Preskočiť na obsah

Transilvánska kotlina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Transylvánska panva)
Transilvánska kotlina
panva
Štát Rumunsko Rumunsko
Rozloha 25 029 km² (2 502 900 ha)
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Transilvánska kotlina v Rumunsku (na severe len po Muntii Meşes a na juhu vrátane Culoarul Orǎstiei)
Transilvánska kotlina v Rumunsku (na severe len po Muntii Meşes a na juhu vrátane Culoarul Orǎstiei)
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Transilvánska kotlina (slovenský normovaný názov; iné názvy: Transilvánska panva, Transilvánska plošina, Transilvánska vysočina, Transilvánska zníženina; starším pravopisom: Transylvánska panva, Transylvánska plošina, Transylvánska vysočina,[1] Transylvánska zníženina;[2] zriedkavo: Sedmohradská kotlina, Sedmohradská panva; rumunské názvy pozri nižšie) je územná (napr. geomorfologická) jednotka, presnejšie medzihorská kotlina v Rumunsku, ktorej reliéf má často charakter pahorkatín až vysočín.[3] Tvorí jadro historickej krajiny Sedmohradsko (Transilvánia).

Rumunské názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Rumunské názvy tejto jednotky sú:[4]

  • Podișul Transilvaniei – doslova náhorná plošina Transilvánie (J. Kondracki – pozri nižšie – pravidelne prekladá v rumunských názvoch slovo podișul ako wyżyna, čiže vysočina)
  • Podișul Transilvan – doslova transilvánska náhorná plošina
  • Depresiunea Transilvaniei – doslova Transilvánska zníženina (depresiunea sa dá preložiť aj ako kotlina, ale v rumunčine existuje na kotlinu aj výraz cuveta, ktorý sa – ale len voľne – používa aj v súvislosti Transilvánskou kotlinou[5] a veľmi zriedkavo aj v podobe názvu Cuveta Transilvaniei)
  • Depresiunea colinară a Transilvaniei – doslova kopcovitá zníženina Transilvánie
  • Bazinul Transilvaniei – doslova panva Transilvánie
  • Bazinul Transilvan – doslova transilvánska panva
  • Dealurile Transilvaniei – doslova vŕšky/kopce Transilvánie
  • Colinele Transilvaniei – doslova pahorky/kopce Transilvánie

Geografické vymedzenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Transilvánska kotlina leží medzi Vnútornými Východnými Karpatmi na východe, Južnými Karpatmi na juhu a Západorumunskými Karpatmi na západe.

Na sever(ozápad)e je hranica sporná, lebo v závislosti od autora (pozri nižšie) môže kotlina siahať (a) zhruba až po (nie vrátane) Munții Gutâiului (Gutinské vrchy) a sídlo Marghita, alebo (b) po (nie vrátane) Munţii Meseş a Munții Țibleșului (ostatné územie z bodu a sa potom obyčajne priradí k Západorumunským Karpatom), alebo (c) zriedkavejšie len po rieky Someşul Mic a Someşul Mare (teda bez Podişul Someşan). Na severozápade teda Transilvánska kotlina v závislosti od definície môže hraničiť buď s Veľkou dunajskou kotlinou alebo so Západorumunskými Karpatmi (alebo s Podişul Someşan).

Rumunský výraz Podişul Transilvan(iei) okrem spomenutých troch významov môže u niektorých autorov označovať:

  • len samotné "podişuri" (jednotné číslo podiş(ul) = náhorná plošina), čiže len z horizontálneho hľadiska prostrednú časť širokého chápania kotliny
  • len Câmpia Transilvaniei (v širšom zmysle), t. j. len z vertikálneho hľadiska prostrednú časť širokého chápania kotliny, alebo
  • (podľa tejto mapy [2] zrejme) len južnú časť širokého chápania kotliny, teda len Podișul Târnavelor (v širšom zmysle)

Zaradenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Zaraďuje sa ako samostatná jednotka, alebo ako časť Karpát[6] (ako samostatná podjednotka Karpát alebo - podľa J. Kondrackého - ako spoločná podjednotka Karpát spolu so Západorumunskými Karpatmi), alebo ako časť Panónskej panvy.[7][8] Podľa V. Krála je Transilvánska kotlina samostatnou veľkou územnou jednotkou..., ktorú treba na vyššej úrovni považovať za najrozsiahlejšiu vnútrokarpatskú panvu.

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Rozloha je vyše 25 000 km².[9] Nadmorská výška sa pohybuje najčastejšie v rozmedzí 500 – 600 m n. m. Reliéf Transilvánskej kotliny predstavujú plošiny, pahorkatiny, údolné nivy a na úpätí okolitých horstiev zníženiny a menšie panvy. Je tvorená neogénnymi pieskovcami obsahujúcimi vložky sadrovcov a soli, ktoré podliehajú krasovým javom. Kras sa nachádza len na rôznych povrchových zníženinách (rum. crovuri).[10]

Podnebie je mierne a teplé. Najväčšie rieky sú Mureš, Tirnava a Olt (ul). Nachádzajú sa tu významné centrá Rumunska – mestá Kluž, Târgu Mureş, Brašov, Sibiu a iné. Kotlina je bohatá na prírodné zdroje – zemný plyn, hnedé uhlie, železná ruda, mangán, sadrovec, kamenná soľ a minerálne pramene. Na základe týchto zdrojov tu boli vybudované rôzne priemyselné odvetvia. Poľnohospodárstvo (pšenica, kukurica, cukrová repa, zemiaky, tabak, vinič a pod.) sa tu rozvíja vďaka úrodnej pôde a vhodnému podnebiu. Chová sa tu dobytok a vo vyšších polohách ovce.[11]

Delenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa V. Krála [12]

[upraviť | upraviť zdroj]
     Vonkajšie Západné Karpaty
     Vnútorné Západné Karpaty
     Vonkajšie Východné Karpaty
     Vnútorné Východné Karpaty
     Južné Karpaty
     Carpatii Occidentali (Západorumunské Karpaty)
     Transilvánska kotlina (na severe až po Munții Gutâiului a na juhu bez Culoraul Orăştiei)
     Karpatske planine (srbské Karpaty)

Transilvánska panva:

Poznámky:

Podľa J. Kondrackého

[upraviť | upraviť zdroj]

Transilvánska vysočina (Wyżyna Transylwańska):

Poznámky:

  • Severná hranica panvy je rovnaká ako u V. Krála
  • Podişul Someşan, Podişul Transilvan, Podişul Târnavelor a Dolina stredného Murešu zahŕňajú aj to, čo sa inde označuje ako Subcarpații Transilvaniei
  • Culoarul Orǎstiei autor zaraďuje pod Dolinu stredného Murešu a Depresiunea Haţegului

Podľa G. Poseu (2006, 2005)[13][14]

[upraviť | upraviť zdroj]
A) Delenie 1

Podişul Transilvaniei v širšom zmysle:

B) Delenie 2 (v rámci autorovho podrobného geomorfologického členenia Rumunska z roku 2002)

Depresiunea Transilvaniei:

Poznámky:

  • ad A): Na inom mieste v knihe autor celú panvu nazýva Depresiunea Transilvaniei
  • ad A aj B): Podişul Transilvaniei na severe siaha iba po (nevrátane) vrchy Meseș a Preluca, územie na sever od nich je priradené k Dealurile Crișanei (Krišskej pahorkatine)
  • ad A aj B): Culoarul Orǎştiei je zaradený pod Carpații Meridionali
  • ad B): V tomto delení sú "Depresiunile marginale" zaradené pod Podişul Someşan, Câmpia Transilvaniei a Podişul Târnavelor

Podľa [15]

[upraviť | upraviť zdroj]

Depresiunea Transilvaniei:

  • Podișul Transilvaniei – t. j. len samotné náhorné plošiny
  • zníženiny na západe a juhu (spolu s niekoľkými pahorkatinami/kopcami):
    • zníženiny: Depresiunea Almasului, Depresiunea Iara, culoarul Turzii, culoarul Alba Iulia – Turda, Depresiunea Sibiului a Depresiunea Fagarasului *
    • pahorkatiny/kopce: Dealul Feleacului, Dealul Mahaceni
  • Subcarpaţii Transilvaniei – na východnom okraji panvy:
    • zníženiny: Bistrita, Valeni de Mures, Praid, Odorheiu Secuiesc, Homoroadelor, Hoghiz; Dumitra, Voivodeni, Magherani – Atid, Cristuru Secuiesc *
    • pahorkatiny/kopce: Magura Rez, Dealul Siclodului, Dealul Bicheci, Firtus, Sinioara, Nadascut;Dealul Homat, Dealul Sieului a.i. *

Poznámky:

  • (*) riadok písaný bez diakritiky
  • Depresiunea Transilvaniei na severe siaha iba po (nevrátane) vrchy Meseș a Preluca
  • Culoarul Orǎştiei je (aspoň jeho severná časť) zaradený pod Depresiunea Transilvaniei
  • Podișul Hârtibaciului a Podișul Secașelor sú u iných autorov zaradené pod Podişul Târnavelor
  • Na tejto stránke[16] sú posledné dve položky zhora (teda "zníženiny na západe a juhu (spolu s niekoľkými vŕškami/kopcami)" a "Subcarpaţii Transilvaniei") uvedené pod súhrnným označením Zona marginală

Podľa [17][18]

[upraviť | upraviť zdroj]

Dealurile Transilvaniei:

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Transylvánska vysočina. In: Malá encyklopédia zemepisu sveta : Svetadiely, štáty, mestá, moria, rieky, jazerá, vrchy, nížiny, ostrovy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1976. 558 s.
  2. ↑ Karpaty. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok III K – M. Bratislava : Veda, 1979. 656 s.
  3. ↑ Transylvánska kotlina. Pyramída (Bratislava: Slovenský ústredný výbor Socialistickej akadémie ČSSR vo Vydavateľstve Obzor), marec 1986, roč. XV, čís. 177, s. 5648. ISSN 0231-9047.
  4. ↑ DEALURILE TRANSILVANIEI (DEPRESIUNEA COLINARĂ A TRANSILVANIEI)
  5. ↑ pozri napr. Poseove knihy v referenciách
  6. ↑ pozri napr. členenie Karpát
  7. ↑ Panónska panva in: Pyramída - encyklopedický časopis moderného človeka, č. 134, str. 4259, 1982
  8. ↑ Hevesi, A.: A Karpát-medence és a Kárpátok természetföldrajzi tájtagolásáról, 2001 Dostupné online.
  9. ↑ Posea 2005
  10. ↑ KRÁL, Václav. Fyzická geografie Evropy. Praha : Academia, 2001. ISBN 80-200-0684-2. Kapitola Alpsko-Karpatská oblast, s. 149. (po česky)
  11. ↑ Transylvánska kotlina in: Pyramída – encyklopedická časopis moderného človeka, č. 177, str. 5648, 1986
  12. ↑ KRÁL, Václav. Fyzická geografie Evropy. Praha : Academia, 2001. ISBN 80-200-0684-2. Kapitola Alpsko-Karpatská oblast. (po česky)
  13. ↑ Posea, G.: GEOGRAFIA FIZICĂ A ROMÂNIEI - Partea I - DATE GENERALE. POZIŢIE GEOGRAFICĂ. RELIEF, 2006, najmä str. 95, 189, 230 a zoznam geomorfologického členenia
  14. ↑ Posea, G.: GEOMORFOLOGIA ROMÂNIEI RELIEF – TIPURI, GENEZĂ, EVOLUŢIE, REGIONARE, 2005, najmä str. 29, 98, 152, 155, 135, 154, 204 a zoznam geomorfologického členenia vzadu
  15. ↑ . Dostupné online.
  16. ↑ . Dostupné online.
  17. ↑ . Dostupné online. ([1])
  18. ↑ podobne tu

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok týkajúci sa geografie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Transilvánska_kotlina&oldid=7875251“