Rabča
Rabča | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Žilinský kraj |
Okres | Námestovo |
Región | Žilinský |
Vodné toky | Polhoranka, Soľný potok |
Nadmorská výška | 620−670 m n. m. |
Súradnice | 49°28′44″S 19°28′58″V / 49,478800°S 19,482753°V |
Rozloha | 25,16 km² (2 516 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 5 336 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 212,08 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1550 |
Starosta | Július Piták[3] (nezávislý) |
PSČ | 029 44 |
ŠÚJ | 510025 |
EČV (do r. 2022) | NO |
Tel. predvoľba | 043 55 |
Adresa obecného úradu |
Rabča 426 |
E-mailová adresa | [email protected] |
Telefón | 043 / 55 941 01, 55 942 19 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Rabča | |
Webová stránka: rabca.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Rabča je obec na Slovensku v okrese Námestovo, vzdialená od Oravskej priehrady približne 10 km.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec leží v Podbeskydskej brázde Oravskej kotliny, v údolí Polhoranky, asi 8 km severne od Námestova. Z juhu na sever prechádza z Námestova na hraničný prechod cesta I/78, pokračujúca do mesta Żywiec.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Hoci prvá písomná zmienka o obci sa zachovala z roku 1564, Rabča existovala už v roku 1550, kedy je ako jedna z obcí zaznačená na rukopisnej mape Oravy. Ťažké podmienky hornooravských drevorubačov napriek ich oslobodeniu od platenia daní spôsobili ich odsťahovanie a koncom 16. storočia zostali v osade obývané už iba 2 domy. Majiteľ územia Juraj Turzo pristúpil v roku 1608 k opätovnému osídleniu obce. 9. augusta poveril nového richtára Jána Ramzu k osídleniu valaskými kolonistami a už v roku 1616 bola odčlenením časti chotára založená obec Rabčice. V roku 1624 zanikli pre osadníkov výhody, plynúce z ich stráženia severnej hranice, čím došlo k zrovnoprávneniu Rabče s ostatnými poddanskými obcami. Nepokojná druhá polovica 17. storočia znamenala pre Rabču opäť výrazný úbytok obyvateľov a v roku 1672 tu zostalo len 5 sedliackych usadlostí. Tie boli v roku 1683 vydrancované Litovským vojskom, smerujúcim na obranu Viedne. V tomto období boli v Rabči už len dve usadlosti a niekoľko bezmajetných obyvateľov.
Až prechod vlastníctva na Erdődyovcov prispel k hospodárskemu oživeniu a zlepšeniu podmienok na život, čo sa odrazilo v opätovnom zaľudňovaní regiónu. V obci žilo v roku 1715 už 240 obyvateľov, ktorí zúrodňovali okolitú pôdu. V roku 1772 bola založená škola, no tiež farnosť s pôsobnosťou aj pre obce Oravská Polhora, Rabčice, Sihelné. Zavedením tereziánskeho urbáru sa v roku 1774 ukončilo pôsobenie dedičných richtárov, ktoré nahradil systém volených richtárov na jeden rok. Právo voliť mali len gazdovia platiaci dane. Pri sčítaní v roku 1778 žilo v Rabči už 829 obyvateľov a fungovali tu dva mlyny a štyria tkáči, využívajúci rozšírené pestovanie ľanu. Miestni sa živili tiež ťažbou dreva, jeho spracovaním a chovom dobytka.
Novú budovu školy postavili v hornej Rabči v roku 1842, pričom deti z Polhory a Sihelného sem chodili až do roku 1878. V tomto roku bola zriadená škola aj na dolnom konci, druhá budova na hornom bola dokončená v roku 1884.
Počas prvej svetovej vojny trpeli obyvatelia nedostatkom, čo zhoršoval odchod mužov na front. Miestni, ktorých živilo najmä poľnohospodárstvo, drevorubačstvo a povozníctvo, museli pravidelne odvádzať dobytok, seno a slamu pre armádu. V ťažkých medzivojnových rokoch si Rabčania prestavali kostol, postavili novú školskú budovu a farský úrad a v roku 1935 zaviedli telefón na poštu a notársky úrad. Po druhej svetovej vojne bola opravená hlavná cesta, no zároveň bol zatvorený hraničný prechod do Poľska. Založené bolo roľnícke družstvo a zoštátnené súkromné majetky, čím sa výrazne zmenil ráz celej oblasti. Po roku 1989 nastal rozvoj živností a veľká časť obyvateľov začala za prácou dochádzať do iných regiónov.
Po komunálnych voľbách v novembri 1990 boli do vedenia obce dosadení priamo zvolení predstavitelia. Postupne bol vynovený kostol, komplex školských budov, športová hala, obvodné zdravotné stredisko, Dom kultúry, Dom služieb a novými investíciami sa zlepšuje občianska vybavenosť a tým podmienky na život.
Šport
[upraviť | upraviť zdroj]V obci je hlavným propagátorom športu TJ Oravan a medzi organizované odvetvia patria futbal, stolný tenis, armwrestling, florbal, hokej, volejbal, basketbal, streľba a turistika, doplnené o každoročnú súťaž drevorubačov.
Významné osobnosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Ján Briššák (1904 – 1978), katolícky kňaz a autor náboženskej obradnej literatúry
Partnerské obce
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rabča