvrdošín, bolo osídlené už v praveku. Dokazujú nám to hromadné nálezy predmetov, objavené v 19. storočí v Medvedzí, Krásnej Hôrke a v susednej Nižnej. Výhodná poloha mesta na sútoku dvoch riek a zároveň na hranici Uhorska a Poľska vytvorila predpoklady na zriadenia colnej stanice. Presný dátum jej vzniku nevieme, bolo to však pravdepodobne za vlády Ondreja II. (1205 – 1235).
Do roku 1265 sa Tvrdošín uvádzal ako Toarsin, Doardi a Turz. Prvé dva názvy sú v Zoborskej listine z roku 1111 a tretí je v listine Belu III. z roku 1183. V 13. storočí mal Tvrdošín 100 – 200 obyvateľov. V polovici 14. storočia došlo k rozčleneniu rozsiahlych území patriacich Tvrdošínu. Vznikli osady Horný a Dolný Štefanov, Lavkovo a Zemianska Dedina. Jedným z najvýznamnejších medzníkov v dejinách Tvrdošína je rok 1369, keď mu kráľ Ľudovít vo sviatok Rozposlania apoštolov 15. júla udelil výsady kráľovského mesta. Tvrdošín získal výsadu voliť si richtára a 12-člennú radu, poriadať jarmoky, voliť farára, mať nemocnicu, nekonať poddanské práce a mešťania mali možnosť obchodovať aj so zahraničím. Boli oslobodení od mýta v celom Uhorsku. Nestálosť politických pomerov v 16. storočí spôsobila postupné upadanie colnej stanice. Medzi najťažšie obdobia v histórii Tvrdošína patrí 17. storočie, kedy protihabsburské povstania, pohyby vojsk a ich plienenie tu zanechalo spúšť.
V 18. storočí sa mestečko postupne pozviechalo; obyvateľstvo sa zaoberalo roľníctvom a dobytkárstvom, doplnkové zdroje im plynuli z píly, jarmokov, trhov, dvoch mlynov, z obchodu s chmeľom a z remesiel, no rozvíjalo sa pláteníctvo a postupne aj pltníctvo. Od roku 1777 bol Tvrdošín sídlom okresu a najmä od začiatku 20. storočia sa vyvíjali snahy o založenie priemyslu. V roku 1909 sa namiesto fabriky na výrobu súkna vytvorila továreň na gombičky. Výstavbu mesta nepriaznivo ovplyvnili úpravy verejnej správy v roku 1922, kedy bol zrušený okres Tvrdošín. V 30. rokoch 20. storočia tu mala sídlo rímskokatolícka a meštianska škola.
V roku 1965 Tvrdošín opäť získal štatút mesta. V roku 1967 sa zlúčil s Medvedzím a roku 1974 s Krásnou Hôrkou. V tomto období sa začala aj výstavba sídliska Medvedzie. V súčasnosti je v Tvrdošíne sústredený najmä potravinársky priemysel (poľnohospodárske družstvá), sú tu viaceré školy: dve základné, SPŠ – informačných technológií, Obchodná akadémia, Gymnázium, ZUŠ a SOU – lesnícke. Mesto ponúka kultúrne vyžitie v rôznych spoločenských akciách, ktoré sa konajú na Trojičnom alebo Michalskom námestí, vo veľkej alebo malej spoločenskej sále a v kine Javor v Krásnej Hôrke. História, súčasné dianie a prekrásna príroda vytvárajú z mesta zaujímavú lokalitu pre turistiku a oddych.
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Etnické zloženie obyvateľstva
[upraviť | upraviť zdroj]- Slováci – 99,03 %
- Česi – 0,53 %
- Maďari – 0,02 %
- Rómovia – 0,01 %
- Rusíni – 0,02 %
a iní
Náboženské zloženie obyvateľstva
[upraviť | upraviť zdroj]- rímski katolíci – 92,10 %
- bez vyznania – 4,84 %
- evanjelici a.v. – 1,18 %
- grécki katolíci – 0,16 %
- pravoslávni – 0,03 %
a iní
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]V Tvrdošíne je rímskokatolícky drevený kostolík Všetkých svätých z prvej polovice 15. storočia, kostol Najsvätejšej Trojice, na Medvedzí sa nachádza ľudový dom.
Šport
[upraviť | upraviť zdroj]V mestskej časti Oravice možnosť turistiky v Západných Tatrách, kúpalisko s termálnym prameňom, v zime výborné podmienky na lyžovanie. V Tvrdošíne je aj každý rok v zime otvorené klzisko a taktiež je k dispozícií aj tenisový kurt a futbalovy štadión v Krásnej Hôrke.
Pravidelné podujatia
[upraviť | upraviť zdroj]- Folklórne Oravice (Júl na sviatok Sv. Anny), Michalský jarmok, festival dychoviek – FORDYCH
Osobnosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Štefan Šmálik (*1908-†1991), kňaz, historik
- Louis Szilárd (* 1860 – † 1955), otec jedného z najvýznamneších vedcov 20. storočia Lea Szilárda
- Ján Kršák (* 1844 – † 1919), spisovateľ pre deti a prekladateľ
- Jozef Tmák (* 1852 – † ?), botanik a pedagóg
- Albert Škarvan (* 1869 – † 1926), lekár, spisovateľ a prekladateľ
- Ignác Gessay (* 1874 – † 1928), slovenský novinár v amerických krajanských novinách
- Koloman Novacký (* 1897 – † 1969), včelár
- Ján Martin Novacký (* 1899 – † 1956), prírodovedec, botanik a entomológ
- Jozef Cieker (* 1907 – † 1969), diplomat
- Ľudovít Bakoš (* 1911 – † 1965), kultúrnoosvetový pracovník a katolícky kňaz
- Ľudovít Kukorelli (* 1914 – † 1944), dôstojník letectva, organizátor a veliteľ partizánskych jednotiek
- Mária Medvecká (* 1914 – † 1987), maliarka, predstaviteľka slovenského realistického impresionizmu
- Darina Laščiaková (* 1931), rozhlasová redaktorka, interpretka ľudových piesní
- Oľga Feldeková (* 1943), prozaička, novinárka, scenáristka a dramaturgička,
- Denisa Ferenčíková (* 1991), florbalistka, reprezentantka Slovenska
- František Trstenský (*1973), biskup, biblista, profesor,
- Marek Frauwirth (* 1911 - † 1939), ľavicový aktivista
Partnerské mestá
[upraviť | upraviť zdroj]- Kościelisko, Poľsko
- Sucha Beskidzka, Poľsko
- Kobylnica, Poľsko
- Limanowa, Poľsko
- Rabka-Zdrój, Poľsko
- Malá Morávka, Česko
- Durbuy, Belgicko
- Orimattila, Fínsko
- Östhammar, Švédsko
- Uusikaupunki, Fínsko
- Valga, Estónsko
- Valka, Lotyšsko
- Weißenburg, Nemecko
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tvrdošín