Preskočiť na obsah

Smolnícka Huta

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smolnícka Huta
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Gelnica
Región Spiš
Vodný tok Smolník
Nadmorská výška 495 m n. m.
Súradnice 48°44′43″S 20°46′26″V / 48,745278°S 20,773889°V / 48.745278; 20.773889
Rozloha 37,33 km² (3 733 ha) [1]
Obyvateľstvo 478 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 12,8 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1828
Starosta Marián Pohly[3] (nezávislý)
PSČ 055 65
ŠÚJ 543551
EČV (do r. 2022) GL
Tel. predvoľba 421-53
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Smolnícka Huta 1
055 65 Smolnícka Huta
E-mailová adresa [email protected]
Telefón 421 53 / 488 77 04
Fax 421 53 / 488 77 04
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Smolnícka Huta
Webová stránka: smolnickahuta.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Smolnícka Huta je obec na Slovensku v okrese Gelnica.

Obec patrí do regiónu Spiš a nachádza sa v údolí riečky Smolník v južnej časti okresu Gelnica. Leží vo Volovských vrchoch, na pomedzí podcelkov Zlatý stôl a Kojšovská hoľa.

Smolníckou Hutou prechádza cesta II. triedy č. 549 (Rožňava - Mníšek nad Hnilcom), cez susedný Smolník je dopravné spojenie cestou II/548 Štóskym sedlom do Košíc. Gelnica je vzdialená 23 km severovýchodne, Rožňava 28 km juhozápadne, Spišská Nová Ves 46 km severne a Košice ležia 63 km východne. V minulosti obcou viedla úzkorozchodná železnica.

Dejiny obce sú úzko späté so susedným, v minulosti kráľovským mestečkom, Smolník. Celá, na nerastné bohatstvo bohatá oblasť, bola už od 12. storočia zaujímavá pre panovníka i obyvateľov, ktorí nachádzali prácu v blízkych baniach. V 14. storočí už vďaka baníctvu celá oblasť prosperovala a Smolník bol v roku 1327 povýšený na kráľovské banské mesto. Región postihol v roku 1599 mor, pričom počas epidémie zomrelo až 550 ľudí. Epidémie sa vyskytli aj v rokoch 1611 a 1622 a aj vďaka poklesu počtu obyvateľov začalo baníctvo upadať. Ďalšiu ranu pomaly sa vzmáhajúcej doline zasadila ďalšia morová epidémia v rokoch 16621664, kedy zomrelo 400 ľudí. Ťažké časy komplikovali nájazdy kuruckých oddielov, ktoré vylúpili sklady a súkromné majetky a pohromou bol presun Tököliho vojsk v roku 1683, ktorí kraj úplne vydrancovali.

Baníctvo prosperovalo opäť až počas vlády Márie Terézie, kedy boli v Smolníku založené banské úrady, vysoká banská škola a mincovňa. V tomto období sa začala formovať Smolnícka Huta ako samostatná obec s vlastným kostolom, vybudovanom v roku 1751. Veľká povodeň postihla obec v roku 1813 a 1845, kedy boli zaplavené i bane. V roku 1870 mala obec 1166 obyvateľov, o desaťročie neskôr sa začala výstavba železničnej trate z Margecian. Železničné spojenie započalo 1. mája 1884. V roku 1893 obec postihol veľký požiar, ktorý zasiahol aj huty na praženie medenej rudy. Zničený bol aj drevený obecný dom, preto bol na jeho mieste vystavaný nový, murovaný. V roku 1895 sa začala výstavba „starej banskej kolónie“. Ďalší požiar zničil v roku 1919 asi 35 domov i banícku kováčsku dielňu, vyrábajúcu plech na mince. O rok neskôr sa začala výstavba obecnej píly. Škola so slovenským vyučovacím jazykom tu bola zriadená v roku 1937.

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Okolitá príroda ponúka mnoho možností na cyklo i pešiu turistiku, zaujímavé sú tiež pamiatky banskej činnosti v blízkosti obce. Zeleno značený chodník vedie z obce do neďalekej osady Štós-kúpele.

Osobnosti obce

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Smolnícka Huta [online]. Rožňava a okolie. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]