Strelec (súhvezdie)
| Strelec | |
 | |
| Latinský názov | Sagittarius |
|---|---|
| Skratka | Sgr |
| Genitív | Sagittarii |
| Symbolické vyjadrenie | lukostrelec |
| Rektascenzia | 19h |
| Deklinácia | −25° |
| Plocha | 867 štvorcových stupňov Poradie: 15 |
| Počet hviezd (magnitúda < 3) | 5 |
| Najjasnejšia hviezda | Kaus Australis (ε Sgr) (Zdanl. magnitúda 1,9) |
| Meteorický roj |
|
| Susedné súhvezdia | |
| Viditeľné na zemepisnej šírke 55° a −90° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca August | |
| Horná kulminácia o 24:00 | 5. júl |
| Dolná kulminácia o 24:00 | 4. január |
Strelec (lat. Sagittarius, ♐) je zvieratníkové súhvezdie ležiace medzi súhvezdiami Škorpión smerom na západ a súhvezdím Kozorožec smerom na východ. Jeho najjasnejšie hviezdy vytvárajú ľahko rozoznateľný tvar čajníka.
Strelec je zvieratníkové súhvezdie. Prechádza ním časť ekliptiky a preto v ňom môžeme za vhodných podmienok nájsť planéty a Mesiac. Slnko ním prechádza v období od 18. decembra do 18. januára Tri dni po tom, ako do neho Slnko vstúpi, dosiahne na oblohe svoju najnižšiu deklináciu a tým pádom aj najnižšiu výšku na oblohe vôbec. Tento bod so súradnicami rektascenzia = 18h, deklinácia = -23,5° sa nazýva zimný slnovratový bod. Nastáva deň zimného slnovratu – začiatok astronomickej zimy. Slnko vtedy napoludnie kulminuje nad rovnobežkou 23° 30´ južnej zemepisnej šírky. Táto rovnobežka sa nazýva Obratník Kozorožca, pretože pred tisíckami rokov sa zimný slnovratový bod nachádzal v súhvezdí Kozorožca. Súhvezdie Strelec má medzi zvieratníkovými súhvezdiami ešte jednu zvláštnosť: je to jedno z dvoch zvieratníkových súhvezdí, ktoré v našich zemepisných šírkach nikdy nevychádza celé nad obzor.
Strelca možno bezpochyby označiť za najzaujímavejšie súhvezdie oblohy, čo sa týka objektov pozorovateľných hoci aj malým ďalekohľadom. Aj keď neobsahuje nijaké zvlášť jasné hviezdy, na jeho ploche sa nachádza obrovský počet hviezdokôp a hmlovín (len Messierov katalóg ich obsahuje až 15) a v neposlednom rade sa smerom do súhvezdia Strelec nachádza jadro našej Galaxie.
Legenda
[upraviť | upraviť zdroj]Okrem bohov, zvierat, prístrojov a udatných hrdinov sa na oblohe vyskytujú aj rôzni netvori. Medzi nich patrili aj kentauri, napoly kone a napoly ľudia, ktorí, až na malé výnimky, žili ako barbari. Len málo ich bolo naklonených ľuďom. Jeden z nich, Cheirón, vychovával mladého Aeskulapa. Ten sa dostal na oblohu ako súhvezdie Kentaurus. Iný kentaurus, chránenec Múz, podľa antickej báje vynašiel lukostreľbu a za to bol zaradený medzi súhvezdia ako Strelec. Pred 4 000 až 5 000 rokmi si Sumeri na tomto mieste oblohy predstavovali boha vojny Nergala.
Hviezdy
[upraviť | upraviť zdroj]Najjasnejšou hviezdou súhvezdia výnimočne nie je alfa, ale až epsilon s názvom Kaus Australis a jasnosťou 1,8 magnitúd. Alfa Sagittarii má meno Al Rami, alebo Rukbat („koleno lukostrelca“). Má magnitúdu len okolo 4 a nachádza sa veľmi nízko na juhu, takže sa zo strednej Európy nedá pozorovať.
Beta Sagittarii má meno Arkab a je to optická dvojhviezda. Už voľným okom rozoznáme jej zložky: beta1 sa nazýva Arkab Prior, čiže „predná časť nohy“ a južnejšie ležiaca beta2 zase Arkab Posterior – „zadná časť nohy“. Fyzicky ale tieto dve hviezdy k sebe vôbec nepatria. Arkab Posterior sa nachádza k Slnku oveľa bližšie, než Arkab Prior.
Viaceré hviezdy v tomto súhvezdí majú svoj názov, ktorý sa vzťahuje na tú časť súhvezdia, ktorú hviezda v obrazci tvorí. Obor gama Sagittarii sa nazýva Al Nasi, čiže „hrot šípu“. Potom nasledujú tri hviezdy nachádzajúce sa nad sebou, ktoré tvoria luk Strelca. Najjužnejšie sa nachádza najjasnejšia z nich, spomínaná epsilon Kaus Australis, „južná časť luku“. Nad ňou sa nachádza delta Kaus Meridionalis, „stredná časť luku“. Najvyššie z tejto trojice je lambda Kaus Borealis, „severná časť luku“, žltý obor. Biely obor dzéta Sagittarii má meno Ascella a v obrazci Strelca tvorí začiatok jeho ramena. Jedine hviezda sigma má názov, ktorý sa nevzťahuje k častiam Strelca. Táto modrobiela hviezda hlavnej postupnosti sa nazýva Nunki, podľa sumerského boha vody Enki.
Éta Sagittarii je pomerne ľahko pozorovateľnou dvojhviezdou: magnitúdy zložiek sú 3,2 a 7,8 a ich vzdialenosť 3,6“. Malý ďalekohľad ich však nerozlíši. Ešte ťažšie je rozlíšiteľná dvojica xí Sagittarii. Zložky sú jasné 3,3 a 3,4 magnitúd, ale ich vzdialenosť nie je nikdy väčšia ako 0,5“. Perióda ich obehu je 21,2 roka. Najjasnejšie premenné hviezdy sú X Sagittarii, W Sagittarii, R Sagittarii a RY Sagittarii.
Objekty
[upraviť | upraviť zdroj]Strelcom prechádzajú tie najjasnejšie a najkrajšie časti Mliečnej cesty vôbec. Je to kvôli tomu, že sa v tejto oblasti nachádza stredové zhustenie hviezd v blízkosti stredu našej Galaxie a pred ním časť jej špirálového ramena s názvom Rameno Strelca. Rameno Strelca je asi o 6 500 svetelných rokov bližšie ku stredu Galaxie ako Rameno Orióna, v ktorom sa nachádza Slnečná sústava. Žiaľ, priamy výhľad na jadro Galaxie nám zakrývajú husté prachoplynové mraky, ktoré pohlcujú svetlo hviezd nachádzajúcich sa za nimi. Tým sme pripravení o pôsobivý pohľad, lebo galaktické jadro je také jasné, že nebyť mrakov bolo by hneď po Slnku a Mesiaci najjasnejším objektom na oblohe. V noci by dokonca vrhalo tiene.
Obe tieto husté časti Galaxie sú veľmi bohaté na najrôznejšie objekty, v ktorých dominujú hlavne difúzne hmloviny a otvorené hviezdokopy. Tie najjasnejšie z nich patria medzi objekty Messierovho katalógu: M8, M17, M18, M20, M21, M22, M23, M24, M25, M28, Hviezdokopa M54, M55, M69, M70 a M75. Najznámejšie a aj malým ďalekohľadom viditeľné sú hmloviny M20 Trifid, M8 Lagúna a M17 Omega. Súhvezdie má tiež veľkú koncentráciu guľových hviezdokôp, vzhľadom na to, že guľové hviezdokopy sa zoskupujú okolo jadra Galaxie. V tomto súhvezdí sa nachádza tiež planetárna hmlovina NGC 6537 známa aj ako Červený pavúk a jedna z najžiarivejších hviezd v Galaxii – Pištoľová hviezda. Súhvezdie Strelec je pozoruhodné aj tým, že sa v ňom nachádza galaxia SagDEG, jedna z našich najbližších galaxií. Ďalšia trpasličia nepravidelná galaxia je NGC 6822. Z nášho pohľadu sa javí skoro ako obdĺžnik. Bol v nej pozorovaný neobyčajný nadbytok oblastí ionizovaného vodíka, ktorý obklopuje mladé hviezdy.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Strelec patrí medzi tie rozložitejšie a ťažšie nájditeľné zvieratníkové súhvezdia. Situáciu neuľahčuje ani to, že Strelec v našich zemepisných šírkach nikdy nevystúpi vysoko nad obzor, takže pri hornatejšom horizonte ho vôbec nemusíme vidieť. Jeho malá výška má aj ďalšiu nevýhodu – tým, že sa na neho dívame cez hrubšiu vrstvu atmosféry, sú jeho hviezdy oveľa menej jasné ako v skutočnosti a ak sa navyše pri horizonte nachádza mestské osvetlenie, môžeme mať pri jeho pozorovaní značné problémy. Objekty Messierovho katalógu v tomto súhvezdí, ktoré sa nachádzajú na hranici viditeľnosti voľným okom, v skutočnosti nie sú od nás voľným okom viditeľné. Spojnice Strelca sa v rôznych hviezdnych mapách kreslia odlišne. Našťastie, v tomto súhvezdí sa nachádza výrazný asterizmus, ktorý nám ho pomôže ľahko nájsť, tzv. Strelcov čajník. Ide o osem hviezd ktoré vytvárajú tvar takmer dokonalého čajníka stojaceho na hrane. Hlavné hviezdy alfa Al Rami a beta Arkab ležia mimo tohto obrazca a z územia Slovenska sú nepozorovateľné.
Strelec je letné súhvezdie a o polnoci kulminuje na prelome júna a júla. Vzhľadom na jeho nízku výšku je doba jeho pozorovateľnosti krátka. Severné časti tohto súhvezdia začnú vychádzať nadránom až koncom marca, celý obrazec čajníka možno pozorovať až v apríli. Heliakticky zapadá veľmi skoro, už koncom augusta večer sa čajník stráca za horizontom.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Strelec, s. 255 – 268.