Slovesné podstatné meno
Slovesné podstatné meno alebo substantívum verbále alebo verbálne substantívum (lat. substantivum verbale) je istý tvar slova, ktorý je prechodom medzi slovesom a podstatným menom (v slovenčine sa tento tvar končí na -ie). V gramatike sa zaraďuje buď ako podstatné meno alebo ako sloveso. Na Slovensku prevažuje zaradenie ako sloveso, má sa teda obyčajne za to, že ide o neurčitý slovesný tvar, ktorý ale má nielen isté kategórie slovesa, ale aj isté kategórie mena, a že teda ide o periférnu zložku slovesnej paradigmy (podobne ako minulý čas, rozkazovací spôsob a pod.) a nie o podstatné meno. So zaradením ako sloveso však nesúhlasia aj niektorí slovenskí jazykovedci.
V slovenčine sa slovesné podstatné meno tvorí pridaním -ie ku kmeňu trpného príčastia slovesa (príklady: hriatie, zohrievanie, šírenie, otvorenie, otváranie). Pri zvratných slovesách sa zároveň v spisovnej slovenčine vynechá sa/si; ponechá sa len vtedy, ak je potrebné rozlíšiť tvary zvratného a nezvratného slovesa (napr. učenie a učenie sa).
V slovníkoch sa slovesné podstatné mená (tak ako ostatné časti slovesnej paradigmy) uvádzajú ako samostatné heslá len vtedy, ak slovesné podstatné meno má nejaký špecifický význam odlišný od významu slovesa, z ktorého je utvorený.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- slovesné podstatné meno. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 402.
- GREGUSOVÁ, Erika. Aspektové korelácie verbálnych substantív (na podklade korpusového výskumu) [online]. Prešov: Filozofická fakulta, Prešovská univerzita, [cit. 2012-03-15]. Dostupné online.
- DVONČ, Ladislav, et al. Morfológia slovenského jazyka. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1966. 895 s. Dostupné online. S. 502 a nasl.
- FURDÍK, J. O vide a väzbe pri slovesných podstatných menách. In: Slovenská reč 2/1967 [1]