Pinaki
Pinaki (Te Kiekie) | |
atol | |
Snímka atolu od NASA
| |
Štát | Francúzsko |
---|---|
Zámorská korporácia | Francúzska Polynézia |
Región | Tuamotu |
Súradnice | 19°23′41″J 138°40′34″Z / 19,394797°J 138,676128°Z |
Najvyšší bod | |
- výška | 2 m n. m. |
Dĺžka | 2 km |
Šírka | 2 km |
Rozloha | 3,5 km² (350 ha) |
- súše | 1,4 km² (140 ha) |
Obyvateľstvo | neobývaný |
Pre verejnosť | prístupný |
Prístup | iba loďou |
Objaviteľ | Samuel Wallis |
- dátum | 6. jún 1767 |
Lagúna | polouzatvorená |
Vstup do lagúny | nesplavný |
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
| |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Pinaki je malý atol vo východnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Od Tahiti je vzdialený 1 115 km. Najbližším susedom je atol Nukutavake, ležiaci približne 15 km na severozápad. Útes má takmer kruhový tvar 2x2 km, samotná suchá časť atolu nad vodou s pobrežím je ovoidného tvaru, na dĺžku meria približne 2 km a na šírku asi 1,6 km. Atol má jediný úzky a nesplavný prietok na západnej strane, kadiaľ sa čerstvá oceánska voda dostáva do veľmi plytkej lagúny.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Na ostrove sa našli početné archeologické pozostatky činnosti domorodcov, ktoré patria do kultúrnej a jazykovej oblasti Maragai (čo zahŕňa aj atoly Vahitahi, Vairaatea, Nukutavake a Akiaki)[1].
Atol objavil anglický moreplavec Samuel Wallis 6. júna 1767. Nazval ho „Whitsunday“. Neskôr v roku 1826 k atolu dorazil aj Frederick Beechey, ktorý ho našiel neobývaný, ale s niekoľkými chatrčami a dokonca aj rezervoárom na pitnú vodu, vytesanom do koralovej skaly. Tie sú tam dodnes a slúžia obyvateľom blízkeho ostrova Nukutavake pri zbere kopry a perál.
V roku 1899 a 1900 na atol dorazili zoológovia Henry Clifford Fassett a Charles Haskins Townsend, ktorí spravili aj prvé fotografie atolu, dodnes dochované v Smithsonovom inštitúte v Spojených štátoch.
Administratívne začlenenie
[upraviť | upraviť zdroj]Ostrov patrí do skupiny Nukutavake, ktorá zahŕňa ešte atoly Vahitahi, Akiaki, Nukutavake a Vairaatea.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Archéologie et traditions oralesdes atolls de Nukutavake, Vaira’atea et Pinaki par Tamara Maric, publication de la Direction de l'Environnement, 2010, p. 3.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pinaki
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Pictures and map
- History
- Samuel Wallis (in German)
- Archív zoznamu atolov na OceanDots
- Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu Archivované 2012-02-10 na Wayback Machine
- Biodiverzita polynézskych atolov Archivované 2008-05-16 na Wayback Machine
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pinaki na anglickej Wikipédii.