Titiusov-Bodeho rad
| Planéta | n | Titiusov-Bodeho rad |
veľká polos a (AU) |
|---|---|---|---|
| Merkúr | −∞ | 0,4 | 0,39 |
| Venuša | 0 | 0,7 | 0,72 |
| Zem | 1 | 1,0 | 1,00 |
| Mars | 2 | 1,60 | 1,52 |
| pás planétok | 3 | 2,80 | 2 až 5 |
| Jupiter | 4 | 5,20 | 5,20 |
| Saturn | 5 | 10,0 | 9,54 |
| Urán | 6 | 19,6 | 19,2 |
| Neptún | – | — | 30,1 |
| Pluto | 7 | 38,8 | 39,4 |
Titiusov-Bodeho rad, nazývaný aj Titiusov-Bodeho zákon je vyjadrenie približných hodnôt priemernej vzdialenosti (veľkej polosi dráhy) planét Slnečnej sústavy v astronomických jednotkách (AU) postupnosti
- a = 0,4 0,3×2n (n = −∞, 0, 1, 2, ...).
Pravidelnosti v hodnotách priemernej vzdialenosti si v roku 1766 všimol nemecký matematik J. D. Titius a o šesť rokov neskôr tento zákon publikoval vtedajší riaditeľ berlínskej hvezdárne J. E. Bode. Ako je vidieť z pripojenej tabuľky, toto pravidlo celkom dobre platilo pre vtedy známe planéty, s tým, že pri Saturne bola už pomerne veľká odchýlka a pre hodnotu n=3 neexistovala žiadna známa planéta.
Po objavení prvej planétky Ceres sa zdalo, že bol chýbajúci člen radu nájdený; to však veľmi skoro objavy ďalších podobných telies vyvrátili.
Na toto pravidlo sa dnes pozeráme ako na historickú kuriozitu. Celkom sa tomuto pravidlu vymyká planéta Neptún, zatiaľ čo Pluto do Titiusovho-Bodeovho radu zapadá.
