Sološnica
| Sološnica | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Bratislavský kraj |
| Okres | Malacky |
| Región | Záhorie |
| Nadmorská výška | 219 m n. m. |
| Súradnice | 48°27′55″S 17°13′50″V / 48,4654°S 17,2306°V |
| Rozloha | 37,77 km² (3 777 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 653 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 43,76 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1376 |
| Starosta | Anna Čermáková[3] (nezávislá) |
| PSČ | 906 37 |
| ŠÚJ | 504858 |
| EČV (do r. 2022) | MA |
| Tel. predvoľba | 421-34 |
| Adresa obecného úradu |
Ocú Sološnica Sološnica 527 906 37 |
| E-mailová adresa | [email protected] |
| Telefón | 034/658 41 81 |
| Fax | 034/654 88 24 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Sološnica | |
| Webová stránka: solosnica.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Sološnica je obec na Slovensku v okrese Malacky vzdialená asi 53 km SZ od Bratislavy.
V obci je rímskokatolícky kostol Všetkých Svätých z roku 1699. V katastrálnom území sa nachádza časť NPR Roštún.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Obec Sološnica sa prvý raz spomína v roku 1367. Ako jej názvy sa uvádzajú Zeleskut, Praturnprunn (1367), Zyleskut (1371), Solossnicza (1773).
Obec patrila grófom zo Svätého Jura a Pezinka, panstvu Plaveckého hradu, Serédyovcom, Balassovcom, potom panstvu Plavec-Malacky (vystriedali sa ako majitelia viaceré rodiny a ich pokolenia). Od 17. storočia prešiel Plavecký hrad a okolité obce do vlastníctva rodiny Pálfyovcov.
V roku 1720 pribudol v obci mlyn a rovnako v 18. storočí aj papiereň.
V roku 1828 mala obec 205 domov a 1 484 obyvateľov.
Kronika uvádza, že dedinu postihli rôzne nešťastia a pohromy. V roku 1857 vypukol v obci veľký požiar, keď za pol hodiny bola celá dedina v plameňoch, pretože väčšina striech bola zo slamy. Požiar si vyžiadal 12 ľudských životov. Z celej obce zostalo len 6 domov. Zachovali sa aj kostol a mlyn.
V roku 1861 na svätého Ducha sa po veľkej búrke zdvihla hladina Sološnického potoka a zaplavila časť obce.
Veľa vytrpeli obyvatelia za rakúsko-pruskej vojny roku 1866. Od Moravy k Trnave tiahlo pruské vojsko. Došlo k početným bojom. Množstvo nepochovaných mŕtvol zapríčinilo šírenie cholery na Záhorí. V Sološnici od 29. augusta do 14. novembra 1866 zomrelo na choleru 149 ľudí.
V roku 1909 sa v jarnom období zosunula pôda v chotári „Na jamách“ a „Nížiny“. K zosuvu prišlo v značnom rozmere. Majitelia pozemkov utrpeli značnú škodu. K veľkému zosuvu pôdy došlo aj v roku 1936.
Utrpenie, hlad a biedu prinieslo občanom obdobie 1. svetovej vojny (1914-1918), kedy bolo postupne z obce povolaných 180 mužov, ktorí bojovali na srbskom fronte. Niektorí z nich zostali nezvestní a 43 ich padlo vo vojne. Na pamiatku dala obec v roku 1931 postaviť pomník zo zbierky občanov.
Pretože sa v obci často vyskytovali požiare, rozhodli sa občania založiť hasičský spolok. Stalo sa tak 21. augusta 1881.
-
Sološnický potok -
Jaskyňa Haviareň -
Vrch Vápenná
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sološnica