Sýkorka veľká
| Sýkorka veľká | |
.jpg) | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Parus major Linnaeus, 1758 | |
| Synonymá | |
| sýkorka bielolíca | |
 Mapa rozšírenia sýkorky veľkej Hniezdiaca, celoročný výskyt
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Sýkorka veľká alebo sýkorka bielolíca[3] (latinsky Parus major) je najväčšia a najrozšírenejšia sýkorka z čeľade sýkorkovitých (Paridae). Má palearktické rozšírenie (Európa, Ázia a sever Afriky) a delí sa na tri skupiny poddruhov (celkovo asi 20 poddruhov). Sýkorka veľká európska (P. major major) obýva väčšinu Európy a západnú časť Sibíra. Na Slovensku hniezdi v podstate na celom území, ale so stúpajúcou nadmorskou výškou sa početnosť znižuje.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov sýkorka veľká patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je stúpajúci z dôvodu narastania jej areálu rozšírenia, stavy v Európe v rokoch 1980 – 2013 sa mierne zvýšili.[1]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Sýkorka veľká je veľká asi ako vrabec, ale štíhlejšia. Je to naša najväčšia sýkorka, je 14 cm[5][6] dlhá a 14 – 19 g ťažká[7] . Sýkorka veľká je pomerne výrazne sfarbená. Má žlté bruško s pozdĺžnym čiernym pruhom, čiernu čiapočku a čierne lemované biele líca (v niektorých publikáciách sa označuje ako sýkorka bielolíca). Hlavu má čiernu iba na lícach a pri ušiach je biela. Čierna farba pokračuje aj na prsiach a zužuje sa do čierneho pruhu, ktorý sa tiahne cez brucho (u samíc je tento pruh tenší a menej výrazný). Chrbát je žltkavý až zelený, brucho žlté, vrchné krovky chvosta sú modrosivé, krídla sú tmavomodrosivé s nevýrazným bielym pruhom. Zobák je silný, kužeľovitý a čierny. Mladé vtáky sú bledšie a líca majú žltkavé, zobák je hnedosivý.
Lieta vlnkovito a pomerne rýchlo.
Hlas
[upraviť | upraviť zdroj]Hlas má veľmi premenlivý, poznáme až 40 rôznych zvukov, vie napodobniť iné vtáky. Obe pohlavia majú rovnaký repertoár, ale samce sa ozývajú častejšie. Jednotlivé mäkké "pit" alebo "čit" používajú ako kontaktný hlas. Hlasným "tink" sa ozývajú dospelé samce pri nebezpečenstve alebo pri teritoriálnych sporoch. Najznámejší je ich dvojslabičný spev "ci-be ci-be ci-be ci-be" alebo "cici-trn cici-trn cici-trn", ktorým si ohraničujú územie. Má veľmi rozmanité hlasové prejavy a je pomerne dobrý imitátor hlasov iných druhov.
Výskyt a stav na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]Sýkorka veľká bola zistená vo všetkých mapovacích kvadrátoch. Je to prevažne stály druh, ale časť populácie vykonáva krátke ťahy.[4] Z Poľska, Ukrajiny a Nemecka prilietajú na zimu na Slovensko, niektoré zo Slovenska odlietajú ďalej na juh.
Ako hniezdič vystupuje maximálne do 1 200 m n. m.[4]
Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 1980 – 1999 bol 1 500 000 – 3 000 000, zimujúcich jedincov 4 000 000 – 8 000 000. Veľkosť populácie i územie, na ktorom sa vyskytovala boli stabilné, maximálna zmena do 20 %. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001 žiadny.[8], Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[4]
Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2008 – 2012 bol 1 500 000 – 3 000 000 párov. Krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom hniezdil za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj z pohľadu dlhodobého trendu od roku 1980 (1980 – 2012) boli stabilné.[9]
V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][10][11]
Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2013 – 2018 bol 1 500 000 – 3 000 000 párov. Krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom hniezdil za posledných 12 rokov (2007 – 2018) aj z pohľadu dlhodobého trendu od roku 1980 (1980 – 2018) boli stabilné.[12]
Biotop
[upraviť | upraviť zdroj]Vyhľadáva najmä listnaté lesy, ale objavuje sa aj v ihličnatých. Bežne sa vyskytuje v blízkosti ľudských sídlisk, v záhradách, parkoch, sadoch a pod. Pôvodne dávala prednosť listnatým lesom, ale dnes sa naučila využívať vo svoj prospech blízkosť ľudí.
Hniezdenie
[upraviť | upraviť zdroj]Prirodzené hniezdenie je v dutinách stromov, veľmi často obývajú búdky, ale sú veľmi prispôsobivé a môžeme ich nájsť v hromadách dreva, kovových trúbkach, dutinách múrov, starých hniezdach strák a veveričiek, ale aj v dierach v zemi. Hniezdo stavia iba samica a potom do neho kladie okolo desať vajíčok, ktoré vážia asi 1,6 g a sú červenohnedo bodkované na bielom podklade. Na vajciach sedí iba samička, ktorú samec kŕmi. Dĺžka sedenia je 13 až 14 dní[7], potom obidvaja rodičia 16 až 18 dní kŕmia mláďatá v hniezde[7] a ďalších 8 až 14 dní sú mláďatá kŕmené po vyvedení z hniezda[7]. Sýkorky veľké často hniezdia dvakrát v jednej sezóne. Mláďatá ostávajú s rodičmi aj cez zimu a ešte v prvom roku života pohlavne dospievajú. Najvyšší zistený vek bol asi 15 rokov.
Potrava
[upraviť | upraviť zdroj]Počas leta sa živí prevažne živočíšnou potravou. Hlavnú zložku tvorí hmyz v rôznych vývojových štádiách (vajíčka, larvy a u menších druhov aj dospelé jedince). Zaznamenané však boli aj útoky sýkoriek na hibernujúce netopiere[13] či menšie druhy spevavcov[14]. Na jeseň a v zime vyhľadávajú olejnaté semená slnečnice a buku, orechy a niekedy aj semená hrabu. Môže aj objedať dužinaté plody drevín, púčiky a listy. Mláďatá sú kŕmené najmä húsenicami (viac ako 80 %), pavúkovcami a rôznymi larvami hmyzu. Pre svoje mláďatá bežne zoženú 500 ks húseníc denne, čím veľmi úspešne regulujú výskyt škodcov. Potravu zbierajú na vetvách stromov a krov, na zemi a výnimočne ju chytajú aj pri lete.
V lete sa živí hmyzom, ale v zime musí prejsť na semená s vysokým obsahom tuku, ktoré často nachádza v kŕmidlách (najlepšie slnečnice) a sú ochotné si po ne priletieť až na ľudskú ruku. Ďalej konzumujú rôzne živočíšne tuky (napr. hovädzí loj) a v Anglicku sú známe tým, že sa naučili preďobať hliníkové uzávery fliaš s mliekom a vyzobať smotanu pod ním.
Ochrana
[upraviť | upraviť zdroj]Sýkorka veľká je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 500 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[15] Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha II).[16]
Vhodnou formou aktívnej ochrany je vyvesovanie hniezdnych búdok a prikrmovanie v zime. Hniezdne búdky využíva aj na nocovanie v studenej časti roka. Pomocou búdok možno dosiahnuť hniezdnu hustotu 5 párov/1 ha.[4]
Fotky
[upraviť | upraviť zdroj]-
Samica na kŕmidle -
Samica -
Samička -
-
-
Hniezdo s mláďatkami -
Mladé sýkorky niekoľko hodín pred opustením hniezda -
Samec
.jpg)
_1.jpg)
_male.jpg)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b IUCN Red list 2021.2. Prístup 30. novembra 2021
- ↑ a b . Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
- ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Anton Krištín. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Sýkorka veľká / Sýkorka bielolíca, s. 549 – 551.
- ↑ PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
- ↑ JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
- ↑ a b c d FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
- ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
- ↑ Černecký, J., Darolová, A., Fulín, M., Chavko, J., Karaska, D., Krištín, A., Ridzoň, J. Správa o stave vtákov v rokoch 2008 – 2012 na Slovensku. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2019-10-05]. S. 790. Dostupné online.
- ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
- ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
- ↑ Černecký, J., Saxa, A., Čuláková, J., Andráš, P. Správa o stave vtákov za obdobie rokov 2013 – 2018. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2019, [cit. 2019-10-05]. Dostupné online.
- ↑ Estók, P., Zsebők, S., & Siemers, B. M. (2010). Great tits search for, capture, kill and eat hibernating bats. Biology Letters, 6, 59 – 62.
- ↑ Saunders, H. (1899). An illustrated manual of British birds. Gurney & Jackson, London.
- ↑ Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
- ↑ BirdLife International (2020) Species factsheet: Parus major [online]. datazone.birdlife.org, [cit. 2020-02-16]. Dostupné online. (En)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sýkorka veľká
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Sýkorka veľká
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- www.priroda.cz (po česky)
- Hlas sýkorky veľkej na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
- Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Parus major na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Parus major na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Great Tit na anglickej Wikipédii.