Páv (súhvezdie)
| Páv | |
 | |
| Latinský názov | Pavo |
|---|---|
| Skratka | Pav |
| Genitív | Pavonis |
| Symbolické vyjadrenie | páv |
| Rektascenzia | 19h |
| Deklinácia | -65° |
| Plocha | 378 štvorcových stupňov Poradie: 44 |
| Počet hviezd (magnitúda < 3) | 1 |
| Najjasnejšia hviezda | Peacock (α Pav, Joo Tseo) (Zdanl. magnitúda 1,94) |
| Meteorický roj | |
| Susedné súhvezdia | |
| Viditeľné na zemepisnej šírke 15° a −90° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca August | |
Páv je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Zaviedli ho holandskí moreplavci Pieter Dirkszoon Keyser a Frederick de Houtman. Johann Bayer ho v roku 1603 zobrazil vo svojom atlase Uranometria a pomohol tak k jeho rozšíreniu. Navyše sa u Páva objavuje aj vzťah ku gréckej mytológii, čo je u tak južne ležiaceho súhvezdia zvláštne. Páv bol posvätným vtákom manželky najvyššieho boha Dia a kráľovnej nebies, bohyne Héry, a zároveň symbolom nesmrteľnosti.
Hviezdy
[upraviť | upraviť zdroj]Najjasnejšia hviezda alfa s magnitúdou 1,94 nesie meno Peacock, čo v angličtine znamená „páv”. Je výrazne jasnejšia než ostatné hviezdy súhvezdia. Nachádza sa blízko najseverovýchodnejšieho rohu Páva. Je to modrobiely podobor. Druhá najjasnejšia hviezda, bezmenná beta, je približne o magnitúdu a pol slabšia než Peacock. Kappa Pavonis patrí medzi krátkoperiodické premenné hviezdy typu delta Cephei a je to jedna z najjasnejších hviezd tohto typu. Trojhviezdny systém ksí Pavonis vidíme v ďalekohľade ako dvojhviezdu so zložkami veľmi odlišnej jasnosti.
Objekty
[upraviť | upraviť zdroj]
V Pávovi sa nachádza len jediná guľová hviezdokopa, ktorá je však napriek tomu a svojej južnej polohe pomerne známa, pretože patrí k najväčším a najjasnejším na oblohe. Je to NGC 6752 s celkovou magnitúdou udávanou v rozsahu 5,4 – 6. Hviezdokopa je dosť uzavretá a jej stredové zhustenie je zreteľné. Jej skutočný priemer dosahuje 100 – 111 svetelných rokov a obsahuje okolo stotisíc hviezd.
V súhvezdí sa nachádza aj niekoľko slabých mimogalaktických objektov. Jedným z najjasnejších z nich je veľká špirálová galaxia s nevýraznou priečkou NGC 6744. Možno ju odhaliť pomocou malého ďalekohľadu pomerne blízko hviezdokopy NGC 6752. Je veľká, ale nie veľmi jasná. Ďalšia špirálová galaxia s priečkou, NGC 6872, je jednou z najväčších známych objektov svojho druhu. Možno ju pozorovať už malým ďalekohľadom. Slabá IC 5052 má tenké a slabé halo. Na jej pozorovanie je potrebný ďalekohľad s priemerom objektívu aspoň 20 cm. NGC 6782 je ďalšia špirálová galaxia s priečkou. Kopa galaxií v súhvezdí Páv vzdialená asi 300 miliónov ly skrýva aj ďalšie špirálové a eliptické galaxie.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Páv leží ďaleko na juhu a susedí s najjužnejším súhvezdím – Oktantom. Nájdeme ho hlboko na juhu pod Strelcom a Južnou korunou, juhovýchodne od Oltáru. Alfa, Peacock, je ako výrazne najjasnejšia hviezda súhvezdia dôležitým orientačným bodom pri jeho hľadaní. Páv žiari najvyššie na večernej oblohe v období medzi júlom a septembrom. Z územia Slovenska je nepozorovateľný.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Páv, s. 540 – 542.