Preskočiť na obsah

Pontos (mytológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pontos na starorímskej mozaike, Tunisko.
Socha Ponta (2. storočie, Múzeum histórie a archeológie v Konstanci)

Pontos (gr. Πόντος, Póntos, doslova „more“) bol v gréckej mytológii staroveký predolympský boh mora, bohom hlbín vnútorného mora, prístupného ľuďom,[1] jeden z gréckych prabohov. Pontos bol Gaiiným synom a nemal otca. Podľa gréckeho básnika Hésioda sa zrodil bez spojenia otca a matky,[2] hoci podľa Hygina je Pontos synom Aithéra a Gaii.[3]

Mytológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Pre Hésióda sa Pontos zdá byť len personifikáciou mora, ho pontos („more“), ktorým Heléni označovali Stredozemné more. Po kastrácii svojho brata Ourana Pontos so svojou matkou Gaiou splodil Nerea (Starca mora), Thauma („zázrak“ mora vzbudzujúci obdiv, stelesnenie nebezpečných aspektov mora), Forkýsa a ich sestry príšernú Kéto, ako aj „silnú bohyňu“ Eurybiu.[4] S morskou bohyňou Thalassou (ktorej vlastné meno znamená jednoducho „more“, ale je odvodené z predgréckeho koreňa) sa stal otcom Telchínov a všetkého morského života.[5]

Na rímskej soche z 2. storočia Pontos, ktorý sa dvíha z morských rias, uchopí pravou rukou kormidlo a opiera sa o provu lode. Na hlave má korunu a sprevádza ho Fortuna, ktorej drapérie sa objavujú vľavo, ako dvojičky – patrónky čiernomorského prístavu Tomis (Konstanca) v Moesii, starovekom regióne a neskôr rímskej provincii na Balkáne južne od Dunaja, dnes v Rumunsku.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Hésiodos uvádza Ponta vo svojom diele Teogónia.

Ona [Gaia] rodila aj neplodnú hlbočinu s jeho rozbúrenou vlnou, Pontos, bez sladkého spojenia lásky.
– Hésiodos, Teogónia (130)

Hyginus spomína Ponta v diele Fabulae, keď ho menuje v úvode.

Rodostrom Titanov a miesto Ponta v ňom

[upraviť | upraviť zdroj]

Najbližšia rodina podľa Hésiodovej Teogónie.[6]

Uranos
Gaia
Pontos
Ókeanos
Téthys
Hyperión
Theia
Krios
Eurybia
Potamoi
Oceanidy
Hélios
Seléné
Éós
Astraios
Pallas
Perses
Kronos
Rheia
Koios
Foibé
Hestia
Héra
Hádes
Zeus
Léto
Asteria
Démétér
Poseidón
Iapetos
Klymené (alebo Ázia)
Mnémosyné
(Zeus)
Themis
Atlas
Menoitios
Prometeus
Epimétheus
Múzy
Hóry


Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. 5. doplnené vydanie. vyd. Bratislava : Perfekt, 2015. ISBN 978-80-8046-717-3. S. 341.
  2. Evelyn-White, Hugh G. Ed. (1914). The Homeric Hymns and Homerica with an English Translation. London: William Heinemann Ltd.
  3. Hyginus, Fabulae úvod
  4. Hésiodos, Teogónia 233–239
  5. Rengel, Marian (2009). Greek and Roman Mythology A to Z. Infobase Publishing. S. 119. ISBN 9781604134124.
  6. Hésiodos, Theogónia 132–138

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pontus (mythology) na anglickej Wikipédii.