Stavovce
| Stavovce | |
 Zľava hore: salamandra škvrnitá (obojživelníky), krokodíl morský (plazy), mola slncovitá (ryby), kazuár veľkoprilbý (vtáky), Rhynchocyon petersi (cicavce) | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Vertebrata Cuvier, 1812 | |
| Synonymá | |
| Craniata, Craniota | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Stavovce (nesprávne[1] alebo zastarano: obratľovce[2], obratľovci[3], obratlovci[4], obratlovce[5]; zastarano: páternaté zvieratá[6], páternité zvieratá[7][6], kostnaté zvieratá[6]; mimo taxonómie aj: vertrebráta[8], vertebráty[9]; lat.Vertebrata) sú podkmeň chordátov. Sú charakteristické vývojom stavcami tvorenej chrupavčitej alebo kostenej chrbtice, ktorá je oporou ich tela. Je to najväčší podkmeň chordátov a druhý[chýba zdroj] druhovo najbohatší podkmeň vôbec (po hmyze). Všetky ryby, obojživelníky, plazy, vtáky a cicavce (vrátane ľudí) sú stavovcami.
Majú rozvinuté všetky základné orgánové sústavy (oporná, obehová, vylučovacia, pohybová, dýchacia, tráviaca, rozmnožovacia, nervová) a dobre vyvinuté zmysly. Vyvinuli sa vo vode, a preto majú primárne pravdepodobne 7 žiabrových oblúkov, z ktorých niektoré alebo všetky sú redukované a pozmenené na iné funkcie. Ich telo pokrýva viacvrstvová pokožka, ktorá môže mať rôzne deriváty. Oporu tela tvorí vnútorná kostra (endoskelet) na ktorú sa upínajú svaly.
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Stavovce sú tie chordáty, ktoré majú chrbticu, chorda je teda zatláčaná a nahradzovaná v nižších triedach chrupavkovitými, vo vyšších triedach kostenými stavcami, vznikajúcimi zo spojivového obalu chordy. Chrbtica tvorí os tela.
Dodatočnou charakteristickou vlastnosťou tohto podkmeňa je napríklad svalový systém a centrálna nervová sústava, ktorá je čiastočne umiestnená vnútri chrbtice. Mozog stavovcov sa nazýva encefalon (teda „hlavový mozog“), lebo ho chráni lebka. Vylučovacím orgánom sú párové obličky na rôznom stupni vývoja. Sú gonochoristi, čiže pohlavie je väčšinou oddelené (najprimitívnejšie stavovce kruhoústnice sú na hranici medzi gonochorizmom a hermafroditizmom), u niektorých starších skupín sa však vyskytuje zmena pohlavia (ryby, obojživelníky). Niektoré triedy sú výlučne vajcorodé (napr. vtáky) u iných sa vyskytuje živorodosť aj vajcorodosť (napr. cicavce). Vývin je spravidla priamy, niekedy však cez larvu (obojživelníky, niektoré skupiny rýb). U niektorých druhov možno pozorovať starostlivosť o mláďatá. Obehová sústava je vždy uzavretá, to znamená, že krv koluje v cievach a nerozlieva sa voľne po tele. Dve najvyspelejšie skupiny stavovcov majú stálu telesnú teplotu (homoiotermia). Všetky majú srdce delené na niekoľko oddielov, minimálne na dva. Najvyššie stavovce, vtáky a cicavce, majú štvordielne srdce. Zabezpečuje oddelený obeh neokysličenej a okysličenej krvi. Dýchacím orgánom sú žiabre (vodné stavovce) alebo pľúca (suchozemské stavovce), časté je aj kožné dýchanie (obojživelníky).
Stavovce delíme (podľa veľmi starej systematiky) na dve skupiny, pričom len druhá (blanovce) je aj súčasťou modernej systematiky (pozri nižšie):
- bezblanovce (Anamnia) [napr. drsnokožce, kostnaté ryby a obojživelníky] – zárodok nie je obalený plodovými blanami a vyvíja sa vo vode alebo vlhkom prostredí, kam rodičia umiestnili vajíčko
- blanovce (Amniota) [napr. plazy, vtáky, cicavce] – zárodok je obalený plodovými blanami (amnion, chorion, alantois), uzatvárajúcimi plodovú tekutinu, v ktorej je zárodok; vývoj prebieha vo vajíčku
V niektorých systémoch je pojem „bezblanovce“ obmedzený len na čeľustnatce. Ide o chybu.
Črepovce
[upraviť | upraviť zdroj]V starších systémoch, v ktorých sú sliznatky (Myxini) radené na rovnakú úroveň s ostatnými stavovcami (teda stavovcami v užšom zmysle) je črepovce (Craniata) označenie pre sliznatky plus tieto stavovce v užšom zmysle. Dnes – keďže sliznatky z dnešného pohľadu patria dovnútra stavovcov – je však Craniata de facto synonymum pre Vertebrata.
Systematika
[upraviť | upraviť zdroj]Systematika používaná v tejto wikipédii (prevažne podľa Benton 2004/2005, Nelson 2006, [10], [11])
[upraviť | upraviť zdroj]črepovce (Craniata)/ stavovce (Vertebrata):
- trieda †Yunnanozoa
- rad †Myllokunmingiida
- rod †Metaspriggina
- bezčeľustnatce (kruhoústnice v širšom zmysle) (Agnatha, Cyclostomata v širšom zmysle, Marsipobranchii)
- kruhoústnice v užšom zmysle (Cyclostomata v užšom zmysle):
- trieda †pteraspidy (Pteraspidomorphi, Heterostracomorphi, Heterostraci, Diplorhina) *
- trieda †telodonty (Thelodonti, Thelodontomorphi, Coelolepida) *
- trieda †štítohlavovce/cefalaspidy/jednonozdré/Osteostraci Galeaspida Pituriaspida (Cephalaspidomorphi, Monorhina, Osteostracomorphi) *
- nadtrieda čeľustnatce (Gnathostomata, Apo-Gnathostomata) – z vývojového hľadiska patria do štítohlavovcov a teda do bezčeľustnatcov (inými slovami: bezčeľustnatce sú nadbytočná skupina), ale tradične sa zaraďujú takto oddelene
- trieda †plakodermy (Placodermi, Placodermimorphi)
- trieda drsnokožce (paryby, chrupkovité ryby) (Chondrichthyes, Chondrichthiomorphi)
- trieda †akantódy (Acanthodii)
- ryby v užšom zmysle (kostnaté ryby, pravé ryby) (Osteichthyes v užšom zmysle)
- ... niekoľko vyhynutých rodov
- trieda lúčoplutvovce (Actinopterygii)
- trieda násadcoplutvovce (Sarcopterygii)
- stupeň štvornožce – t.j. v podstate obojživelníky a blanovce (=plazy, vtáky a cicavce), delenie pozri v článkoch štvornožce, obojživelníky a blanovce; z vývojového hľadiska štvornožce patria do násadcoplutvovcov, ale tradične sa zaraďujú takto oddelene
(*) Taxóny označené hviezdičkou sú tradičný (z dnešného pohľadu neprirodzený) taxón ostrakodermy (Ostracodermi).
Iné systematiky
[upraviť | upraviť zdroj]Pozri v článku Systematika stavovcov.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; ŠALING, Samo; MANÍKOVÁ, Zuzana. Slovenčina bez chýb. 1. vyd. Veľký Šariš : SAMO, 1998. ISBN 809675243X. S. 224.
- ↑ obratľovec. In: Slovník slovenského jazyka, 1959-1968. dostupné online
- ↑ Pravidlá slovenského pravopisu s pravopisným slovníkom, Matica slovenská, 1940, S. 282
- ↑ plazi. In: BUJNÁK, Pavel, ed. Slovenský náučný slovník: Príručná encyklopédia vedomostí v troch dieloch III. diel. Bratislava, Praha: Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. S. 79
- ↑ FILKORN, V. Úvod do metodológie vied. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1960, S. 56
- ↑ a b c Győrffy, I. Prírodopis. 1899. S. 6, 31
- ↑ Matzenauer, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874, S. 13, 14
- ↑ vertebráta. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. revid. a dopl. vyd. Bratislava-Veľký Šariš : SAMO, 2000. ISBN 80-967524-6-4. S. 1294.
- ↑ KREMPASKÝ, Július. Veda verzus viera?. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2006. 253 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0896-4.
- ↑ GEOL431 - Vertebrate Paleobiology [online]. geol.umd.edu, [cit. 2023-06-13]. Dostupné online.
- ↑ Jon Mallatt, Vertebrate origins are informed by larval lampreys (ammocoetes): a response to Miyashita et al., 2021, Zoological Journal of the Linnean Society, Volume 197, Issue 2, February 2023, Pages 287–321, https://doi.org/10.1093/zoolinnean/zlac086
