Preskočiť na obsah

Potná žľaza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Potné žľazy (lat. glandulae sudoriferae) sú kožné žľazy produkujúca pot.

Potné žľazy človeka

[upraviť | upraviť zdroj]

Hlboko v zamši sú potné žľazy, ktoré majú dôležitú úlohu – udržovať stálu telesnú teplotu. Ak je človeku teplo začne sa potiť, a tým sa telo ochladzuje. Žľazy každý deň vyprodukujú 250 - 500 ml potu. Za veľkého tepla to však môžu byť aj 2 litre. Potné žľazy sú na tele uložené nerovnomerne.

Potnú žľazu tvorí stočený kanálik, v ktorom dochádza k sekrécii potu, a úzky vývod na povrch kože. Aktivita potných žliaz je riadená a kontrolovaná autonómnym nervovým systémom.

Potné žľazy delíme na:

    • malé potné žľazy (glandulae sudoriferae minores) - vlastné potné žľazy.
    • veľké potné žľazy (glandulae sudoriferae majores) - vylučujú látky so špecifickým zápachom.
    • exokrinné žľazy - produkujú pot už od detstva a sú rozložené po celom tele, sú koncentrovené najmä v okolí čela, dlaniach a stupajách. Vylučujú číru slanú tekutinu v ktorej sú obsiahnuté nepotrebné látky.

K najväčšej produkcii potu dochádza, keď treba ochladiť organizmus. V týchto prípadoch je potenie najintenzívnejšie na čele, pod nosom, na krku a na hrudníku. Potenie môže byť vyvolané psychicky (úzkosť, strach) kedy sa prejavuje predovšetkým na dlaniach, chodidlách a v podpaží.

Pri silnom potení sa objavujú v podpaží, okolo pásu a v hornej časti trupu potničky (miliária). Sú to malé vyrážky, ktoré svrbia.

Najmenej potných žliaz majú Eskimáci a najviac černosi.