Sládkovičovo
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Sládkovičovo | ||
mesto | ||
Kaštieľ Kuffnerovcov
| ||
|
||
Štát | Slovensko | |
---|---|---|
Kraj | Trnavský kraj | |
Okres | Galanta | |
Región | Dolné Považie | |
Vodný tok | Dudváh,Šárd,Stoličný potok | |
Nadmorská výška | 121 m n. m. | |
Súradnice | 48°12′19″S 17°38′39″V / 48,205278°S 17,644167°V | |
Rozloha | 29,09 km² (2 909 ha) [1] | |
Obyvateľstvo | 5 411 (31. 12. 2023) [2] | |
Hustota | 186,01 obyv./km² | |
Prvá pís. zmienka | 1252 | |
Primátor | Gábor Krommer[3] (nezávislý) | |
PSČ | 925 21 | |
ŠÚJ | 504017 | |
EČV (do r. 2022) | GA | |
Tel. predvoľba | 421-31 | |
Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Sládkovičovo Fučíkova 329 925 21 Sládkovičovo | |
E-mailová adresa | poslať email | |
Telefón | 421 31 784 27 12 | |
Fax | 421 31 701 60 51 | |
Poloha mesta na Slovensku
| ||
Interaktívna mapa mesta
| ||
Wikimedia Commons: Sládkovičovo | ||
Webová stránka: sladkovicovo.sk | ||
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
Freemap Slovakia: mapa | ||
OpenStreetMap: mapa | ||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Demonym: Sládkovičovčan[4]
|
Sládkovičovo (Sládkovičovo po roku 1948, predtým po roku 1918 Diosek, maď. Diószeg, nem. Diosek) je slovenské mesto nachádzajúce sa v okrese Galanta v Trnavskom kraji.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Leží v západnej časti Podunajskej roviny, na rieke Dudváh, 7 km západne od Galanty, 11 km juhozápadne od Serede, 20 km južne od Trnavy a 18 km východne od Senca. Mestom prechádza cesta I/62 a I/75, ako aj železničná trať Bratislava – Štúrovo.
Časti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Ulice
[upraviť | upraviť zdroj]- Abrahámska, Budovateľská, Cintorínska, Cukrovarská, Dánoš, Devátova, Fučíkova, Galantská, Hviezdoslavova, Janka Kráľa, Jesenského, Kazinczyho, Košútska, Kpt. Jána Nálepku, Krátka, Lipová, Michala Richtera, Mierová, Mlynská, Mraziarenská, Muškátová, Pionierska, Poľná, Sereďská, Sigetská, SNP, Školská, Záhradnícka, Zátišie, Zoltána Kodálya, Železničná, sídlisko Jána Dalloša, Sadová ulica, Slnečná ulica, Veterná ulica
Vodné toky
[upraviť | upraviť zdroj]Vodné plochy
[upraviť | upraviť zdroj]- štrkovisko
- Vincov les
- jazero pri potoku
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvé písomné zmienky o Sládkovičove nachádzame v listinách kráľa Bela IV. z roku 1252. Pomenovanie osady údajne pochádza z „orechového lesa“, ktorý sa v obci nachádzal. V roku 1301 bola pánom obce rodina Milóša Dudvágya, ktorého predkovia tu už dlhšiu dobu hospodárili. V roku 1337 sa novým pánom stál Peter Orros, ktorému kráľ Ľudovít I. Veľký potvrdil držbu majetku.
V roku 1530 sa obec stala obeťou tureckých výpadov, ktoré spustošili celú obec a okolie. Pri portálnom spísaní v roku 1553 sa tu nachádzalo 22 obývaných domov, ktoré patrili rádu Budínskych Klarisiek, a to až do doby zrušenia tohto rádu kráľom Jozefom II. Vtedy obec prešla do majetku cirkvi, od ktorej ju odkúpila rodina Erdődyovcov a od nich potom rodina Esterháziovcov. V roku 1582 obec dostala štatút mesta a v 17. storočí cez Diosek prechádzala tzv. kráľovská cesta (Via regia). Mesto malo právo organizovať jarmoky a vyberať mýta. V tomto období tu stáli dve významné budovy, kostol a kaštieľ. V období povstania Františka II. Rákociho bola obec posilnená cisárskym vojvodom Quido Stahrembergom, ktorý však nezabránil tomu, aby obec v roku 1709 úplne nevyhorela.
Cisár Jozef II. v roku 1786 obec osídlil nemeckými roľníkmi a remeselníkmi. Neskoršie sa vytvorili dve samostatné obce – Nemecký a Maďarský Diosek. Po Esterháziovcoch sa stali majiteľmi obce Zičiovci. V roku 1850 bola cez Sládkovičovo vybudovaná železničná trať, ktorá spojila Bratislavu s Budapešťou, čo následne viedlo k prudkému priemyselnému rozvoju celého regiónu. V roku 1867 začal svoju prvú kampaň cukrovar, vybudovaný akciovou spoločnosťou rakúskych bankárov, ktorých viedla rodina baróna Karla Kuffnera. V roku 1870 obnovili Dioseku štatút mesta.
Dve svetové vojny, dve hospodárske krízy, deportovanie Židov v roku 1944, vysídlenie Nemcov v roku 1946 a Maďarov, ktorí boli v roku 1947 deportovaní do Česka a následné presídlenie Slovákov z Maďarska, Rumunska a Juhoslávie, zmenili národnostné zloženie obyvateľov obce.
V období od roku 1948–1989 sa Sládkovičovo vypracovalo na úroveň hospodársky rozvinutého malého mestečka s prevažne potravinársko-spracovateľským priemyslom a poľnohospodárskou výrobou, štatút mesta získalo znovu 1. januára 1983.
V roku 1986 bola k mestu pripojená obec Malá Mača[5], znovu sa odčlenila po komunálnych voľbách v decembri 2002 [6] [7].
Politika (stav po voľbách z 10.11.2018)
[upraviť | upraviť zdroj]Primátor
[upraviť | upraviť zdroj]- Ing. Anton Szabó
Primátorom je štvrté volebné obdobie. Voľby vyhral ako nezávislý kandidát. Narodil sa v r. 1954, je pôvodným povolaním stavebný inžinier. Pred nástupom do funkcie primátora podnikal v oblasti stavebníctva. Je ženatý, bezdetný.
Mestské zastupiteľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]- MVDr. Pavol Bartaloš, nezávislý poslanec
- Ing. Boris Brunner, MOST – HÍD
- Ing. Pavol Doval, nezávislý poslanec
- Koloman Hrdlica, nezávislý poslanec
- Mgr. Edita Katonová, MOST – HÍD
- Ing. Gábor Krommer, nezávislý poslanec
- Štefan Lauko, nezávislý poslanec
- JUDr. Alexandra Machanová, nezávislý poslanec
- František Ruman, nezávislý poslanec
- Attila Srejner, Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja
- Eva Sudová, nezávislý poslanec
- Agáta Zelinková, nezávislý poslanec
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Národnostné zloženie
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa sčítania v roku 2021 je národnostné zloženie mesta nasledovné:
- spolu: 5 415 obyvateľov
- slovenská - 3 838 (70,9%)
- maďarská - 1 376 (25,4%)
- nezistená - 104 (1,9%)
- česká - 26 (0,5%)
- rómska - 19 (0,35%)
Národnostné zloženie - Sládkovičovo (2011)[10] | ||||
---|---|---|---|---|
Slováci | 64,32 % | |||
Maďari | 31,70 % | |||
nezistení,ostatní | 3,98 % | |||
- spolu: 5 479 obyv.
- slovenská - 3 524 (64,32%)
- maďarská - 1 737 (31,70%)
- nezistená- 118 (2,15%)
- rómska - 51 (0,93%)
- ostatné - 21 (0,38%)
- česká - 20 (0,37%)
- židovská - 2 (0,04%)
- ukrajinská - 2
- srbská- 2 (0,04%)
- nemecká - 1(0,2%)
- poľská - 1
- moravská - 1
Národnostné zloženie v minulosti
[upraviť | upraviť zdroj]Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2001: 6 078 obyv.
Národnostné zloženie - Sládkovičovo (2001)[11] | ||||
---|---|---|---|---|
Slováci | 59,46 % | |||
Maďari | 38,50 % | |||
nezistení,ostatní | 2,04 % | |||
Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 1991: 5 874 obyv.
Národnostné zloženie - Sládkovičovo (1991)[12] | ||||
---|---|---|---|---|
Slováci | 53,01 % | |||
Maďari | 46,22 % | |||
nezistení, ostatní | 0,77 % | |||
Sčítanie obyvateľstva v roku 1930 (súčasná administratívna hranica):
údaje: Sčítanie ľudu v roku 1930
Názov | Počet obyvateľov | Česi a Slováci | Rusíni | Nemci | Maďari | Židia | iní | cudzinci |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Veľký Diosek | 3 587 | 29,58% | 0,03% | 4,63% | 57,21% | 1,67% | 6,22% | 0,67% |
Malý Diosek | 887 | 21,98% | 0,00% | 31,12% | 43,29% | 2,25% | 0,00% | 1,35% |
Atlas rómskych komunít 2013
[upraviť | upraviť zdroj]Atlas rómskych komunít - Sládkovičovo (2013)[13] | ||||
---|---|---|---|---|
Nerómske obyvateľstvo | 87,8 % | |||
Rómske obyvateľstvo | 12,2 % | |||
- Rómske obyvateľstvo (Atlas 2013): 681 obyv.(12.2%)
- Rómske obyvateľstvo, ktoré deklarovalo rómsku národnosť (Sčítanie 2011): 51 obyv.
- Rozdiel (Atlas 2013 - Sčítanie 2011): 630 obyv.
Jazykové zloženie
[upraviť | upraviť zdroj]Materinský jazyk
[upraviť | upraviť zdroj]údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011
Materinským jazykom sa rozumie reč, ktorou s obyvateľom hovorili rodičia.
Materinský jazyk - Sládkovičovo (2011)[10] | ||||
---|---|---|---|---|
Slovenčina | 62,09 % | |||
Maďarčina | 32,14 % | |||
nezistené, ostatné | 4,60 % | |||
Rómčina | 1,17 % | |||
- spolu: 5 479 obyv.
- slovenský - 3 402 (62,09%)
- maďarský - 1 761 (32,14%)
- nezistený - 203 (3,71%)
- rómsky - 64 (1,17%)
- český - 23 (0,42%)
- vietnamský - 8 (0,15%)
- ostatný - 7 (0,13%)
- rumunský - 3 (0,05%)
- jidiš - 2 (0,04%)
- ukrajinský - 1 (0,02%)
- ruský - 1
- nemecký - 1
- poľský - 1
- arabský - 1
- grécky - 1
Najčastejšie používaný jazyk na verejnosti
[upraviť | upraviť zdroj]údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011
Najčastejšie používaný jazyk na verejnosti - Sládkovičovo (2011)[10] | ||||
---|---|---|---|---|
Slovenčina | 69,90 % | |||
Maďarčina | 18,87 % | |||
nezistené,ostatné | 11,23 % | |||
- spolu: 5 479 obyv.
- slovenský - 3 830 (69,90%)
- maďarský - 1 034 (18,87%)
- nezistený - 497 (9,07%)
- ostatný - 62 (1,13%)
- anglický - 15 (0,27%)
- rómsky - 14 (0,26%)
- nemecký - 11 (0,20%)
- český - 7 (0,13%)
- taliansky - 5 (0,09%)
- rumunský - 2 (0,04%)
- jidiš - 2
Jazyk v domácnosti
[upraviť | upraviť zdroj]údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011
Jazyk v domácnosti je jazyk, ktorý obyvateľ v čase sčítania najčastejšie používal v domácnosti.
Jazyk v domácnosti - Sládkovičovo (2011)[10] | ||||
---|---|---|---|---|
Slovenčina | 59,50 % | |||
Maďarčina | 26,06 % | |||
nezistené,ostatné | 14,44 % | |||
spolu: 5 479 obyv.
- slovenský - 3 260 (59,50%)
- maďarský - 1 428 (26,06%)
- nezistený - 710 (12,96%)
- ostatný - 34 (0,62%)
- rómsky - 19 (0,35%)
- český - 8 (0,15%)
- vietnamský - 6 (0,11%)
- nemecký - 4 (0,07%)
- taliansky - 3 (0,05%)
- anglický - 3
- jidiš - 2 (0,04%)
- rumunský - 2
Jazykové zloženie v minulosti
[upraviť | upraviť zdroj]údaje: Uhorský lexikón sídiel (1773), Historicko-demografický lexikón obcí Slovenska (1880-1910)
Rok | Slovenský | Maďarský | Nemecký | Rusínsky | Rumunský | Srbochorvátsky | iní |
---|---|---|---|---|---|---|---|
1773[14] | - | - | - | - | - | - | |
1880 | 20,05% | 53,82% | 21,29% | 0,00% | 0,00% | 0,04% | 0,96% |
1890 | 15,28% | 67,12% | 16,98% | 0,00% | 0,00% | 0,00% | 0,62% |
1900 | 11,07% | 72,30% | 15,70% | 0,00% | 0,00% | 0,00% | 0,93% |
1910 | 9,35% | 78,29% | 8,95% | 0,00% | 0,00% | 0,03% | 3,39% |
( - prevažujúci jazyk obyvateľov)
Náboženské zloženie
[upraviť | upraviť zdroj]údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011
Náboženské zloženie - Sládkovičovo (2011)[10] | ||||
---|---|---|---|---|
Rímskokatolíci | 58,04 % | |||
Bez vyznania | 19,99 % | |||
nezistení,ostatní | 13,96 % | |||
Luteráni | 6,30 % | |||
Metodisti | 1,81 % | |||
- spolu: 5 479 obyv.
- Rímskokatolícka cirkev - 3 180 (58,04%)
- bez vyznania - 1 095 (19,99%)
- nezistené - 566 (10,33%)
- Evanjelická cirkev augsburského vyznania - 345 (6,30%)
- Evanjelická cirkev metodistická - 99 (1,81%)
- iné - 50 (0,91%)
- Kresťanské zbory - 43 (0,78%)
- Gréckokatolícka cirkev - 36 (0,66%)
- Reformovaná kresťanská cirkev - 30 (0,55%)
- Apoštolská cirkev - 14 (0,26%)
- Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia - 6 (0,11%)
- Cirkev adventistov siedmeho dňa - 3 (0,05%)
- Pravoslávna cirkev - 3
- Ústredný zväz židovských náboženských obcí - 2 (0,04%)
- Bahájske spoločenstvo - 2
- Novoapoštolská cirkev - 1 (0,02%)
- Cirkev bratská - 1
- Starokatolícka cirkev - 1
- Bratská jednota baptistov - 1
- Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní - 1
Náboženské zloženie v minulosti
[upraviť | upraviť zdroj]Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2001: 6 078 obyv.
Náboženské zloženie - Sládkovičovo (2001)[11] | ||||
---|---|---|---|---|
Rímskokatolíci | 66,78 % | |||
bez vyznania | 18,02 % | |||
Luteráni | 8,49 % | |||
nezistení,ostatní | 6,71 % | |||
Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 1991: 5 874 obyv.
Náboženské zloženie - Sládkovičovo (1991)[12] | ||||
---|---|---|---|---|
Rímskokatolíci | 59,58 % | |||
nezistení,ostatní | 18,06 % | |||
bez vyznania | 14,93 % | |||
Luteráni | 7,43 % | |||
Sčítanie obyvateľstva v roku 1930 (súčasná administratívna hranica):
Názov | Počet obyvateľov | Rímskokatolíci | Gréckokatolíci | Luteráni | Kalvíni | Židia | iní a bez vyznania |
---|---|---|---|---|---|---|---|
Veľký Diosek | 3 587 | 93,98% | 0,06% | 1,98% | 0,06% | 3,76% | 0,17% |
Malý Diosek | 887 | 91,09% | 0,00% | 4,62% | 0,11% | 3.95% | 0,23% |
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie, jednoloďová pôvodne renesančná stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia pred rokom 1620. Vznikol ako evanjelický kostol, v 18. storočí prešiel do katolíckych rúk. Barokovými úpravami, ktoré mu dali súčasnú podobu prešiel v roku 1736 a v roku 1786. V roku 1897 bol nanovo zastropený. Obnovou prešiel v roku 1926 a po roku 1945.[15] Interiér je plochostropý. Nachádza sa tu neogotický hlavný oltár z roku 1908 od Jozefa Krauseho. Krstiteľnica je klasicistická z polovice 19. storočia. Na víťaznom oblúku sú inštalované voľné obrazy sv. Michala archanjela a Kristus na kríži z 19. storočia. Nástenné maľby z roku 1926 sú dielom nitrianskeho maliara Gustava Schüleho. Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami s klenákmi. Priečelie je členené pilastrami a ukončené trojuholníkovým štítom s tympanónom. Nad portálom je nika so sochou Panny Márie z roku 1897, dar grógky von Firmian. Veža je členená pilastrami a kordónovou rímsou a ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou.
-
Kostol nanebovzatia Panny Márie
-
Nika nad portálom
-
Detail priečelia
- Kaštieľ Kuffnerovcov, dvojpodlažná pôvodne renesančná stavba na pôdoryse písmena L, zo 17. storočia. Stavba bola barokovo upravovaná v polovici 18. storočia. V roku 1885 bola výrazne prestavaná a nadstavaná v duchu historizmu, ktorý jej dal súčasnú podobu. Úpravami prešla po roku 1945. Z pôvodnej renesančnej stavby sa dochovali pivnice s klenbami a dve miestnosti na prízemí. Z obdobia baroka pochádzajú české placky na prízemí. Poschodie je z roku 1885. Fasáda má prvky neogotiky a neorenesancie. Parter je dekorovaný bosážou, poschodie má bosované pilastre. Priečeliu smerom od ulice dominuje rizalit so skosenými nárožiami, ukončený dvojstupňovou akrádovou helmicou. Suprafenestry majú reliéfne festóny a girlandy. Stredný rizalit je lemovaný dvoma menšími bočnými rizalitmi ukončenými stupňovitými štítmi s kuželkami. Okná majú profilované šambrány. Na prízemí sú kované neorenesančné mreže. Strecha je manzardová s murovanými vikiermi ukončenými trojuholníkovými štítmi s tympanónmi. Do parku je orientovaný trojosový portikus.[16]
-
Kaštieľ Kuffnerovcov
- Sýpka, dvojpodlažná baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika. Obnovou prešla v roku 1923.
Nachádza sa v miestnom parku.[17]
- Mauzóleum Kuffnerovcov, dvojpodlažná neoklasicistická stavba na pôdoryse štvorca, z roku 1926. Nachádza sa v miestnom parku. Autorom stavby je Milan Michal Harminc. Zdevastovaná stavba prešla po roku 2000 čiastočnou obnovou. Interiér je zklenutý jedným poľom pruskej klenby. Steny sú obložené mramorovými platňami. Fasády sú z pohľadového ryolitu. Priečelie je lemované dvoma do hmoty stavby integrovanými stĺpmi. Stavba je pokrytá stanovou strechou.[18]
- Mária mlyn, technická pamiatka, šesťpodlažná historizujúca stavba elektrického mlyna na pôdoryse písmena T, z rokov 1912-1928. Meno nesie podľa Márie Kuffnerovej, matky riaditeľa cukovaru. Ide o komplex pozostávajúci z mlynice, šrotovne kukurice, čistiarne obilia a skladiska s transformačnou stanicou. Objekt slúži dodnes svojmu účelu. Fasáde hlavnej budovy dominuje schodisková veža s vodným rezervoárom ukončená vysokou valbovou strechou. Fasády sú členené lizénami a rímsami z režnej tehly, štvorcovými industriálnymi oknami s nadokennou rímsou a štukovými zrkadlami medzi oknami. Korunná rímsa so zuborezom je z režnej tehly.[19]
- Robotnícka kolónia cukrovaru
Kultúra
[upraviť | upraviť zdroj]Mestské kultúrne stredisko v Sládkovičove združuje súbory záujmovo umeleckej činnosti slovenskej aj maďarskej kultúrnej obce.
V MsKS sídli aj knižnica a vo veľkej sále sa pravidelne poriadajú kultúrne podujatia, divadelné predstavenia, výstavy, prednáškové a spoločenské akcie, kurzy, predajné trhy a prezentačné akcie. Kultúrne stredisko je aj informačným a organizačným centrom mesta.
Záujmovo umelecké súbory:
- detský folklórny súbor Zvonček
- folklórny súbor Új hajtás
- citarová hudba Dió héj
- hudobná skupina The Storms
- hudobná skupina Roviňáci
- hudobná skupina Desire
- skupina moderného tanca ZUŠ
- skupina moderného tanca Break dance
- skupina moderného tanca Disco dance
Pravidelné podujatia
[upraviť | upraviť zdroj]Najväčšou kultúrnou akciou sú Sládkovičovské kultúrne dni, ktoré sa poriadajú každoročne na začiatku letných prázdnin. Ďalšou významnou akciou je deň Csemadoku v Sládkovičove (Csemadok nap), ktorý ZO Csemadok organizuje už od roku 2012 a ďalšou je country festival Na rovine. Aj 1. máj sa slávi tradične kultúrnym programom a pravidelne sa opakujú aj podujatia pre deti a mládež, ako kultúrne programy k MDD alebo koncerty amatérskych aj profesionálnych kapiel. Vianočné a Mikulášske programy sa organizujú v spolupráci so sponzormi a aj ostatnými subjektmi pôsobiacimi v oblasti kultúry. Svoje premiéry každoročne pripravujú naše divadelné súbory a v rámci spolupráce s ostatnými obcami a mestami sa pravidelne organizujú aj predstavenia ich súborov. Vo februári sa zvykne uskutočňovať Medzinárodný klobásový festival, v roku 2014 bol už VII. ročník.[20]
Divadlo
[upraviť | upraviť zdroj]Záujmovo umelecké súbory
- divadelný súbor Hahota
- divadelný súbor Solidus
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Školstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Sídli tu súkromná vysoká škola neuniverzitného typu – Vysoká škola Danubius (do marca 2014 Vysoká škola v Sládkovičove). Bola schválená Akreditačnou komisiou vlády SR dňa 14. 4. 2005 a Vládou SR dňa 31. 5. 2005. Má tri fakulty: Fakultu práva Janka Jesenského, Fakultu verejnej politiky a verejnej správy a Fakultu sociálnych štúdií, a tri celoškolské ústavy (celoživotného vzdelávanie odborov, jazykov a komunikácie, mediácie a probácie). Právnická fakulta tejto školy je považovaná za kontroverznú kvôli spôsobu získavania akademických titulov. Dlhoročným dekanom právnickej fakulty (do r. 2013) bol poslanec Mojmír Mamojka zo strany SMER. Podľa slovenských médií v tých časoch fakultu vyštudovali osoby z bratislavského podsvetia [22], české média ho zasa podozrievali, že umožnil neštandardné získanie doktorátu poprednému českému politikovi z ČSSD (kandidátovi na predsedu) Michalovi Haškovi. Zástupcovia niekoľkých českých univerzít sa na Fakultu práv Janka Jesenského Vysokej školy v Sládkovičove niekoľkokrát verejne sťažovali.[23][24]. V septembri 2015 minister Draxler odobral Vysokej škole Danubius akreditáciu pre doktorandské štúdium [25].
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Sládkovičovo leží na železničnej trati Bratislava – Nové Zámky, na stanici zastavujú všetky osobné vlaky, ako aj zrýchlené vlaky. Autobusmi je najvhodnejšie spojenie do Galanty, či smerom na Bratislavu (linky Galanta-Senec-Bratislava a Galanta-Jelka-Bratislava). Spojenie do Serede, či do krajského mesta Trnava verejnou dopravou je komplikovanejšie. Diaľkové autobusové spoje v Sládkovičove nezastavujú. V Sládkovičove je letisko pre malé lietadlá.
Osobnosti mesta
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Gyula Lőrincz (* 1910 – † 1980), grafik, maliar, politik, novinár a kultúrny pracovník
- Zoltán Pongrácz (* 1912 – † 2007), maďarský hudobný skladateľ, dirigent
- Vince Szalay (* 1920 – † 1998), maliar, akvarelista a fotograf
- Ladislav Chudý (* 1923 – † 2011), amatérsky maliar
- Anna Šulajová (* 1952), herečka
Pôsobili tu
[upraviť | upraviť zdroj]- František Pintér (* 1909 – † 1989), pedagóg, zakladateľ a vedúci speváckeho súboru VOX HUMANA, zakladajúci člen Ústredného speváckeho súboru maďarských učiteľov v Česko-Slovensku a funkcionár ÚR Csemadoku
- Mária Urbančoková (* 1922 – † 1997), amatérska spisovateľka
- Michal Hudák (* 1922 – † 2005), zberateľ ľudových piesní, tradícií a zvykov dolnozemských Slovákov
- Emil Dovalovszki (* 1945 – † 2013), stolný tenista, bronzový medailista z Paraolympiády v Aténach 1996, niekoľkonásobný majster ČSSR [26]
- Ladislav Józsa (* 1948 – † 1999), futbalista a reprezentant
- Alfonz Talamon (* 1966 – † 1996), spisovateľ, držiteľ Madáchovej ceny
Partnerské mestá
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Sládkovičovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ Mača&s=exact&c=Y04e&d=obce&ie=utf-8&oe=utf-8# 2131 Sládkovičovo. In: MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : Veda, 1998. [Cit. 2015-10-21]. Dostupné online. ISBN 80-224-0530-2.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2018-07-05]. Dostupné online. Archivované 2017-03-15 z originálu.
- ↑ https://www.sme.sk/c/799381/starosta-malej-mace-nevie-ci-bude-mat-na-vyplatu.html
- ↑ https://www.sladkovicovo.sk/e_download.php?file=data/uredni_deska/obsah529_7.pdf&original=Oznamenie o vysledku volieb 2018.pdf
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2018-11-13]. Dostupné online. Archivované 2019-05-29 z originálu.
- ↑ a b c d e Štatistický úrad SR [online]. [Cit. 2015-08-11]. Dostupné online. Archivované 2016-12-20 z originálu.
- ↑ a b Dáta zo sčítania obyvateľov z roku 2001[nefunkčný odkaz]
- ↑ a b Dáta zo sčítania obyvateľov z roku 1991[nefunkčný odkaz]
- ↑ Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
- ↑ http://mtdaportal.extra.hu/ADATBANK/Lexicon_lcorum.PDF Lexikón sídiel Uhorska
- ↑ Sládkovičovo - Kostol Nanebovzatia Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Sládkovičovo [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ BUDAY, Peter. Sýpka v parku [online]. Ponvagli.sk. Dostupné online.
- ↑ BUDAY, Peter. Mauzóleum [online]. Ponvagli.sk. Dostupné online.
- ↑ Mária mlyn Sládkovičovo [online]. Register architektúry. Dostupné online.
- ↑ http://www.folklorfest.sk/index.php?page=detail&podujatie=1605-vii-rocnik-medzinarodneho-klobasoveho-festivalu-sladkovicovo-2014
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2019-01-11]. Dostupné online. Archivované 2019-01-12 z originálu.
- ↑ http://www.etrend.sk/ekonomika/z-mafianskych-zoznamov-do-skolskych-lavic-2.html
- ↑ Hejtman Hašek získal titul z kontroverzní slovenské fakulty, iDNes.cz, 9. 3. 2011, ČTK
- ↑ Jiřina Veselá, Miloš Šenkýř: Hejtman Hašek je JUDr. Titul získal na kritizované fakultě ve Sládkovičovu, Lidové noviny, 9. 3. 2011
- ↑ http://www.teraz.sk/vsetko-o-deklaracii/draxler-stop-doktorandske-studium/156599-clanok.html
- ↑ http://www.zahorskakniznica.eu/documents/KHK_TTSK_v3.pdf
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sládkovičovo