Preskočiť na obsah

Quidó Hoepfner

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Quidó Cornél Hoepfner
maďarský architekt
maďarský architekt
Narodenie23. august 1868
Spišské Podhradie, Slovensko
Úmrtie26. február 1945 (76 rokov)
Budapešť, Maďarsko
Národnosťmaďarská
Známy vďakaprojektom stavieb hotelov vo Vysokých Tatrách
Alma materTechnická univerzita , Budapešť
Profesiaarchitekt
Aktívne roky1890 – 1945
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Quidó Hoepfner
Hrob Quida Hoepfnera v Budapešti

Quidó Cornél Hoepfner (* 23. august 1868, Spišské Podhradie – † 26. február 1945, Budapešť) bol uhorský architekt.

Je považovaný za jednu z ústredných osobností uhorského a maďarského architektonického života na prelome 19. – 20. storočia. Tvorí osobitú alternatívu hlavného architektonického prúdu. Quidó Hoepfner patril do skupiny architektov, ktorí výrazne zasiahli do výrazu maďarskej krajiny. Títo architekti vniesli do maďarskej architektúry všetky štýly sveta. V dejepise maďarskej secesie je známy citát Odona Lechnera z roku 1902: „ Keď ide cudzinec ulicami Budapešti, vidí všetky štýly národov sveta, len maďarský národný v našej architektúre nenájde.Secesia prenikla z Viedne do Budapešti a predovšetkým odtiaľ sa dostala aj na Slovensko. Napriek jej krátkemu trvaniu sa zachovalo na veľa secesných stavieb na celom území Slovenska. Medzi nimi boli aj diela Quida Hoepfnera.

Život

[upraviť | upraviť zdroj]

Guido Cornél Hoepfner sa narodil 23. augusta 1868 v Spišskom Podhradí v rodine finančníka a redaktora Gustava Hoepfnera st. (1833-1900), ktorý viedol Zipser Credit Bank a Hermíny rod. Maurerovej (1837-1893) ako druhorodené dieťa. Mal dvoch súrodencov- sestru Elsu (1863-1921) a brata Gustava (1872-1932), ktorý sa vydal v otcových šľapajach a pôsobil v bankovej sfére. Absolvoval Reálne gymnázium v Levoči a v roku 1886 začal študovať na Technickej univerzite v Budapešti technické inžinierstvo a architektúru. Po ukončení štúdia sa usadil v Budapešti.

26. januára 1892 sa oženil s Máriou Fleischerovou z Levoče (1869 - 1901), dcérou bývalého župného lekára MUDr. Friedricha Fleischera (1813 - 1890). Z manželstva sa narodili dve dcéry Editha (1893 - 1918) a Lili (1894 – 1895).

Silné väzby a spoločenská angažovanosť ho viedli k tomu, že počas celého života neustále udržiaval styky so svojím rodným krajom. Bol členom a neskôr predsedom Spišského spoločenského kruhu a Spišského spolku v Budapešti.

Tvorba

[upraviť | upraviť zdroj]

Ešte počas štúdií pracoval v Uhorských štátnych železniciach ako praktikant. Spolupracoval na mnohých projektoch, napríklad na projekte železničnej stanice v Temešvári (Rumunsko). Zúčastnil sa mnohých verejných súťaží. V ateliéri prof. Alajosa Hauszmanna (1847-1926) pracoval na dokončení prestavby a dostavby budinského kráľovského hradu. Mal podiel na návrhu jazdiarne kráľovskej a novej arcikniežatskej stajne a ďalších drobných stavieb. Cisár Franišek Jozef I. mu za tieto práce udelil v roku 1906 Rád rytierskeho kríža Františka Jozefa. Pochovaný je na Farkašrétskom cintoríne v Budapešti spolu so svojou prvou manželkou Máriou, rod. Fleischerovou z Levoče (1869 - 1901) a dcérami Edithe (1893-1918) a Lili (1894-1895).

Hotel Arciknieža Jozef, teraz Dacia v rumunských kúpeľoch Baile Herculane

Spolupracoval s architektom Gézom Györgyim (1851-1934), s ktorým navrhol okrem iných v roku 1905 honosnú vilu pre Dr. Dezső Bayera na Minerva utca 3 v Budapešti vrátane interiérového zariadenia alebo neobyčajný hotel Arciknieža Jozef (teraz Dacia) v kúpeľoch Băile Herculane v dnešnom Rumunsku. V roku 1911 začali projektovať Palác poisťovacej spoločnosti Viktória na Károly körút 3 v Budapešti. Za mnohé zaujímavé a zrealizované projekty mu panovník udelil titul kráľovský radca. Pôsobil aj ako technický poradca Spolku sanatória arcikniežaťa Jozefa a na konci Prvej svetovej vojny mu bol udelený Železný kráľovský rád 3. triedy. Na sklonku života zastával v Budapešti množstvo reprezentačných funkcií. Na 52. výročnom zasadaní Spišského spolku v Budapešti 2. marca 1928 bol zvolený za jeho predsedu. Nasledujúci rok sa stal podpredsedom Maďarského spolku inžinierov a architektov. Taktiež bol podpredsedom Národného zväzu maďarských inžinierov a architektov. Funkciu podpredsedu v týchto združeniach zastával do roku 1932, kedy sa stal členom hornej snemovne maďarského parlamentu. [1]

Tatranská tvorba

[upraviť | upraviť zdroj]

Koncom 19. storočia jeho otec, ktorý bol riaditeľom Spišskej úverovej banky a ústrednej sporiteľne v Levoči, ktorá mala v prenájme Starý Smokovec a istý čas aj Tatranskú Lomnicu sa pričinil o to, že dostal prvú tatranskú objednávku na projekt hotela v Tatranskej Lomnici. Uplatnil pri tom dekoratívnu drevenú konštrukciu pričom vzorom mu bola nemecká hrazdená architektúra.

  • V novembri 1897 projektoval pre Starý Smokovec drobnú stavbu kvetinárstva a holičstva, ktorá bola rok na to zrealizovaná. Opäť tu uplatnil oblúkovú hrazdenú konštrukciu. Tento objekt, ktorý stál na zákrute pod terajším Mestským úradom, bol zbúraný po roku 1950. V tom čase slúžil ako cukráreň.
Bývalý hotel Scepusia v Starom Smokovci
Bývalý Kúpeľný dom v Starom Smokovci
  • S takmer rovnakým zámerom projektoval v Starom Smokovci Csákyho dom (1898 - 1990). Na inšpiráciu jeho hrazdenej konštrukcie slúžili britské, francúzske a nemecké predlohy. Na tejto stavbe využil svoju secesnú záľubu vo východnom umení, ktorá sa prejavila v tvaroch a výzdobe štítov na severnej fasáde, voľne inšpirovaných japonskou architektúrou. Na východnej fasáde použil karpatský tvar strechy v tvare polvalbového štítu s podlomenicou. Hotel bol podľa Hoepfnerovho projektu v rokoch 1916 – 1917 spolu so susedným hotelom Scepusia stavebnými úpravami prestavaný na sanatórium Tatra. Hotelová časť bola zbúraná po prízemie po požiari v roku 1980. Teraz toto torzo slúži ako polyfunkčný komplex Tatra.
  • Vedľa zvyškov bývalého Csákyho hotela (teraz Tatra) stojí bývalý kúpeľný dom ( teraz Centrál). Bol postavený v rokoch 1901 - 1903. Aj tu ako na iných tatranských stavbách sa objavujú hrazdené motívy karpatského staviteľstva (najmä striech) a secesnej interiérovej výzdoby a vitráže.

Najvýznamnejšími objednávkami pre Hoepfnera boli projekty troch grandhotelov. Objednávatelia žiadali exkluzivitu. Tá sa mala prejaviť nielen v samotnom vzhľade hotelov, ale aj v interiéroch a technickom vybavení hotelov.

Grandhotel Starý Smokovec
  • Ako prvý navrhol pre Spišskú úverovú banku Grandhotel v Starom Smokovci (1903-1904, prístavba reštauračného krídla 1905). V prízemí sú dvere secesného tvaru omega. Strešná silueta zaujme zalomeným pôdorysom a je citlivo včlenená do horského prostredia. Hrazdenú konštrukciu odvodil od britských vzorov.

Ďalšie dva hotely navrhol v spolupráci s Gézom Györgyim pre Medzinárodnú spoločnosť spacích vozňov (Compagnie Internationale des Wagons-Lits), ktorá si prenajala od štátu Štrbské Pleso a kúpele v Tatranskej Lomnici.

Grandhotel Praha Tatranská Lomnica
  • V roku 1905 tu otvorili Tatra Pallace Hotel (teraz Grandhotel Praha). Priestorové riešenie dvojpodlažnej haly, pri ktorom sa uplatnilo schodisko s galériou, bolo inšpirované britskou architektúrou. Hlavné spoločenské priestory (poschodová hala a reštaurácia) mali bohatú barokovú secesnú štukovú výzdobu.
Hoepfnerov Grandhotel na Štrbskom Plese s neskoršími prístavbami
  • Grandhotel (neskorší Kriváň) na Štrbskom Plese (1904-1906) má rozdelenú ubytovaciu a spoločensko-stravovaciu prevádzku do dvoch častí. Fasády ubytovacej časti hotela sú strohé, ale aj tu navrhol hrazdenú konštrukciu, keď sa inšpiroval britskými a severofrancúzskymi predlohami. Vnútorná reštauračná a spoločenská časť hotela je bohatšia a členitejšia, využívajúca vo väčšej miere bohatú

škálu prírodných materiálov. Na architektúre odrážajúcej vplyv britského umeleckého hnutia Arts & Crafts sa stretajú historizujúce a secesné motívy. Hoepfner s Györgyim navrhovali aj jeho interiérové zariadenie.

  • Nové tendencie v znamení avantgardy a moderny sa objavujú v Hoepfnerovej tvorbe v predvečer Prvej svetovej vojny. Prejavili sa na projekte polyfunkčného objektu kaviarne, ktorá bola riešená ako prístavba ku Grandhotelu Kriváň na Štrbskom Plese (1914 - 1917). Hoci bol tento pozoruhodný objekt naposledy nazývaný Končistá vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, zbúrali ho v roku 2004.
  • Posledným čiastočne realizovaným projektom bola hotelová prístavba ku grandhotelu na Štrbskom Plese. Po vzniku Československa bola rozostavaná stavba dokončená podľa nového projektu Aloisa M. Pinkasa (1884-?) a otvorená v roku 1923 ako Grandhotel Hviezdoslav. V súčasnosti je súčasťouhotelového komplexu Grand Hotel Kempinski High Tatras.
  • Bol autorom prvého penziónu vo Vysokých Tatrách nazývaného Tatranský domov. V roku 1912 si ho nechal pri Tatranskej Polianke postaviť riaditeľ kúpeľov Starý Smokovec Dezider Reichart st. (1871 – 1933).[1]

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Tatranský dvojtýždenník č.4 roč. 2015,in. Maroš Semančík: Pred 70 rokmi zomrel tvorca tatranských grandhotelov Quido Hoepfner
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Quidó_Hoepfner&oldid=7485809“