Preskočiť na obsah

Pinaki

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pinaki
(Te Kiekie)
atol
Snímka atolu od NASA
Štát Francúzsko Francúzsko
Zámorská korporácia Francúzska Polynézia Francúzska Polynézia
Región Tuamotu
Súradnice 19°23′41″J 138°40′34″Z / 19,394797°J 138,676128°Z / -19.394797; -138.676128
Najvyšší bod
 - výška m n. m.
Dĺžka km
Šírka km
Rozloha 3,5 km² (350 ha)
 - súše 1,4 km² (140 ha)
Obyvateľstvo neobývaný
Pre verejnosť prístupný
Prístup iba loďou
Objaviteľ Samuel Wallis
 - dátum 6. jún 1767
Lagúna polouzatvorená
Vstup do lagúny nesplavný
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
mapa atolu
mapa atolu
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Pinaki je malý atol vo východnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Od Tahiti je vzdialený 1 115 km. Najbližším susedom je atol Nukutavake, ležiaci približne 15 km na severozápad. Útes má takmer kruhový tvar 2x2 km, samotná suchá časť atolu nad vodou s pobrežím je ovoidného tvaru, na dĺžku meria približne 2 km a na šírku asi 1,6 km. Atol má jediný úzky a nesplavný prietok na západnej strane, kadiaľ sa čerstvá oceánska voda dostáva do veľmi plytkej lagúny.

Na ostrove sa našli početné archeologické pozostatky činnosti domorodcov, ktoré patria do kultúrnej a jazykovej oblasti Maragai (čo zahŕňa aj atoly Vahitahi, Vairaatea, Nukutavake a Akiaki)[1].

Atol objavil anglický moreplavec Samuel Wallis 6. júna 1767. Nazval ho „Whitsunday“. Neskôr v roku 1826 k atolu dorazil aj Frederick Beechey, ktorý ho našiel neobývaný, ale s niekoľkými chatrčami a dokonca aj rezervoárom na pitnú vodu, vytesanom do koralovej skaly. Tie sú tam dodnes a slúžia obyvateľom blízkeho ostrova Nukutavake pri zbere kopry a perál.

V roku 1899 a 1900 na atol dorazili zoológovia Henry Clifford Fassett a Charles Haskins Townsend, ktorí spravili aj prvé fotografie atolu, dodnes dochované v Smithsonovom inštitúte v Spojených štátoch.

Administratívne začlenenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Ostrov patrí do skupiny Nukutavake, ktorá zahŕňa ešte atoly Vahitahi, Akiaki, Nukutavake a Vairaatea.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Archéologie et traditions oralesdes atolls de Nukutavake, Vaira’atea et Pinaki par Tamara Maric, publication de la Direction de l'Environnement, 2010, p. 3.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pinaki

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pinaki na anglickej Wikipédii.