Preskočiť na obsah

Taríka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Súčasť série článkov na tému
Islam
Viera a praktiky
Jedinosť Boha · Vyznanie viery · Modlitba · Pôst · Púť · Almužna · Mešita
Hlavné osobnosti
Mohamed

Abú Bakr as-Siddík
Umar ibn al-Chattáb
Utmán ibn Affán
Alí ibn Abí Tálib
Mohamedovi súčasníci
Členovia Mohamedovej domácnosti

Proroci islamu
Texty a zákony
KoránSunnaŠaría
Zákonodarstvo
Životopisy Mohameda
Vetvy islamu
Sunniti (HanífovskáMálikovskáŠáfiovskáHanbalovskáZáhirovská)Šiiti (Ismá'ílíja (Nizáríja (Asasíni) • Mustálíjadrúzovia)Isná ašaríja (Dža'farovskáAlavitiAleviti)Zajdíja) • Súfizmus (BektašijaČištíjaMawlawíja)Cháridža (Ibádíja)
Sociopolitické aspekty
UmenieArchitektúra
MestáKalendár
VedaFilozofia
Náboženskí vodcovia
Ženy v islameDžihád
Politický islamLiberálny islam
AhmadíjaWahhábizmus
Pozri aj
Slovníček islamských pojmov
Zoznam významných mešít
Zoznam článkov o islame
z  d  u

Taríka (-po arabsky; doslova: cesta, spôsob) je (akékoľvek) sufistické bratstvo, rád. Pôvodne v sufizme slovo taríka znamenalo premyslenú cestu k Pravde, až neskôr systém duchovných cvičení, askézy a zbožnosti.

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Vyššie spomenutá "cesta" znamená nielen vzostup do spirituálnych výšin, ale aj poznanie seba samého, lebo „len ten, kto pozná seba, pozná aj svojho Pána“.

Novic rádu, teda ten, kto sa vyberá na spomínanú cestu, sa volá muríd. Jeho majster sa volá šajch. Novic sa učí a cvičí 3 roky. Po prijatí dostane adept rádový odev – chirku a pokrývku hlavy. Stáva sa dervišom (žobrák, ten, čo si otiera hlavu o dvere) alebo fakírom (chudobný).

Členovia tarík sa zvyčajne ženia, žijú s rodinou a venujú sa svojmu zamestnaniu. V rádovom dome trávia len 40 dní za rok. Tam sa zúčastňujú na obrade zvanom „zikr“.

Tarík v islame vzniklo asi 300, niektoré ako vetvy väčších bratstiev; dnes je tarík cca 70 až 80.

V 12. storočí boli taríky dôležitými spoločenskými organizáciami. V 15. a 16. storočí zažili zlatý vek. Prispievali k šíreniu islamu.

Typy tarík

[upraviť | upraviť zdroj]