The O₂

The O₂, pôvodne Millenium Dome (dosl. Dóm milénia) alebo (hovorovo) The Dome (Dóm), je veľká budova kopulovitého tvaru vybudovaná pôvodne na veľkú oslavu príchodu tretieho milénia. Nachádza sa na Greenwich Peninsula na juhovýchode Londýna v Anglicku.

História

Dóm bol otvorený pre verejnosť od 1. januára 2000 až do 31. decembra 2000. Celý projekt a výstavba boli predmetom nemalej politickej kontroverzie, pretože budova neprilákala toľko návštevníkov, ako sa predpokladalo, čo viedlo k problémom s financiami. Aj keď pôvodné výstavisko a s ním súvisiaci komplex bol už demontovaný, strecha dómu ostala na svojom mieste a slúži teraz ako hlavná budova spoločnosti O₂. Spoločnosť O₂ dnes v budove zastrešuje vnútornú halu, tzv. O₂ arena, kino, výstavné priestory, hudobný klub, bary a reštaurácie.

Konštrukcia

Konštrukcia zastrešenia dómu je najväčšou kupolou na svete. Vyzerá ako veľký stan s dvanástimi sto metrov vysokými nosnými vežami žltej farby. Každá z nich predstavuje jeden mesiac v roku alebo jednu hodinu na ciferníku hodín. Spoločne symbolizujú Greenwichský hlavný svetový čas. Pôdorys má tvar kruhu s priemerom 365 m. Jeden meter predstavuje jeden deň solárneho roku. Budova sa ihneď po dokončení stala jednou z dominánt londýnskej scenérie. Dá sa dokonca ľahko rozpoznať aj na satelitných snímkach Londýna. Exteriér dómu je pozostatkom dómu Discovery postaveného pre účely usporiadania Festival of Britain v roku 1951.

Hlavným architektom bol Richard Rogers a objednávateľom stavby bol Sir Robert McAlpine. Konštrukciu budovy navrhol Buro Happold. Zaujímavosťou je, že celá váha budovy je nižšia ako váha vzduchu vo vnútri budovy. Konštrukcia však nie je samonosná, ako sa môže zdať, ale je nesená systémom lán. Klemba je vytvorená z materiálu PTFE (polytetrafluoroetylén) pokrytého sklenými vláknami – materiál s veľkou životnosťou a odolnosťou voči poveternostným vplyvom. Budova je 50 metrov vysoká a strecha je narušená v strede len otvorom pre ventilačnú šachtu vedenú z tunela Blackwall.

Projekt zahŕňal aj rekultiváciu celého územia Greenwich Penisula. Územie bolo predtým zdevastované a kontaminované odpadom z plynární, ktoré tu pôsobili od roku 1889 až 1985. Očistné práce začali za pôsobenia vtedajšieho zástupcu ministerského predsedu Michaela Heseltina. Bola to investícia, ktorá pridala veľké územie k zaľudnenému mestu.

Zákulisie projektu

Projekt bol pôvodne koncipovaný v trochu menšej mierke pod vedením Johna Majora a jeho konzervatívnej vlády. Koncept bol rovnaký ako napr. Festival of Britain, ale nastupujúci labouristický parlament zvolený v roku 1997 na čele s Tonym Blairom mnohonásobne zväčšil rozmery projektu. Exponenciálne tiež vzrástli očakávania z toho, čo projekt prinesie. Tony Blair tesne pred dokončením budovy hlásal, že Dóm bude triumfom sebavedomia nad cynizmom, trúfalosti nad bázňou, kvality nad priemernosťou. Podľa korešpondenta BBC Roberta Orcharda mal byť Dóm výnimočný svojou pompéznosťou a byť prínosom pre volebnú kampaň labouristov v nadchádzajúcich voľbách. Pred slávnostným otvorením sa Dóm stal terčom kritiky napr. v knihe Lyana Sinclaira Sorry meniscus – Excursion to the Millenium Dome.

Medzi návrhmi na ďalšie využitie komplexu po skončení výstavy boli aj projekty prestavby Dómu na futbalový štadión, ktorý mal vydržať ďalších dvadsaťpäť rokov. Po rôznych úvahách o presune futbalových klubov ako boli Chalton Athletic a Fisher Athletic sa nakoniec z budovy stala O₂ aréna.

Doprava

Dopravu k The O₂ zabezpečuje stanica metra North Greenwich na linke Jubilee Line. Z centra Londýna sa k nej dá dostať aj dvojtrupovou loďou po Temži. Autobusom sa k dómu dá najľahšie dostať z južnej a východnej časti Londýna.

Externé odkazy

panoráma výstavy Archivované 2016-03-04 na Wayback Machine