Tematínske vrchy
| Tematínske vrchy | |
| Natura 2000 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Trenčiansky |
| Okres | Nové Mesto nad Váhom |
| Pohorie | Považský Inovec |
| Súradnice | 48°40′S 17°54′V / 48,67°S 17,9°V |
| Najvyšší bod | |
| - výška | 684 m n. m. |
| Najnižší bod | |
| - výška | 215 m n. m. |
| Rozloha | 24,7127 km² (2 471 ha) |
| Vznik | 17. 3. 2004 |
| Správa | CHKO Biele Karpaty |
| - Sídlo správy | Nemšová |
| Kód | SKUEV0380 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Tematínske vrchy sú chráneným územím v pohorí Považský Inovec na západnom Slovensku.
Medzi územia európskeho významu Natura 2000 boli zaradené v roku 2004. Rozprestierajú sa na území 2 471 ha od strednej časti hrebeňa Považského Inovca (Nízky Inovec) až po údolie Váhu. Najcennejšie časti boli vyhlásené za chránené územia už skôr. Národná prírodná rezervácia Tematínska lesostep (1976), národná prírodná rezervácia Javorníček (1982) a prírodná rezervácia Kňaží vrch (1988).
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Geologické podložie tvoria karbonáty, najmä svetlé dolomity hronika, ktoré v tejto oblasti zastupuje považský príkrov. Prevažne južná expozícia, dolomitické podložie a nedostatok povrchových vodných tokov spôsobili, že toto územie predstavuje suchý a teplý „ostrov“ medzi karpatskými lesmi. Väčšina vôd v oblasti preniká priepustnými karbonátmi hlbšie do podložia a vyviera na západe pozdĺž považanských zlomov. Útočisko tu našlo xerotermné rastlinstvo a živočíšstvo, ktoré sem preniklo v medziľadových dobách z teplejších oblastí pri Stredozemnom a Čiernom mori. Niektoré druhy sa prispôsobili životu na svahoch pokrytých drobivým dolomitom, iné uprednostnili plytké pôdy, najmä rendziny, ďalšie osídlili spraše, ktoré sem naviali vetry vanúce v ľadových dobách od pevninského ľadovca. V poľadových dobách tu prevládali teplomilné druhy tvorené hlavne dubom plstnatým, iba na extrémnych svahoch prežili druhy typické pre tzv. skalné stepi. Od stredoveku tunajšie spoločenstvá výrazne formoval človek – poľnohospodár, ktorý časť lesov vyrúbal a ostatné využíval ako pastviny. Výrazne sa tak rozšírili otvorené plochy, tzv. holiny a posilnili spoločenstvá skalného bezlesia s mnohými sucho a teplomilnými druhmi rastlín a živočíchov.
Rastlinstvo
[upraviť | upraviť zdroj].jpg)
Medzi najvzácnejších vyslancov xerotermnej panónskej flóry tu patria kavyle, rumenica Vislaniho, jasenec biely i poniklec veľkokvetý. Severnú hranicu rozšírenia na Považí tu dosahujú lykovec voňavý a divozel červený. Spomedzi sedemnástich druhov vstavačovitých tu patria k najvzácnejším dva teplomilné druhy – modruška pošvatá a červenohlav ihlanovitý. V teplomilných dubinách dominuje dub plstnatý v podraste s drieňom obyčajným.
Živočíšstvo
[upraviť | upraviť zdroj]K najvzácnejším bezstavovcom tu patria kobylka sága stepná a dva druhy veľkých cikád – cikáda jaseňová a cikáda Tibicen plebejus, ktoré v horúcom lete svojím „spevom“ navodzujú atmosféru Stredomoria. K zriedkavým zástupcom hmyzej ríše patria aj mravcolevy a askalafusy. Z množstva motýľov je významný modráčik slovenský, ktorý bol pre vedu objavený a popísaný práve odtiaľto. Zo stavovcov majú v Tematínskych vrchoch stabilné populácie teplomilné druhy plazov – jašterica zelená a užovka stromová, bohatú avifaunu reprezentuje napríklad aj symbol pravých stepí – orol kráľovský.
Súčasné pomery
[upraviť | upraviť zdroj]Nadmerná pastva a odlesňovanie tejto časti Považského Inovca našimi predkami spôsobili eróziu najexponovanejších svahov. Na eróziou ohrozené plochy boli v druhej polovici 20. storočia vysádzané nepôvodné dreviny, ako sú borovica čierna a jaseň mannový, ktoré potláčali domáce dreviny a poškodili unikátne xerotermné biotopy. V súčasnosti spoločné úsilie ochrany prírody a majiteľov a užívateľov lesov vedie k postupnému odlesňovaniu nepôvodných drevín, ukončeniu zalesňovania holín a presadzovaniu výsadby pôvodných drevín, najmä dubov.