Stvorenie Adama

	Stvorenie Adama
Iné názvy
V pôvodnom jazyku	Creazione di Adamo
Základné informácie
Autor	Michelangelo
Rok	1512
Technika	freska
Rozmery	280 × 570 cm
Galéria	Sixtínska kaplnka, Vatikán;
	Umelecký portál

Stvorenie Adama je výjav z knihy Genezis na strope Sixtínskej kaplnky vo Vatikáne z rokov 1508-1512. Patrí k najvýznamnejším dielam renesančného maliara Michelangela Buonarrotiho. Prácou na týchto maľbách strávil celých šesť rokov na začiatku 16. storočia. Majstrovsky zachytáva Adama a Boha. Boh odovzdáva prostredníctvom prsta božskú iskru novo stvorenej bytosti, prvému človeku, Adamovi. Boh sám sa pritom vznáša obklopený anjelmi na objekte, ktorý tvarom pozornému pozorovateľovi pravdepodobne pripomenie mozog. Michelangelo tak do obrazu prepašoval trochu symboliky. Možno tým myslel, že Boh sám je múdrosť a všetko poznanie. A možno, že svojim dotykom Boh časť svojej múdrosti Adamovi odovzdal.

Pri maľovaní stropu Michelangelo postupoval od vchodových dverí smerom k oltárnej stene, na ktorú neskôr namaľoval Posledný súd. Stvorenie Adama nasledovalo po nútenej pauze v roku 1510-11, kedy bolo demontované lešenie a fresky čiastočne odkryté. Pri pohľade zdola, z hĺbky 13 m, si Michelangelo uvedomil, že scény plné postáv sú obtiažne čitateľné. Série malieb, ktoré vytvoril v druhom bloku, počnúc Adamom, už majú menej komplikovanú kompozíciu, postavy sú robustnejšie a s výraznejšími gestami. Ďalšou časťou fresky je scéna Stvorenie Evy.

Biblický príbeh o stvorení

Príbeh o Adamovi a Eve je všeobecne známy. Boh najprv stvoril človeka, Adama, a uviedol ho do Rajskej záhrady. Tam potom z jeho rebra stvoril ženu - Evu. Menej známa je skutočnosť, že v Biblii sú dva základné a samostatné príbehy o stvorení človeka. V tom prvom stvoril Boh svet za sedem dní. Šiesteho dňa Boh stvoril človeka, aby bol jeho obrazom, stvoril ho, aby bol na boží obraz. Boh stvoril človeka ako dvojjedinú bytosť a tu rozdelil na dve polovice, ako muža a ženu ich stvoril. Pôvod ani vek prvej tradície z 1. kapitoly Genezis nie sú známe.

Druhý príbeh o stvorení človeka nájdeme v 2. kapitole knihy Genezis. Človek je vytvorený a daný do Rajskej záhrady. Boh potom zoberie človeku rebro a z tejto kosti utvára ženu. Hebrejský pojem adam totiž môže byť preložený ako muž alebo človek. Podľa druhej biblickej tradície žil najprv človek - Adam v záhrade Eden sám. Aby mu však Boh učinil pomoc jemu rovnú, vytvoril ženu.

Freska

Stvorenie Adama je pravdepodobne najznámejšou ikonou západného umenia. Slávny nepatrný dotyk Boha a Adama v sebe nesie nesmiernu energiu sveta a všetku dramatickosť sveta. Boh obklopený anjelmi sa blíži k Adamovi a natiahnutým prstom vlieva do jeho zomdlenej paže život. Práve taký výjav sa naskytol prvý novembrový deň roku 1512 prichádzajúcim, ktorí vo vatikánskej Sixtínskej kaplnke zdvihli hlavu, aby užasli nad stropnými freskami. Bol piatok a 37-ročný Michelangelo Buonarroti verejnosti po prvýkrát predstavil svoje fascinujúce dielo Stvorenie sveta.

Michelangelo zobrazil Adama práve v okamihu, keď sa práve zobudil a je pripravený prijať energiu života z vystretej paže Boha, ktorý sa nad ním vznáša obklopený oblakom anjelov. Týmto okamihom, ktorý Michelangelo tak geniálne zachytil, začína história ľudstva. Napätie a živosť dodáva maľbe očakávanie toho, čo sa stane v nadchádzajúcom okamihu; Michelangelo odhaľuje príbeh tesne predtým, ako k nemu dôjde.

Na freske nie je žiadne konkrétne pozadie, resp. pozadím je pôvodná iba omietnutá stena, ktorá symbolizuje úsvit sveta. Na trávnatom svahu, takpovediac na okraji priepasti leží, opretý o pravú ruku, Adam s telom mladého atléta a ľavú ruku sťahuje k svojmu stvoriteľovi. Boh sa pred ním vznáša v purpurovom plášti nadúvanom vetrom, v ktorého dutine osvetlenej jemným mäkkým svetlom sa tiesní skupina anjelov. Michelangelo však nezobrazuje stereotypnú ikonografickú tradíciu daných serafov a cherubov, sú to skutočné postavy navzájom odlíšiteľné postojom či výrazom. Žena, ktorá bojazlivo a nesmelo, zároveň však zvedavo vykukuje spoza božej ľavice je možno Eva čakajúca ešte len na svoje stvorenie.

Pohľad Adama, Boha a anjelov sa zámerne sústredí na vystretú ruku Boha a Adama. Pozorovateľ má dojem, že čoskoro dôjde k udalosti, pretože medzi oboma prstami chýba už len malá medzera a preto, že Adamova ruka je ochabnutá, životodarná energia ešte neprešla z jednej ruky do druhej. Akoby sme v očakávaní plnom napätí bez dychu sledovali, až Boh-Otec vykoná ten definitívne posledný úkon a výsledok bude konečne dokonalý.

Inšpiráciou pre túto maľbu, na ktorej interpretoval jednu z prvých kapitol knihy Genezis, našiel Michelangelo zrejme v starého stredovekého hymnu obracajúcemu sa k Bohu: „prst pravice si otcovi” a „v duši svetlo nám rozsvieť” (Veni Creator Spiritus). Gesto, ktoré sa pre nás už stalo symbolom života samého, odráža podstatu podmienenosti elementu ľudského elementom božským, povahu sťahov, spájajúcich pozemský svet so záhrobím, so svetom duchovným a ezoterickým. Adamova neskúsenosť, nevinnosť či dokonca ľahostajnosť je v priamom kontraste a skúsenosťami zbrázdenou tvárou Boha-Otca (mladý a starý alebo dieťa a dospelý).

Ďalším zdrojom inšpirácie, ktorý je v tejto súvislosti uvádzaný, je dielo talianskeho sochára Lorenza Ghibertiho Stvorenie Adama a Evy alebo kamej znázorňujúci rímskeho cisára Augusta idúceho na kozorožcovi, ktorého majiteľom bol v dobe, keď vznikali fresky v Sixtínskej kaplnke, kardinál Domenico Grimani. Michelangelo a Grimani boli priateľmi, nie je teda vylúčené, že Michelangelo mohol kamej vidieť a inšpirovať sa ním.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stvorenie Adama

Zdroj

Špačková a kol., Největší malíři - život, inspirace a dílo - Michelangelo, Eaglemoss, Praha, 2000

Externé odkazy

[1]