Preklad nového sveta Svätých písiem

Preklad nového sveta Svätých písiem v rôznych jazykoch

Preklad nového sveta Svätých písiem je preklad Biblie, ktorý vydali Jehovovi svedkovia s cieľom preložiť celú Bibliu do modernej reči a so zachovaním Božieho mena Jehova. Vychádza z pôvodných hebrejských, aramejských a gréckych textov. Podľa údajov z októbra 2019 sa vytlačilo viac ako 227 miliónov výtlačkov v 185 jazykoch. V niektorých jazykoch je Preklad nového sveta Svätých písiem vytlačený aj v Braillovom písme a dostupný aj v posunkovej reči na DVD.

Autorstvo

Na preklade pracovala skupina prekladateľov New World Bible Translation Committee od roku 1947, ktorá predala autorské práva spoločnosti The Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania, neziskovej organizácii Jehovových svedkov. Prekladateľská skupina požiadala organizáciu, aby zostala v anonymite; prekladatelia uviedli, že neusilujú o vlastné vyniknutie. Tvrdia, že sa nechali viesť svätým duchom a veria, že presnosť je najvyššia do tej miery, ktorú Božský tvorca umožnil.

Charakteristika

Preklad nového sveta Svätých písiem obsahuje Starý zákon pod názvom Hebrejské písma (alebo Hebrejsko-aramejské písma) a Nový zákon je uvedený ako Kresťanské grécke písma. V roku 1950 vyšiel prvýkrát Nový zákon v jednom zväzku, v období rokov 1953 až 1960 Starý zákon v piatich zväzkoch. Celá Biblia Prekladu nového sveta Svätých písiem vyšla prvýkrát v jednom zväzku v roku 1961.

Hlavným podkladom pre preklad Starého zákona hebrejských písiem je Kittelova Biblia Hebraica, medzi ďalšie konzultované texty patria aramejské targúmy, rukopisy Mŕtveho mora, samaritánska Tóra, grécka Septuaginta, latinská Vulgáta, masoretský text a iné. Hlavným podkladom pre preklad Nového zákona kresťanských gréckych písiem je Westcottov a Hortov text.

Na rozdiel od väčšiny prekladov Biblie Preklad nového sveta Svätých písiem používa Božie meno Jehova na 6 828 miestach, kde bol tetragramatón JHVH z pôvodných textov nahradený najčastejšie titulom „Hospodin“, a taktiež v 145 prípadoch, kedy prekladatelia dospeli na základe štúdia k záveru, že Božie meno bolo v pôvodných textoch nahradené ďalšími titulmi ako sú „Adonaj“, „Boh“ alebo „Pán“. Autori sa opierajú o poznámky pod čiarou Kittelovho prekladu Biblia Hebraica, Elligerovho a Rudolphovho prekladu a o štúdiá zmien židovských opisovačov, tzv. soferim.

Biblia Prekladu nového sveta Svätých písiem v akejkoľvek forme je dostupná zdarma. Jehovovi svedkovia sa opierajú o časť biblického verša z Matúša 10:8, ktorý znie: „Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte“. V niektorých krajinách sveta je jediným dostupným prekladom Biblie.

Kritika

Preklad nového sveta Svätých písiem je často kritizovaný. Jedným z hlavných dôvodov je anonymita prekladateľov, a preto nemôže byť zaručená patričná odborná úroveň. Kritici namietajú, že neuvedenie mien môže byť istou snahou vzdať sa zodpovednosti za možné chyby. Jehovovi svedkovia odpovedajú, že podpisovať ľudí, ako to robia niektoré iné preklady, je nevhodné a potom je na tom vidieť snaha o vlastné vyvýšenie namiesto úcty k Zvrchovanému autorovi Biblie. Podobne sa zachovali aj iné skupiny prekladateľov. Napríklad na obálke New American Standard Bible z roku 1971 je uvedené: „Neodvolávame sa na žiadneho iného učeníka ani na žiadne odporúčanie, pretože veríme, že by sa Božie slovo malo doporučovať samé.“

Preklady do rôznych národných jazykov, vrátane slovenčiny, sú preložené už z anglického prekladu a nie z pôvodných textov, čo je z prekladateľského hľadiska nevhodný prístup. Autori uvádzajú, že preklady do národných jazykov sú síce prekladané z anglického jazyka, ale údajne so spätnou kontrolou porovnaním s hebrejským a gréckym originálom. V novom jazyku sa vyberie slovo, ktoré čo najpresnejšie zodpovedá pôvodnému jazykovému štýlu aj významu s ohľadom na špecifiká cieľového jazyka.

Ďalším kritizovaným javom je jazyková neobratnosť textu, štylisticky nevhodné doslovné preklady niektorých idiómov, napríklad používanie spojenia „na neurčitý čas“ namiesto „naveky“. Obhajcovia prekladu argumentujú použitou metódou tzv. formálnej ekvivalencie, kedy sa výrazy v pôvodnom jazyku takmer doslova prekladajú do moderného jazyka aj za cenu určitej neobvyklosti pre moderného čitateľa. Cieľom je podchytiť významový odtieň, ktorý je možné vidieť na uvedenom príklade „na neurčitý čas“ v protiklade k „naveky“. Text si tak zachováva moderný ráz aj vyjadrenie tej doby.

Kritizovaný je aj jeden zo zámerných rysov prekladu, a to používanie Božieho mena Jehova aj na tých miestach, kde je v pôvodných textoch použitý iný variant. Systém Božích mien v pôvodných jazykoch je totiž pomerne zložitý, jednotlivé mená so sebou nesú určité konotácie a teologicky podstatné významové odtiene a ich zjednotenie preto vedie k narušeniu štruktúry. Preklad nového sveta Svätých písiem túto zmenu vykonáva na 237 miestach v gréckych rukopisoch Nového zákona. Jehovovi svedkovia argumentujú, že aj iné preklady Biblie používajú v gréckych textoch slovo „Hospodin“ na odlíšenie Otca od Syna, takže sa, podobne ako Preklad nového sveta Svätých písiem, snažia rekonštruovať, na ktorých miestach bol v gréckom texte Nového zákona tetragramatón JHVH odstránený.

Významným kritizovaným znakom je, že preklad je úzko spätý s jednou cirkvou, v tomto prípade s Jehovovými svedkami, a preto v niektorých rysoch sa zrejme prekladový variant volí tak, aby zodpovedala náuke danej cirkvi. Naproti tomu, izraelský historik a profesor Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme Benjamin Kedar v roku 1989 vyhlásil: „V mojom lingvistickom výskume v súvislosti s hebrejskou Bibliou a prekladmi často odkazujem na anglické vydanie toho, čo je známe ako Preklad nového sveta Svätých písiem. Pritom sa mi opätovne potvrdzuje, že sa v tomto diele odráža poctivé úsilie dospieť k čo najpresnejšiemu porozumeniu textu. Svedčí o rozsiahlej znalosti pôvodného jazyka a prevádzania slov originálu do druhej reči zrozumiteľne, bez toho, aby sa zbytočne odchyľovalo od osobitnej stavby hebrejčiny... Každé vyjadrenie jazyka umožňuje určitú šírku pri jeho výklade či preklade. Preto možno o lingvistickom riešení v každom danom prípade diskutovať. Nikdy som však v Preklade nového sveta Svätých písiem nenašiel žiadny tendenčný úmysel vložiť do textu niečo, čo neobsahuje.“

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Překlad nového světa na českej Wikipédii.

Literárny portál