Preskočiť na obsah

Ruth Baderová Ginsburgová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ruth Baderová Ginsburgová
Oficiálny portrét z roku 2016
Oficiálny portrét z roku 2016
Ruth Baderová Ginsburgová, podpis (z wikidata)
Bývalá sudkyňa Najvyššieho súdu Spojených štátov
V úrade
10. august 1993 – 18. september 2020
Biografické údaje
Rodné menoJoan Ruth Baderová
Narodenie15. marec 1933
Brooklyn, New York City, New York, USA
Úmrtie18. september 2020 (87 rokov)
Washington, D. C., USA
Alma materCornell University
Columbia University
Profesiaprávnička, sudkyňa
Rodina
RodičiaCelia Baderová, Nathan Bader
Manžel
Martin „Marty“ Ginsburg (1954 – 2010)
Odkazy
Spolupracuj na CommonsRuth Baderová Ginsburgová
(multimediálne súbory)

Ruth Baderová Ginsburgová (angl. Ruth Bader Ginsburg; * 15. marec 1933,[1] Brooklyn – † 18. september 2020,[1] Washington, D. C.) bola americká právnička a sudkyňa. Od roku 1993 do svojej smrti bola sudkyňou Najvyššieho súdu Spojených štátov.

Na súde obhajovala občianske práva, reprodukčné práva, práva súvisiace s prvým dodatkom Ústavy a rovnosť právnej ochrany.[2]

Ranný život a vzdelanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Jej rodičia Celia (rod. Amsterová) a Nathan Bader boli konzervatívneho židovského pôvodu.[1] Narodila sa v Brooklyne.[3] Jej matka preferovala jej stredné meno Ruth namiesto prvého mena Joan, pretože v škole bolo viacero žiačok menom Joan.[1] Vo veku 13 rokov Ruth Baderová opustila náboženstvo, lebo sa po smrti matky nemohla zúčastniť modlitebného zhromaždenia, do minjanu sa počítali len muži.[1]

Študovala na Cornell University v Ithaka, New York kde získala BA.[1] Počas štúdia sa zoznámila so svojim manželom, Martinom „Martym“ Ginsburgom.[3] V roku 1955 sa im narodila dcéra Jane, v roku 1965 syn James.[3]

Štúdium práva

[upraviť | upraviť zdroj]

Pre štúdium práva sa rozhodla preto, že si myslela, že právnickú prácu vie robiť lepšie ako ktorúkoľvek inú.[4] Na právnickej fakulte Harvard University sa na začiatku štúdia v roku 1956 stala jednou z deviatich žien spomedzi približne 500 študentov v ročníku.[3][4] Počas štúdia sa dekan fakulty skupiny študentiek spýtal, prečo zaberajú miesta, ktoré by inak šli mužom.[4][1]

Po tom, ako jej manžel získal miesto daňového právnika vo Washingtone D.C., sa Ruth Ginsburgová presunula do New Yorku na Kolumbijskú univerzitu.[3] Tam promovala ako najúspešnejšia vo svojom ročníku.[4]

Kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Po absolvovaní univerzity sa jej dlhšie nepodarilo získať prácu v právnickej kancelárii.[3] Albert Sachs, profesor z Columbie ju odporučil Felixovi Frankfurterovi, sudcovi Najvyššieho súdu. Ten však nebol pripravený ponúknuť prácu žene. Miesto pre prax jej nakoniec ponúkol Edmund L. Palmieri, sudca apelačného súdu pre južný okrsok štátu New York. Pracovala tam v rokoch 1959 až 1961. Po tejto práci dostala ďalšie ponuky, ale vrátila sa do akademickej sféry. Pre Columbia University študovala právny systém vo Švédsku.[4] Neskôr vyučovala na právnickej fakulte Rutgers University.[3] Keď zistila, že jej plat je nižší ako plat jej kolegov, spolu s ostatnými kolegyňami bojovala o rovnaké podmienky.[4] Na Rudgers pôsobila do roku 1972.[1]

Svoje prvé úspešné vystúpenie pred Najvyšším súdom absolvovala v roku 1971, kedy jej dal súd za pravdu v spore Reed v Reed. Bolo to prvýkrát, čo Najvyšší súd zmenil zákon kvôli diskriminácii pohlavia.[3]

V roku 1972 spoluzaložila projekt pre ženské práva v ľudskoprávnej neziskovej organizácii Americká únia občianskych slobôd (ACLU).[3][4] V rovnakom roku sa stala prvou ženou so stálou profesúrou (tenure) na Kolumbijskej univerzite.[4] Od roku 1973 bola hlavnou právničkou ACLU.[4] Počas svojho pôsobenia viedla pred Najvyšším súdom šesť prípadov diskriminácie na základe pohlavia, z toho päť vyhrala. V roku 1975 v prípade Weinberger v Wiesenfeld úspešne argumentovala, že aj muži môžu byť znevýhodnení systémom.[1]

V roku 1980 ju prezident Jimmy Carter vymenoval za sudkyňu Odvolacieho súdu pre okrsok District of Columbia.[3] Zároveň prestala pracovať ako právna zástupkyňa ACLU[4] a vyučovať na Kolumbijskej univerzite.[1]

Bola známa ako opatrná reformátorka. V roku 1993 kritizovala rozhodnutie Roe vs Wade z roku 1973 umožňujúce vykonávanie interrupcií. Ginsburgová kritizovala, že rozhodnutie bolo odôvodnené právom na súkromie a nie právom na rovnosť.[1]

Najvyšší súd Spojených štátov

[upraviť | upraviť zdroj]
Ruth Baderová Ginsburgová počas oznámenia jej nominácie prezidentom Billom Clintonom v júni 1993

Na sudkyňu Najvyššieho súdu Spojených štátov ju nominoval prezident Bill Clinton v roku 1993.[3] Ginsburgová bola jeho prvou nomináciou na Najvyšší súd.[2] Stala sa len druhou ženou vymenovanou do tejto pozície.[3][2] Jej predchodkyňou bola Sandra Day O’Connorová, nominovaná prezidentom Ronaldom Reaganom.[3] Senát jej nomináciu schválil v pomere 96:3.[2] Do funkcie nastúpila 10. augusta 1993.[4]

Medzi jej neskoršie významné rozhodnutia patrí schválenie tzv. Obamacare v roku 2015 či v prípade Obergefell v Hodges legalizovanie manželstva pre ľudí rovnakého pohlavia vo všetkých 50 štátoch.[3] Tento rozsudok považovala za najdôležitejší počas svojho pôsobenia na Najvyššom súde.[1] Podľa Reuters by sa po jej úmrtí mohol prevážiť pomer síl na konzervatívnu stranu, ktorá mala doteraz prevahu 5:4.[5] Jej výdrž na súde upokojovala liberálnejších Američanov, ktorí sa obávali jej nástupcu nominovaného prezidentom Donaldom Trumpom.[3] Polstoročie po Richardovi Nixonovi by sa Trump mohol stať ďalším prezidentom, čo nominoval troch sudcov Najvyššieho súdu počas prvého funkčného obdobia.[2] Líder Republikánov v Senáte, Mitch McConnell, sľúbil rýchle zvolenie nástupcu. V roku 2016 však 8 mesiacov pred voľbami zabránil demokratickému prezidentovi Barackovi Obamovi nominovať nového sudcu.[2]

Ginsburgová sa stala kultovou osobnosťou a získala prezývku The Notorious RBG, podľa rapera The Notorious B.I.G..[3] Bola feministickou ikonou pop-kultúry.[1]

Život

[upraviť | upraviť zdroj]
Ruth Baderová Ginsburgová a manžel Martin D. Ginsburg

Martin Ginsburg zomrel v júni 2010 po 56 rokoch manželstva. Manželstvo udržovali v stave rovnosti oboch partnerov: obaja vykonávali domáce práce a starali sa o deti. Aj vďaka jeho lobingu bola nominovaná za sudkyňu Najvyššieho súdu.[3]

Ginsburgová zomrela vo Washingtone, D.C.[2] na komplikácie spojené s rakovinou pankreasu.[5]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e f g h i j k l m HODGSON, Godfrey. Ruth Bader Ginsburg obituary. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2020-09-19. Dostupné online [cit. 2020-09-19]. ISSN 0261-3077.
  2. ↑ a b c d e f g BECKETT, Lois. Ruth Bader Ginsburg, supreme court justice, dies aged 87. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2020-09-19. Dostupné online [cit. 2020-09-19]. ISSN 0261-3077.
  3. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q Ruth Bader Ginsburg: Obituary of the Supreme Court justice [online]. British Broadcasting Corporation, [cit. 2020-09-19]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c d e f g h i j k Tribute: The Legacy of Ruth Bader Ginsburg and WRP Staff [online]. aclu.org, [cit. 2020-09-19]. Dostupné online.
  5. ↑ a b Vo veku 87 rokov zomrela sudkyňa amerického. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-09-19. Dostupné online [cit. 2020-09-19]. ISSN 1339-844X.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ruth_Baderová_Ginsburgová&oldid=7814298“