Ružomberok sa nachádza na rozhraní mierne chladnej a mierne teplej klimatickej oblasti. Ročný úhrn zrážok sa pohybuje od 720 mm vo východnej časti mesta až po 770 mm v západnej časti mesta. Horské oblasti zasahujúce do katastra majú úhrn zrážok až 1 000 mm (Smrekovica). Najviac zrážok padne v júni a júli, najsuchšími mesiacmi sú január, september a október. Centrum mesta má oveľa menej slnečného svitu ako okolité svahy. Je to spôsobené dlhotrvajúcou hmlou v jesennom a zimnom období. Vzhľadom na uzavretú dolinu a priemyselnú výrobu v meste patrí Ružomberok na popredné miesta rebríčka miest, kde sa vytvára na Slovensku hmla. Najvyššia teplota zaznamenaná v meste je 36 °C (2007) a najnižšia −36 °C (1986).
Ružomberok má najkratšie trvanie snehovej pokrývky spomedzi okolitých miest (aj nižšie ležiacich), čo je spôsobené zrážkovým tieňom okolitých hôr. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou je 68. Najdlhšie trvanie snehovej pokrývky v jednom roku bolo 130 dní (2006). Najviac snehu bolo 65 cm (2006) alebo v roku 1985 (91 cm).
Mestom preteká rieka Váh, do ktorého sa v katastrálnom území mesta vlieva z ľavej strany rieka Revúca, z pravej potok Likavčianka. Obe spomínané rieky odvodňujú menšie toky z pohorí Veľká Fatra a Chočské vrchy. Najznámejšími prítokmi Váhu sú Hrabovský potok, ktorý preteká nádržou Hrabovo a Čutkovský potok pretekajúci nádržou Čutkovo. Okrem nich pritekajú do intravilánu Ružomberka menšie horské bystrinky, ktoré sa strácajú v podzemnom systéme mesta. Ide najmä o toky v južnej časti mesta, v oblasti Podsuchej ústia do Revúcej sprava Vyšný Matejkov a Matejkovský potok, v oblasti Jazierca sa z tej istej strany vlieva Trlenský potok.
Na katastrálnom území mesta Ružomberok sa nachádzajú dve väčšie vodné plochy. Sú to vodné nádrže Hrabovo a Čutkovo, ktoré ležia na juhozápadnom okraji mesta. Ide o umelo vytvorené vodné diela, ktoré mali slúžiť ako zásobáreň vody pre bavlnárske závody, s ktorými sú prepojené systémom potrubí. Rozloha oboch nádrží je malá, cca do 1,5 ha. Obe nádrže sú napájané horskými bystrinami z pohoria Veľká Fatra. V súčasnosti sa vodné diela využívajú na rekreačné účely najmä v lete.
Okrem vodohospodárskeho a rekreačného významu sú obe nádrže domovom mnohých živočíchov.
Už pred dvetisíc rokmi bolo územie dnešného Ružomberka a jeho okolia osídlené – boli tu objavené dve menšie praveké opevnené sídla púchovskej kultúry. Mesto sa vyvinulo zo slovanskej hradištnej osady, ktorej prvá písomná zmienka pochádza z roku 1233. V 13. storočí tu medzi riekou Revúca a potokom Štiavnica existovala slovanská osada, ktorá sa stala základom neskoršieho mesta. Historici predpokladajú, že terajšie Námestie Andreja Hlinku bolo tým mestom Rosenberg, ktoré obývali nemeckí novousadlíci a pričinili sa o to, aby dostali mestské výsady. Tie boli udelené mestu v roku 1318 z poverenia magistra Donča, zvolenského župana. V roku 1340 kráľ Karol Róbert z Anjou výsady mestu potvrdil. Súčasťou výsad bolo aj vymedzenie hraníc mestského chotára, v tom čase jedného z najväčších na Slovensku, v ktorom sa vytvorili tzv. ulice mesta – Biely Potok, Vlkolínec, Černová a Villa Ludrová. Rozvoj mesta sa zastavil v roku 1390, kedy kráľ Žigmund Luxemburský dal Ružomberok likavskému panstvu. Štatút poddaného mestečka neprial rozvoju mesta, ale napriek tomu sa mesto hlavne vďaka významnej križovatke soľných ciest, na ktorej leží, vyvíjalo v prirodzené obchodno-trhovo-remeselnícke centrum.[4]
K tradičnej poľnohospodárskej, drevárskej, ovčiarskej a trhovo-obchodnej tradícii sa pridružilo remeselníctvo, ktoré sa neskôr združilo do početných cechov. Z nich sa začali vytvárať menšie podniky, z ktorých sa v poslednej tretine 19. storočia, aj vďaka vybudovaniu Košicko-bohumínskej železnice, začal rodiť významný slovenský priemysel. Konkrétne išlo o rozvoj papierenského a textilného priemyslu, spracovanie dreva, ale aj o rozvoj tehelne (1871), bryndziarne (1850) a zápalkárne (1890). S rozvojom priemyslu v meste vznikali aj slovenské peňažné ústavy (Ružomberský účastinársky úverový spolok (1879) a Ľudová banka). V poslednej tretine 19. a v prvej polovici 20. storočia sa Ružomberok stal významným finančným a priemyselným centrom Slovenska.
Na tradíciu výroby papiera nadviazala v roku 1883 založená továreň na drevovinu a lepenku (Biely Potok). Z týchto tradícii došlo k vzniku nového závodu Sólo (1880) a v rokoch 1907 a 1908 k vzniku ďalšieho závodu, ktorý časom dostal meno Supra. V západnej časti mesta začal koncom 19. storočia (1894) vyrastať ďalší veľký priemyselný kolos – Rybárpoľská textilka, ktorá sa postupne stala najväčšou v Uhorsku. Okrem spomínaného veľkého priemyslu pôsobilo v meste mnoho stredných a menších podnikov.[5]
Počtom obyvateľov bol Ružomberok v prvých dekádach 20. storočia najväčším slovenským mestom.[6] Bol centrom slovenského politického diania, formovali sa tu viaceré slovenské politické strany. Vo svetových mediách rezonovala udalosť v Černovej, pri ktorej zahynuli po streľbe žandárov 15 nevinní civilisti. V meste pôsobil kňaz a národovec Andrej Hlinka, pochádzal popredný politik medzivojnového obdobia Karol Sidor, z blízkej Liskovej pochádzal Vavro Šrobár. V meste sa rozvíjali mnohé individuálne aj kolektívne športy, podobne kultúrny život. Medzi zaujímavosti patrí, že v Ružomberku sa odohralo prvé slovenské ochotnícke divadelné predstavenie (v dome Petra Makovického, st.) a pôsobili to najstaršie stále slovenské kino Apollo.[7]
Počas existencie Slovenského štátu došlo 27. augusta1944 k miestnemu povstaniu, keď vojaci miestnej vojenskej posádky za pomoci partizánov očistili mesto od nemeckých vojakov, etnických Nemcov a prívržencov ľudáckeho režimu a prevzali kontrolu nad mestom. Počas dňa obsadili partizáni Mautnerove závody, kde sa vyrábali komponenty pre nemecké delové lafety.[8]
Po nástupe komunistického režimu mesto postupne strácalo svoj význam a v porovnaní s viacerými okolitými mestami stagnoval jeho rozvoj. Mesto stratilo nadlho sídlo okresu, ktorým sa stal Liptovský Mikuláš, tu sú aj korene určitej nevraživosti medzi liptovskými mestami.
Mestské zastupiteľstvo mesta Ružomberok pozostáva z 25 poslancov. KDH – 9
Nezávislí poslanci – 8 (z toho 4 z klubu Ružomberok bez korupcie /RBK/) SMER-SD – 5 KDS – 1 – člen RBK OKS – 1 – člen RBK SDKÚ-SaS – 1
Najviac obyvateľov je rímskokatolíckeho vyznania – 69,4 %, evanjelického je 4,7 % a 25,9 % tvorí ostatné náboženstvá (Grékokatolíci, Baptisti, pravoslávni, Svedkovia Jehovovi…) a ďalší. Zamestnanosť dosahuje 88,2 %.
Rímskokatolíckykostol sv. Ondreja, dvojloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z prelomu 13.-14. storočia.[10] Pôvodné patrocínium kostola bolo sv. Ladislava, išlo o jednoloďovú stavbu s pravouhlo ukončeným presbytériom. Okolo roku 1445 bol kostol fortifikovaný v obrane pred jiskrovcami a bratríkmi. K zásadnej gotickej prestavbe došlo okolo roku 1500, kedy vzniklo polygonálne presbytérium, pravdepodobne s nástennými maľbami. V tomto období bolo zmenené patrocínium na sv. Ondreja. Po požiari v roku 1583 bol kostol nanovo zaklenutý. V rokoch 1611 až 1709 bol kostol evanjelický. V 18. storočí bol kostol barokovo upravený. Kostol bol radikálne prestavaný v duchu neorománskeho štýlu v rokoch 1902 – 1903, kedy stratil podstatnú časť svojho stredovekého charakteru. Interiér kostola má výmaľbu od Jozefa Hanulu. Po roku 1940 bol upravovaný v súvislosti s pripomienkou Andreja Hlinku. Nachádzajú sa tu vitráže od Ľudovíta Fullu. Zo stredovekého zariadenia sa dochovala kamenná gotická krstiteľnica zo začiatku 16. storočia.[11] Kostol má polkruhovo ukončené okná s profilovanými šambránami. Fasáda s priebežným pásovaním je členená opornými piliermi. Veža je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou s laternou.
Evanjelický kostol, trojloďová modernistická stavba s prvkami rondokubizmu s transeptom, pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1926.[13] Autorom kostola je architekt Ján Burjan. V interiéri sa nachádza oltár s obrazom P. M. BohúňaKristus žehnajúci kalich, ktorý pochádza zo staršej modlitebne z roku 1873. Fasády kostola sú členené lizénami a výraznou korunnou rímsou. Portál je riešený ako edikula s polostĺpmi a trojuholníkovým štítom. Veža má ihlancovú helmicu.
Synagóga, trojloďová neorománska stavba z roku 1880. Staviteľom synagógy bol Juraj Lukáč. Od roku 1945 bola využívaná ako sklad bavlnárskych závodov. Z pôvodného zariadenia sa zachoval Aron ha-kodeš.[14] Fasáde dominujú dva rizality. Je členená lizénami a výrazným oblúčkovým vlysom. Okná sú polkruhovo ukončené, na prízemí s profilovanou suprafenestrou.
Mestský dom, radnica, dvojpodlažná dvojtraktová historizujúca stavba na pôdoryse štvorca s vnútorným nádvorím a nárožnou vežou z rokov 1895 – 1898. Upravovaný bol v roku 1936.[15] Fasáde radnice dominuje stredný rizalit a kruhová nárožná veža. Parter je členený pásovaním, polkruhovo ukončené okná majú profilované šambrány. Na poschodí sú okná dekorované trojuholníkovými štítmi s tympanónmi alebo nadokennými rímsami. Korunná rímsa rizalitu je dekorovaná girlandami.
Piaristický kláštor, dvojpodlažná trojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika z rokov 1888 – 1889. Stojí na mieste starej piaristickej školy z roku 1735.[16] Stavbe dominuje stredný rizalit členený lizénami a ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. V tympanóne sa nachádza vročenie a erb Ružomberka. Parter je dekorovaný horizontálnym pásovaním.
Mestský dom
Piaristický kláštor
Kaštieľ sv. Žofie, komplex budov z rôznych období, ide o najstaršiu stavbu v meste. Stavba patrila pánom Likavského hradu, nachádzala sa na výhodnom strategickom mieste. Jadro stavby je gotická budova z obdobia rokov 1397 – 1399. Výrazne bol upravovaný renesančne v období okolo roku 1577. Ďalším rozšírením prešiel v roku 1629. V 19. storočí sa tu vystriedalo viacero využití, úrad, väznica, kasáreň, sklad či byty.[17] V nedávnej dobe bola stavba ťažko poškodená prístavbou obchodného domu, ktorou stratila časť svojich pamiatkových hodnôt.
Vlkolínec, súbor ľudových domov, ide o jednopodlažné najčastejšie troj či štvorpriestorové zrubové stavby na pôdoryse obdĺžnika so sedlovou šindľovou strechou s podlomenicou z prelomu 19. a 20. storočia.[18] Štít býva niekedy ukončený kuklou. Doskové štíty domu majú malé otvory, dýmniky, slúžiace na odvod dymu. Steny drevených domov, kvôli vyrovnaniu strmého svahu postavených na vysokých kamenných podmurovkách, sú zrubové z čiastočne alebo úplne tesaných trámov. Škáry medzi trámami vypĺňajú drevené hranoly trojuholníkového prierezu a hlina. Farebne prevažujú domy natreté bielou vápennou farbou. Centrálnu časť domu tvorí vstupný pitvor s kuchyňou v jeho zadnej časti. Odtiaľ sa vstupuje do izby v jednej časti a do komory v druhej časti domu. Hospodárske stavby (humná, maštale a chlievy) stoja na pozemku buď samostatne, alebo sú pristavané k domu. Tento jedinečne dochovaný komplex ľudovej architektúry je súčasťou Svetového dedičstva UNESCO.
V meste od roku 2010 pôsobí Ružomberské divadlo RosaThea, ktoré funguje pri Občianskom združení RosArt a venuje sa inscenovaniu súčasnej drámy. Divadlo nemá stálu scénu. Taktiež Kultúrny dom Andreja Hlinku pravidelne organizuje divadelné predstavenia divadelných súborov z iných miest Slovenska.
Kino Kultúra v Kultúrnom dome Andreja Hlinku je jedným z najlepšie vybavených kín na Slovensku, v ktorom sa premietajú filmové premiéry s ozvučením dolby surround. Bolo prvým na Slovensku, v ktorom nainštalovali technológiu D-Cinema 3D s okuliarmi typu Xpan. V Ružomberku bolo uvedené do prevádzky jedno najstarších a prvé stále kino na Slovensku – Apollo, ktoré bolo otvorené v roku 1912. V súčasnosti už nefunguje, aj keď budova sa zachovala.
V Ružomberku sa nachádza Liptovské múzeum[1], v ktorom sa nachádza stála expozícia fotografií, exponátov a artefaktov z regiónu Liptova. Okrem stálej expozície sa tu konajú rôzne výstavy umeleckých diel a fotografií (Fotofórum, Strom). V meste je tiež jediné skautské múzeum[2]Archivované 2008-03-10 na Wayback Machine na Slovensku.
Taktiež sa tu nachádza Galéria Ľudovíta Fullu, ktorá vznikla ako výsledok darovacej zmluvy medzi maliarom Ľudovítom Fullom a štátom, zastupovaným Slovenskou národnou galériou. Fulla daroval štátu svoje dielo ako ucelenú zbierku exponátov, reprezentujúcich jeden zo základných pilierov moderného slovenského umenia, a štát sa zaviazal postaviť pre zbierku galériu s ateliérom a bytom. Stavba sa začala realizovať v roku 1965 podľa návrhu Martina Kusého (projekt inžinier Hatala) a verejnosti ju sprístupnili 2. júla v roku 1969 spolu so zbierkou obrazov, ktoré sa stali súčasťou stálej expozície. Maliar v galérii žil takmer až do svojej smrti v roku 1980.
V galérii sa konajú pravidelne výstavy a od roku 2013 aj cyklus komorných koncertov Hudba u Fullu[19], na ktorom špička slovenského interpretačného umenia uviedla diela významných slovenských skladateľov Vladimíra Godára, Petra Machajdíka, Ilju Zeljenku a ďalších.
Na území mesta sa nachádza veľa zelene, v podobe stromovej výsadby a menších parčíkov, ktoré sa nachádzajú najmä v centrálnej časti mesta. Tam sa nachádzajú aj dva najväčšie mestské parky. Sú to Alej na Námestí Andreja Hlinku a park na Námestí Š. Hýroša.
Alej na Námestí A. Hlinku je historický, ale aj prírodný unikát. Nachádza sa v historickom centre mesta. Ružomberčania ho zvyknú volať Rýnok. Jeho jedinečnosť spočíva v desiatkach stromov, ktoré sú vyše sto rokov staré. Ide predovšetkým o pagaštany konské a lipy malolisté. Naprieč parkom, ktorý má dĺžku cca 120 m vedie vydláždený chodník, ktorý je lemovaný lavičkami na posedenie. Na konci parku sa nachádza Mariánsky stĺp, ktorý je osadený v kvetinovej záhradke. Celý park je chránenou prírodnou pamiatkou.
Park na Námestí Š. Hýroša bol nedávno zrekonštruovaný a prebudovaný na oddychový areál. Okrem pohodlných lavičiek na sedenie, nechýbajú ani hojdačky. Celému parku dominuje fontána, ktorá sa nachádza v centre parku a okolo ktorej je na zemi vyobrazený erb mesta. Park je pokrytý zámkovou dlažbou a nechýba ani štýlová kvetinová výzdoba.
Ružomberok je známy predovšetkým jeho krásnym hornatým okolím, ktoré je často vyhľadávané aj viac náročnými turistami a horolezcami. Mesto sa nachádza v blízkosti Nízkych Tatier, Veľkej Fatry a Chočských vrchov, ktoré umožňujú ľahké a stredne ťažké túry.
Súčasťou Ružomberka je tiež Vlkolínec, ktorý je zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Predstavuje unikátnu pamiatkovú a ľudovú rezerváciu.
Iba pár kilometrov od Ružomberka sa nachádza známe lyžiarkske stredisko Skipark Ružomberok, známe tiež pod menom Malinô brdo. V okolí mesta sa nachádzajú mnohé menšie lyžiarske strediská, ktoré sú vyhľadávané predovšetkým domácou klientelou.
V meste sa nachádza krytá mestská plaváreň. Neďaleko Ružomberka je obec Lúčky. Je to kúpeľná dedinka v Chočských vrchoch. 12 kilometrov na východ od Ružomberka je však oveľa väčšmi vyhľadávané termálne kúpalisko Thermal park Bešeňová v obci Bešeňová, ktoré má celoročnú prevádzku a patrí medzi najkvalitnejšie a najnavštevovanejšie na Slovensku. Medzi menej populárne patrí splav Váhu, ktorý je na vlastné nebezpečenstvo možný až po vodnú nádrž v obci Krpeľany v martinskom okrese.
Mesto je na Slovensku známe predovšetkým svojím priemyselným zameraním. Nachádza, alebo v minulosti sa tu nachádzal hlavne papierenský, textilný, drevo-spracujúci priemysel a fungovala tu tiež fabrika na výrobu tehál.
V meste na nachádza celulózo-papierenská fabrika patriaca do medzinárodnej skupiny Mondi s názvom Mondi SCP, ktorá zamestnáva okolo 1500 zamestnancov a je tak najväčším zamestnávateľom v Ružomberku a ružomberskom okrese. Fabrika tiež bola hlavným sponzorom mestského futbalového klubu MFK Ružomberok.
Autobusy na MHD a prímestskú dopravu
Ružomberok bol tiež známy významným postavením textilného priemyslu, ktorý bol zastúpený už skrachovanou fabrikou Texicom, predtým BZVIL – Bavlnárske závody Vladimíra Iljiča Lenina, ktorá počas svojej najúspešnejšej éry zamestnávala viac ako 5000 zamestnancov a jej výrobky boli známe v celej bývalej Východnej Európe a Sovietskom zväze.
Mesto Ružomberok sa stalo obchodným a hlavne nákupným centrom, keď v priebehu niekoľkých rokov boli v meste vybudované supermarkety Jednota, Billa, Kaufland, Lidl, Tesco a obchodné centrá Stop.Shop. a City Market.
Ružomberok má tri železničné stanice pre osobnú dopravu. Na železničnej stanici Ružomberok stoja osobné vlaky a rýchliky (v smeroch Žilina a Košice) a na staniciach Ružomberok-Rybárpole a Hrboltová iba osobné vlaky.
Cez mesto vedú cesty medzinárodného významu, kde sa aj pretínajú. Cesty sú v smere zo Žiliny do Košíc (trasa 5. paneurópskeho dopravného koridoru Terst – Ľvov) a Banskej Bystrice do Dolného Kubína. Ružomberok bol už aj v minulosti významnou križovatkou soľných ciest. Neďaleko východnej časti Ružomberka (Ivachnová) končí aj diaľnica, ktorá by sa mala o niekoľko rokov spojiť s novými úsekmi, ktoré sú naplánované na západ od mesta. Plánovaná diaľnica by mala viesť popri Ružomberku cez tunel popod kopec Čebrať.
Neďaleko Ružomberka v obci Lisková sa tiež nachádza malé športové letisko, ktoré slúži hlavne na rekreačné letecké účely.
Mestská autobusová doprava pozostáva v súčasnosti z 5 základných liniek a 1 minibusovej, ktoré prevádzkuje dopravca ARRIVA Liorbus. V minulosti do roku 2004 premávalo v Ružomberku 10 liniek.
Linka č. 2 na ulici Do Baničného
Existujúce linky MAD Ružomberok:
MAD 1: Černová, otočka – Klačno, stred – Mestský úrad – Baničné, kostol – Roveň, Kaufland – Železničná stanica – Černová, otočka
MAD 2: Černová, otočka – Železničná stanica – Roveň, Kaufland – Baničné, kostol – Mestský úrad – Klačno, str. – Černová, otočka(ako linka MAD 1, ale v opačnom smere)
MAD 3: Kľačno, otočka - Katolícka univerzita – Železničná stanica – Plavisko, Billa – Baničné, otočka (I.Houdeka) – Kalvária
MAD 4: Černová, otočka – Kľačno, stred – Železničná stanica – Roveň, Kaufland – Biely Potok, Kovostav – Podsuchá
MAD 5: Hrboltová, Mlynská – Rybárpole, základná škola – Železničná stanica – Supra, horná vrátnica
MAD 100 Citybus: Železničná stanica – Vlkolínec (minibus)
Od 1. januára 2021 prevádzkuje MHD v Ružomberku rakúska firma Blaguss. Doprava je prevádzkovaná na taktovom princípe a s viacerými prestupnými bodmi, hlavnými sú železničná stanica, katolícka univerzita a Baničné; doplnkové: mestský úrad a železničná stanica Rybárpole. Zavedené je časové cestovné, niektoré zastávky zmenia polohu a názov.[20]
Linky MAD Ružomberok po prevzatí firmou Blaguss (prestupné body sú podčiarknuté):
MAD 1: Železničná stanica - Dončova - Galéria - Mestský úrad - Námestie A. Hlinku - Jelence - Ema Bohúňa - Karola Sidora - Baničné
MAD 2: Železničná stanica - Sihoť - Vojenská nemocnica - Poľná - Mondi - Tatranská cesta - ZŠ Bystrická - Roveň - Tehelňa - Šoltésovej - Sládkovičova - Baničné
MAD 3: Železničná stanica - Dončova - Scota Viatora - Katolícka univerzita - Hrabovská cesta - Klačno - Čutkovská dolina - Čutkovská cesta - Černová, štadión - ČOV Hrboltová - ŽST Hrboltová
MAD 4: Železničná stanica - Riadok - Plavisko - Športová hala - Baničné - Sládkovičova - Šoltésovej - Pod Skalami - Sódovkáreň - Raveň - Pri moste - Do uhliska - Družstevná - Biely potok - Na Vlkolínec - Bohunka - Slovpap - Nižné Matejkové - Podsuchá
MAD 5: Železničná stanica - Doprastav - Ž. Silbigera - Malé domky - Malé Tatry - ŽST Rybárpole - Hrabovská cesta - Hrabovo, dolné parkovisko - Hrabovo, konečná
MAD 6: Hrboltová - Mlynská - Potočná - Nová Hrboltová - Jánošík - ŽST Rybárpole - Katolícka univerzita - K Satelitom - Gymnázium - Galéria - Mestský úrad - Námestie A. Hlinku - Detský domov - Kalvária
V meste pôsobia 3 významné médiá. Mestská televízia Ružomberok (MTR) financovaná mestom, dva dvojtýždenníky. Prvým je mestom financovaný Ružomberský hlas a druhým súkromné noviny Spoločník. Vychádzajú striedavo v týždenných intervaloch. Od roku 2011 sú to aj súkromné noviny Ružomberský Život, ktoré vychádzajú mesačne, ale v nepravidelných intervaloch. V roku 2008 ukončila svoje pôsobenie ešte jedna súkromná mestská televízia – TV Ruža. Z mesta Ružomberok vysiela od roku 2013 aj globálne internetové NON-STOP Rádio.[23]
Futbal reprezentuje v posledných rokoch veľmi úspešný a divácky obľúbený MFK Ružomberok. V sezóne 2005/2006 získal titul majstra Slovenska a víťazstvo v Slovenskom pohári.
Basketbal reprezentuje najúspešnejší ženský basketbalový klub na Slovensku MBK Ružomberok, ktorý získal 2 víťazstvá v Európskej lige po sebe ako jediný v Česku a na Slovensku a 14 republikových titulov v rade.
V meste vznikol aj florbalový klub Dukla Ružomberok, ktorý hrá druhú najvyššiu slovenskú mužskú ligu-M2 Stred. Už dlhoročná je tradícia organizovania okresnej florbalovej ligy, o ktorú sa stará ďalší florbalový klub Meteníci Likavka v spoluprái s CVČ Elán.
Ružomberok hrá aj druhú hokejovú ligu slovenska
V minulosti sa v Ružomberku hrávali aj ďalšie kolektívne športy. Mužský basketbal v Ružomberku bol v päťdesiatych rokoch 20. storočia obľúbený. V meste hrali známi bratia Lukášikovci, ktorí neskôr po uprednostnení ženského basketbalu odišli do Svitu.
Tradícia volejbalu v meste začala už v roku 1927, kedy študenti gymnázia pod vedením profesora J. Sladkého vytvorili obávané mužstvo.
V meste sa tiež nachádza zimný štadión Stana Mikitu s kapacitou 3200 miest. Ľadový hokej sa začal v Ružomberku hrať po roku 1930, ale výraznejšie úspechy nedosiahol v minulosti, ani v prítomnosti.
Po roku 1918 sa v meste hrala aj hádzaná. Kluby fungovali pri vtedajších futbalových oddieloch Viktória a Makkabea. Už v roku 1920 hosťovala v Ružomberku Moravská Slávia a v roku 1921 slávna ŠK Židenice. Makkabea Ružomberok bola v tom období pokladaná za najlepšie ženské hádzanárske družstvo na Slovensku a hladko porážala ostatné slovenské kluby. Tradícia hádzanej v meste neskôr zanikla.
Populárne bývali kolky, medzi 11 mestami na Slovensku, kde sa v roku 1921 tento šport pestoval vynikal Ružomberok svojimi výbornými dráhami. Zaniknuté kolkárne sa nachádzali u Fullov, Kostolných, Drahurádov, Križkov, v Rybárpoli, v kláštornej a farskej záhrade.
Ďalším rozšíreným športom je tenis, prvý tenisový turnaj s odohral ešte v roku 1929, TK Ružomberok má aj majsterku Slovenska do 18 rokov za rok 2009 Viktóriu Maľovú. V meste sa nachádza celkovo 13 tenisových kurtov.
Peknú tradíciu v meste má stolný tenis, mužstvo mužov aj žien je účastníkom slovenskej extraligy. Od roku 1987 má mesto stolnotenisovú halu. Ústrednou postavou je agilný funkcionár a nadšenec Marián Bystričan.
V meste sa pestovala aj ľahká a ťažká atletika, vrátane boxu. V Ružomberku sa narodil aj nestor slovenskej ľahkej atletiky Prof. Ján Hajdóczy. V meste pôsobil ako tréner boxu Hugo Longauer, ktorý ešte ako aktívny hráč v roku 1929 získal titul majstra Talianska v ľahkej váhe.
V meste pôsobí aj Klub slovenských turistov, v minulosti Klub československých turistov (v čase najväčšej slávy mal viac ako 400 členov) a JAMES.
V Ružomberku sa v medzivojnovom období pestoval aj šerm, ktorý začal prekvitať príchodom niekoľkonásobného majstra Maďarska Šalamona, na Podhore fungovala známa šermiarska škola. V roku 1934 sa v Ružomberku konali majstrovstvá Slovenska.
Lyžiarske športy sa v Ružomberku začali rozvíjať už za Rakúsko-Uhorska. Lyžovalo sa na kalvárii a pri Kuskovej vile. V roku 1927 vznikol oddiel TJ Sokol a v tom istom roku sa konali prvé preteky pre Slovensko a Podkarpatskú Rus.
V tridsiatych rokoch sa v meste rozšírili aj vodné športy. Kajakársky oddiel mal k dispozícii 40 lodí a zúčastňoval sa viacerých súťaží. Oddiel zanikol po tragédii manželov Svobodovcov z Rybárpoľa, ktorí sa utopili v rozvodnenom Váhu pri Liptovskom Hrádku.
V minulosti mali svoje miesto aj skoky na lyžiach. V Ružomberku a okolí sa nachádzali až tri skokanské mostíky (2 zimné, 1 letný), z ktorých dnes nie je v prevádzke ani jeden.
Názov mesta pochádza od pôvodného nemeckého pomenovania Rosenberg, čo v preklade znamená „ružový vrch“. Historické námestie, ktoré sa nachádza na vysunutom ramene Veľkej Fatry, bolo zarastené podľa povesti krami šípových ruží. Údajne šlo o nevídanú vec a nemeckí prisťahovalci podľa tejto rarity pomenovali miesto, na ktorom sa usídlili.
Ružomberok je tiež niekedy slangovo nazývaný ako Hlinkograd, kvôli jeho minulosti a spätosti s menom Andreja Hlinku a tiež jeho silným kresťanským zázemím. Kresťanský obraz mesta tiež dotvára Katolícka univerzita založená v roku 2000.
Obyvateľov mesta nazývajú tiež medvediari. Je to kvôli legende, ktorá hovorí o nájdenom tele medveďa vo Váhu pri Ružomberku, ktoré si obyvatelia zmýlili s človekom.
Mesto sa aj po niekoľkých rokoch stále ťažko zbavuje svojho prívlastku „smradľavé“. V minulosti sa totiž skoro vôbec nebral ohľad v meste na ekológiu a zlepšovanie životného prostredia a ovzdušia. Rieka Váh, ktorá tečie cez Ružomberok bola desaťročia biologicky mŕtva a mnoho obyvateľov mesta si ešte pamätá jeho čierne sfarbenie a plávajúcu penu. Situáciu dnes nezlepšuje čistička odpadových vôd v mestskej časti Hrboltová, ktorá víta všetkých návštevníkov Ružomberka zo západu nepríjemným pachom. Zápachu konkuruje z východnej strany mesta zápach z fabriky Mondi SCP.
Pohľad na mesto z kopca ČebraťMedzi Ružomberkom a mestom Liptovský Mikuláš existuje rivalita. Keďže oba mestá sa nachádzajú na Liptove, ich rivalita pochádza z ich geografickej blízkosti. Historickým dôvodom bolo tiež úradné postavenie miest, keď dlhé roky bol okresom a významnejším mestom Ružomberok. Po druhej svetovej vojne bol však tento status mestu odobratý a udelený Liptovskému Mikulášu. Mnohí Ružomberčania pocítili, že ich mesto stráca na dôležitosti a rozvoji práve na úkor Liptovského Mikuláša. Ružomberok získal svoj vlastný okres až v roku 1995. Mesto Liptovský Mikuláš je väčšie o približne 4 000 obyvateľov (stav k 2014).
Ružomberčania obľubujú pizzu. V Ružomberku sa nachádza až 11 pizzerií.
V Ružomberskom okolí často stretávajú turisti medvede, ktoré hlavne v zime schádzajú za potravou aj do ulíc mesta. Najčastejšie je počuť o medveďoch na najväčšom sídlisku Klačno, ktoré sa nachádza len niekoľko metrov od lesov Veľkej Fatry. Medvede hľadajú potravu prevažne v odpadkových košoch, útoky na človeka sú zriedkavé.
V Ružomberku sa narodil známy hollywoodsky herec Peter Lorre, o ktorom mnoho Ružomberčanov nevie. V meste mu nie je venovaná ani jedna socha, pamätník alebo ulica aj napriek tomu, že je pravdepodobne najznámejším rodákom Ružomberka vo svete.
Do začiatku roka 2007 v meste pôsobili až dve mestské televízie – súkromná TV Ruža a mestom dotovaná MTR, čo pri počte obyvateľstva okolo 30 000 bol slovenský unikát. Súkromná televízia však ukončila svoju činnosť. V Ružomberku však naďalej pôsobia až dva dvojtýždenníky – súkromný Spoločník a mestskou spoločnosťou vydávaný Ružomberský hlas.
V meste a jeho okolí sa nachádzajú až 3 nefunkčné skokanské mostíky (2 zimné a 1 letný)
Ružomberok patril pred druhou svetovou vojnou k 10 najväčším mestám na Slovensku. V roku 1921 bolo mesto dokonca najväčším sídlom na území dnešného stredného Slovenska. Tento primát patril mestu až do 50. rokov 20. storočia.
V budove bývalej štátnej nemocnice v Ružomberku, teraz ÚVN SNP, sa nachádza hniezdo záchrany, kde je možné sa anonymne vzdať novonarodeného dieťa, a to bez obvinenia z trestného činu ohrozenia zdravia dieťaťa.
V Ružomberku sa nachádza jediné skautské múzeum na Slovensku.
V Ružomberku, konkrétne na Námestí Andreja Hlinku je možné absolvovať kompletné kresťanské, rímskokatolícke vzdelanie. Nachádza sa tu cirkevná Základná škola sv. Vincenta, cirkevné Gymnázium sv. Andreja a tiež Katolícka univerzita.
Na Ružomberok sa vzťahuje zákon NR SR 531/2007 Z. z., podľa ktorého je Mauzóleum Andreja Hlinku pietne miesto, ktorého návštevník je „povinný správať sa s úctou voči osobe Andreja Hlinku a zdržať sa všetkého, čo by mohlo narušiť pokoj pietneho miesta“.
Pri vstupe do mesta zo všetkých hlavných cestných ťahov vítajú návštevníkov veľké tabule so sloganom „Ružomberok – Mesto turizmu“ a s vyobrazeniami hlavných turistických atrakcií mesta.
Ružomberok má 1 Železničnú stanicu – hlavnú stanicu Ružomberok a 2 železničné zastávky Ružomberok-Rybárpole a tiež stanicu Hrboltová, ktorá je už niekoľko rokov mestskou časťou Ružomberka.
V Ružomberku sa odohralo prvé slovenské ochotnícke divadlo – v dome Petra Makovického staršieho.
Hlavná vlaková stanica Ružomberok sa oficiálne nachádza v katastrálnom území obce Likavka.
Iveta Bieliková – československá a slovenská reprezentantka v basketbale žien, olympionička (OH Barcelona 1992, v drese ČSFR)
Ján Chebeň – úspešný československý reprezentant v atletike, disciplínach behu na 50 m, 100 m, 200 m, 4X100 m, účastník halových majstrovstiev Európy v rokoch (1975, 1976, 1977, 1978, 1979), držiteľ československých rekordov v šprinte, spoludržiteľ európskeho rekordu v behu na 50 m časom 5,5 sek. a sedemnásobný majster ČSSR v rokoch 1974 – 1979.
Mgr. Dušan Galis – bývalý futbalový hráč a bývalý tréner slovenskej futbalovej reprezentácie; teraz poslanec NR SR
Viliam Hýravý (1962) – bývalý futbalista a reprezentant ČSFR, dnes futbalový fukcionár
JUDr. Alena Kánová – držiteľka zlatej medaily v stolnom tenise z letných paralympijských hier Sydney 2000
Dušan a Boris Lukašíkovci – československí basketbaloví reprezentanti a úspešní olympionici (OH Rím 1960 v drese ČSSR)
Dárius Rusnák – československý hokejový reprezentant, olympionik (ZOH Sarajevo 1984)
Viktor Tegelhoff (1918 – 1991) – úspešný československý futbalista a tréner
Doc. Dr. Jozef Vengloš (1936) – československý futbalový tréner, majster Európy 1976, predseda Únie trénerov UEFA, niekoľkonásobný tréner výberu sveta na exhibíciách, úznávaná svetová futbalová kapacita
Juraj Hensel (1908 – 1986) – zakladateľ slovenskej balneológie, zakladatež a prednosta Fyziatrickej kliniky v Bratislave, Výskumného ústavu fyziatrie, balneológie a klimatológie
↑VIMMER, Pavel. Partizáni Sečanského. prvé. vyd. Banská Bystrica : Múzeum SNP, 2016. (Monografie.) ISBN 9788089514380. Kapitola II: kapitola - Bojové aktivity oddielu Sečánskeho koncom augusta 1944, s. 28-50.
↑Oficiálna stránka mesta Ružomberok - Mestská rada [online]. [Cit. 2011-08-22]. Dostupné online. Archivované 2011-10-04 z originálu.
↑Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
↑ Novým poskytovateľom mestskej autobusovej dopravy v Ružomberku. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-12-24. Dostupné online [cit. 2020-12-25]. ISSN1339-844X.
DVORSKÝ, Peter a kol.: Ružomberok : monografia mesta. Banská Bystrica : Štúdio Harmony, 2009. 283 s. ISBN 978-80-89151-22-6
HRUBOŇ, Antonín – HRUBOŇ, Anton: Náš Ružomberok na historických pohľadniciach. Partizánska Ľupča : AntOn Solutions , 2018. 227 s. ISBN 978-80-972566-2-3
PASTUCHA, Tomáš: Najstaršia mestská kniha Ružomberka, Prothocolon Maius 1527 – 1701. Ružomberok : Mesto Ružomberok, 2021. 356 s. ISBN 978-80570-2928-1
O rovnomennom okrese pozri Ružomberok (okres).
Slovensko
Kostol sv. Ondreja
Kostol Povýšenia sv. Kríža
Evanjelický kostol
Synagóga
Mestský dom
Piaristický kláštor
.jpg)
Děčín, Česko
Gospić, Chorvátsko
Petrovec, Srbsko
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ružomberok