Staronová synagóga

Staronová synagóga je synagóga v Prahe.

Je to najstaršia židovská gotická pamiatka Pražského židovského mesta a jedna z najstarších zachovaných a funkčných synagóg v Európe. Slúži svojmu bohoslužobnému účelu nepretržite od 13. storočia s výnimkou II. svetovej vojny. Budovala sa od 70-tich rokov 13. storočia. Pôvodne sa volala Nová alebo Veľká. Vznik synagógy súvisí so založením starého mesta, ktorého historické jadro dnes patrí medzi svetové kultúrne pamiatky UNESCO. Nachádza sa medzi ulicami Červená, Maiselova a Parížska.

Dejiny

Táto stavba bola postavená v 13. storočí v štýle ranej-cisterciáckej gotiky za vlády Přemysla Otakara II. Bola postupne doplňovaná a ďalej rozširovaná o vstupnú sieň alebo ženskú galériu, nachádzajúcu sa na zadnej strane synagógy. Neskôr bola pristavená menšia predsieň ako zvláštny vchod, ktorý slúžil na vstup do ženskej lode, a ako posledná bola postavená severná ženská galéria.

Pôvodne bola označovaná ako Veľká alebo Nová škola, ale tieto názvy boli zhodné s inými synagógami. V nemčine ju začali volať Altneuschul, čo je po česky Staronová synagóga, resp. Staronová škola. Náboženský život sa uskutočňoval výlučne len v Starej alebo Staronovej synagóge až do druhej polovice 15. storočia. V okolí sa v minulosti nachádzalo správne a náboženské centrum židovského mesta, vrátane malej tržnice.

Predpokladá sa, že vzorom pre stavbu synagógy bola románska synagóga vo Wormse (neskôr zničená nacistami), prípadne synagóga v Regensburgu (zbúraná v roku 1519). Pražská synagóga bola navyše obohatená novými myšlienkami a vzájomnou prepojenosťou architektonických prvkov.

Jednou z mnohých zaujímavostí sú hebrejské nápisy na severnej a južnej stene hlavnej sály synagógy, ktoré slúžia ako pripomienka na masaker obyvateľov ghetta z roku 1389. Vtedy na Veľkú noc vyvraždili tritisíc Židov, ktorí sa snažili okrem iného nájsť útočisko v synagóge. Steny synagógy boli postriekané krvou obetí, ktoré tragicky zahynuli v bezprostrednej blízkosti synagógy. Stopy po krvi boli viditeľné až do roku 1618, kedy bola stavba zrekonštruovaná.

Ďalšia rekonštrukcia v puristickom duchu prebehla v roku 1883 pod vedením architekta Josefa Mockera. Pri asanácii v rokoch 1896 – 1911 bola niekdajšia židovská štvrť, nazývaná tiež Jozefov, zbúraná a nahradená novou secesnou výstavbou. Asanácia sa zaslúžila o terajší vzhľad samotnej budovy ale hlavne okolia. Predtým stavba nemala dominantné postavenie a strácala sa medzi vysokými domami. Rovnako aj terén sa nachádzal v inej ŕovni. Dodnes sa z pôvodných stavieb zachoval iba židovský cintorín, šesť synagóg a židovská radnica. Vďaka osamelému postaveniu a dôkladnej konštrukcií bola chránená pred požiarmi, no nikdy nezapadla do okolitej zástavby.

Rozsiahla rekonštrukcia prebiehala v rokoch 1967 a 1998 až 1999. Archeologickým výskumom sa zistilo, že okolie synagógy bolo osídlené Židmi už v jedenástom storočí.

V súčasnosti je pamiatka pod správou Židovskej obce v Prahe. Synagóga neslúži ako múzeum, ale pravidelne sa tu konajú bohoslužby a náboženské obrady, ktoré sú súčasťou židovských tradícií a zvykov. Ako príklad môžeme uviesť Bar micve, teda prijímanie trinásťročných chlapcov medzi mužov. Staronová synagóga je národná kultúrna pamiatka od roku 1995.

Architektúra

Ranogotická stavba sa pýši nádhernými stavebnými prvkami, ku ktorým patria okrem iného aj zaujímavé tehlové štíty. Vonkajšiu fasádu tvorí hladká monochromatická omietka a na strecha je z prejzovej krytiny. Je vybudovaná v slohu germánskej gotiky, ktorý charakterizoval stredovekú architektúru v celej Európe. Južná predsieň je gotická, západná neskoro-gotická s renesančnou úpravou a severná vznikla z väčšej časti až v roku 1732. Už zvonka sa dajú rozlíšiť tri časti: synagóga pre mužov, pre ženy a malá modlitebná miestnosť. Je najstaršou zachovanou a ojedinelou ukážkou dvojlodnej stredovekej synagógy. Je to obdĺžna stavba s vysokou sedlovou strechou a gotickými štítmi a jej obvodová stena je spevnená opornými piliermi. Hlavnú sálu jednoduchého obdĺžnikového pôdorysu vymedzujú masívne steny zo 130 centimetrov širokého kamenného muriva. Rozmery sály sú 8,4 m x 14,0 m a výška klenby je 9,9 metra. Synagóga je z troch strán obklopená nižšími stavbami, ktoré slúžia ako galérie pre ženy a predsiene synagógy, sú s hlavnou sálou spojené úzkymi otvormi a umožňujú počúvať bohoslužbu. Podlaha hlavnej lode synagógy leží podľa tradície na znak pokory o niekoľko stupňov hlbšie pod úrovňou okolitého terénu.

Interiér

Najstaršia časť synagógy je dvojlodie, ktoré je prístupné z južnej strany cez ranogotický portál.

Vnútorný priestor Staronovej synagógy je zaklenutý šiestimi poľami päťdielnej rebrovej klenby na dvoch osemhranných pilieroch. Klenba je pôvodná, s klinovito vyžľabenými rebrami, rovnako ako prípory, listové konzoly a stredné oktogonálne stĺpy. Rebrá majú stredné vyžlabenie a nábežné zaoblené štítky s odsadenou plochou. Stavba je zaraďovaná medzi najvyspelejšie príklady českej ranej gotiky.

Použitie päťdielnej klenby umožnilo pravidelnejšie rozmiestnenie úzkych okien. Dvanásť úzkych zahrotených okien zodpovedá dvanástim kmeňom Izraela. Kamenné konzoly a hlavice sú oživené reliéfnou výzdobou rôznych rastlinných motívov najmä listov vínnej révy a hrozna. Umelecky najcennejšia je výzdoba tympanonu svätostánku a svorníkov klenieb.Tympanon zdobia reliéfne listy a bobuľové motívy. Práve blízky vzťah výzdoby Staronovej synagógy k ďalším ranogotickým stavbám v Čechách (cisterciánske kláštory v Zlatej Korune a Vyššom Brode) datuje jej vznik do doby okolo roku 1270.

Mladší pôvod má lomená klenba v predsieni a rebrá na miestach, kde sú zakotvené do oporných pilierov lodi. Južná predsieň má gotickú lomenú klenbu a nachádza sa tam trojica klinových pásov prerušujúca klenbu. Pásy sú vytesané z opracovaného kameňa. Bola pristavená o niečo neskôr po dostavbe synagógy a prístupná asi len z východnej strany. Do predsiene sú vstavané dve drobné architektúry pokladní. V prípade potreby mohla byť použitá aj ako samostatná modlitebňa, čo dokazuje kamenný stĺp čítacieho pultu a stupne na východnej strane miestnosti.

V strede hlavného sálu medzi dvoma piliermi sa nachádza vyvýšené pódium s pultom na predčítavanie Tóry, ktoré je od okolitého priestoru oddelené neskorogotickou tepanou železnou mrežou. Táto mreža pravdepodobne pochádza z neskoršej úpravy synagógy, ktorá prebehla v druhej polovici 15. storočia, kvôli jej typickému neskorogotickému tvaru. Zvitky Tóry sú uchovávané vo svätostánku na východnej stene synagógy, obrátené smerom k Jeruzalemu. Pred svätostánkom visí večné svetlo a po jeho pravej strane stojí kamenný pult pre kantora, ktorý odtiaľ vedie bohoslužby. V synagóge je dodnes uchovávané pôvodné rozmiestnenie sedadiel po obvode sálu. Obsahuje 96 mužských a 30 ženských miest. V obvodových stenách sú nedávno odkryté výklenky, ktoré kedysi slúžili na ukladanie modlitebných potrieb a kníh. Na osvetlenie slúžia lustre z 16. až 18. storočia a mosadzné odrazovky na stenách. V strede sa nachádza historický praporec, kde nájdeme šesťcípu Dávidovu hviezdu so židovským klobúkom uprostred, ktorá tvorí znak pražskej židovskej obce už od 15. storočia. Po obvode praporca je napísaný text židovského vyznania viery.

Obnova v roku 1883 pod vedením J. Mockera bola už v tej dobe považovaná za znehodnotenie pamiatky. Okrem iného vybudoval nové krovy, upravil spodnú stranu rímsy, reštauroval už vyššie spomínaný tympanon a vymenil mnoho architektonických článkov za iné. Čiastočné napravenie škôd, ktoré spôsobil, nastalo v rokoch 1922 až 1924.

Zaujímavosti

Jedna z pražských židovských povestí vysvetľuje jej názov Staronová: základné kamene na stavbu synagógy priniesli anjeli zo zbúraného jeruzalemského chrámu pod podmienkou, že budú vrátené späť, keď sa chrám obnoví. Podľa viacerých povestí a legiend synagógu chránili proti požiaru svojimi krídlami anjeli premenení na holubice, a preto zostala nepoškodená až dodnes.

Podľa povesti sa nikto nesmie posadiť na sedadlo vrchného rabína v synagóge, inak do roka zomrie. Údajne sa tak má diať na pamiatku Maharala. Iná povesť tvrdí, že na jej pôde sú uložené pozostatky Golema – umelej bytosti.

Literatúra

TOMEK, Václav, Vladivoj. Pražské židovské pověsti a legendy. Vyd. 3., Ve Volvox Globator 2. Praha: Volvox Globator, 2007, 287 s. ISBN 978-807-2076-352.
VLČEK, Pavel. Umělecké památky Prahy- Staré Město, Josefov. 1. vyd. Praha: Academia, 1996, 639 s. ISBN 80-200-0563-3.
ŠKODA, Eduard. Pražské svatyně. 1. vyd. Praha: Libri, 2002, 287 s. ISBN 978-807-2770-984.
KLENOVSKÝ, Jaroslav. Brány spravedlivých: Synagogy Moravy, Slezska a Čech. Vyd. 3., Ve Volvox Globator 2. Ústí nad Labem: Foto Studio H, 2012, 263 s. ISBN 978-809-0234-994.
HEŘMAN, Jan a Milada VILÍMKOVÁ. Pražské synagógy. Vyd. 1. Praha: Orbis, 1970, 62 s. Umělecké poklady.
ŽIDOVSKÁ OBEC V PRAZE. Synagogue.cz: Staronová synagoga. [online]. 2012 [cit. 2013-05-19]. Dostupné z: <http://www.synagogue.cz/cs/the-old-new-synagogue-page/about-the-synagogue/ Archivované 2013-04-14 na Wayback Machine>.
PRAGUE CITY LINE

ŽIDOVSKÁ OBEC V PRAZE. Prague City Line: Staronová synagoga [online]. 2013 [cit. 2013-05-19]. Dostupné z: <http://www.praguecityline.cz/prazske-pamatky/staronova-synagoga Archivované 2013-06-02 na Wayback Machine>.